Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-225-2013.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25Ro/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., sídlo: Metodova č. 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: Y. N., naposledy bytom: T. Č.. X, V., narodený: XX.X.XXXX, zastúpený opatrovníkom: Q. U., zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", sídlo: Námestie legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený advokátkou: JUDr. Monika Marjanovič, sídlo: Urbánkova č. 1563/6, Košice, v konaní o zaplatenie 259,91 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 259,91 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od 2.9.2011 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur.
III. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 18.3.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 259,91 eur titulom nedoplatkov za poskytovanie telekomunikačných služieb. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od 2.9.2011 do zaplatenia. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Žalovanému bol z dôvodu, že jeho pobyt nebol súdu známy, Uznesením Okresného súdu Košice II č. 36 C 225/2013 zo dňa 25.3.2014 v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník, ktorý sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného účastníka konania.
Žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. 00139076 zo dňa 20.5.1999. Túto skutočnosť súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej zmluvy o pripojení.
Na základe vyššie citovaného zmluvného vzťahu vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka v celkovej výške 259,91 eur a to titulom nezaplatených poplatkov za hovorné a nezaplatených mesačných poplatkov, t.j. titulom poskytnutých služieb za obdobie od 18.3.2011 až do 5.7.2011. Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie svojich pohľadávok týmito faktúrami: faktúrou č. 2108434614, splatnou
dňa 26.4.2011 a vystavenou na sumu 99,67 eur, faktúrou č. 2111670878, splatnou dňa 26.5.2011 a vystavenou na sumu 86,34 eur, faktúrou č. 2114931217, splatnou dňa 25.6.2011 a vystavenou na sumu 68,59 eur a faktúrou č. 2118237882, splatnou dňa 24.7.2011 a vystavenou na sumu 3,98 eur. Tieto pohľadávky žalobcu žalovaný do dnešného dňa v sume 259,91 eur neuhradil. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej zmluvy a tiež z uvedených faktúr žalobcu.
V dňoch 27.4.2011, 27.5.2011, 26.6.2011 a 25.7.2011 (1. deň omeškania so zaplatením faktúr) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1,5% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla tzv. spotrebiteľská zmluva podľa § 52 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie pohľadávky žalobcu vo výške 259,91 eur titulom nároku na uhradenie poplatkov za hovorné, mesačných poplatkov za poskytovanie telefónnych služieb. Tento vzťah súd považuje za tzv. inominátnu zmluvu, ktorej uzavretie je možné podľa § 51 Občianskeho zákonníka v spojení s § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Z dôvodu omeškania žalovaného s uhradením peňažných pohľadávok žalobcu vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od splatnosti jednotlivých faktúr žalobcu. Tento nárok vznikol podľa §517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška úroku z omeškania vyplýva zo skutočnosti, že 1. deň omeškania žalovaného bola výška základnej sadzby určenej Európskou centrálnou bankou stanovená na 1,5% ročne, preto úrok z omeškania predstavuje 9,5% ročne (t.j. % + 1 percento ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky).
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.