Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Pc/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., A. B. XXX, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné: G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom X. P., P., J. W. X, o určenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I. Osoba, ktorá je povinná platiť výživné je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 30% zo sumy životného minima a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc od 4.8.2022.

II. Zročné výživné za čas od 4.8.2022 do 31.3.2023 činí suma 256,88 eura, ktorú súd povoľuje povinnej osobe splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 4.8.2022 domáhala určenia výživného vo výške 300 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že navštevuje 4. ročník Súkromnej obchodnej akadémie v Nitre, žije s matkou, otec ju nikdy nekontaktoval, výživné platil prostredníctvom exekúcie, študuje na strednej škole, pripravuje sa na štúdium na vysokej škole, výdavky sa jej zvyšujú, na štúdium jej prispieva aj stará mama, aktívne sa venuje hudbe.

2. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti osoby, ktorá je povinná platiť výživné s poukazom na ustanovenie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

3. Rodičia navrhovateľky sú rozvedení, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. zo dňa 6.7.2004, právoplatného dňa 13.9.2004. V tom čase bola navrhovateľka maloletá, otcovi bolo určené výživné 500.-Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. zo dňa 30.4.2010 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima. Navrhovateľka žije s matkou, tá má len jednu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Otec mal v minulosti okrem navrhovateľky ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi O. C.. Navrhovateľka študuje na Súkromnej spojenej škole v Nitre, 5. maturitný ročník a na pojednávaní uviedla, že má v úmysle študovať na vysokej škole, podala si tri prihlášky na UKF Nitra. Navrhovateľka má bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, školské potreby, cestovné, vreckové, bývanie, internet,

mobil. Príjem jej matky je 802 eur priemerný čistý plat. Osoba, ktorá je povinná platiť výživné je evidovaná v Sociálnej poisťovni ako poberateľ invalidného dôchodku vo výške 213 eur.

4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh

5. V zmysle Zákona o rodine pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Tento stav musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. V každom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov bez ďalšieho nezaniká. Pokiaľ ide o ustálenú súdnu judikatúru, zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že dieťa je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti, bez ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako aj bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce (rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod č. R 16/1968. Vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke je jeho rodičovská povinnosť, ktorá trvá až do času, kým navrhovateľka nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady a to trvale, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium ako sústavná príprava na povolanie. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Záväzok nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Zákon o rodine nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu treba brať na zreteľ aj odôvodnenosť potrieb dieťaťa, ktoré majú mať určitú hornú hranicu. Na strane oprávneného zákon stanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, čo vo všeobecnosti sú náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, vzdelaním, výchovou, záujmami, športom, starostlivosťou o zdravie.

6. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti predovšetkým s poukazom na príjem osoby, ktorá je povinná platiť výživné, súd určil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima, čo je ku dňu rozhodovania súdu suma 32,11 eura, táto suma je platná od 1.7.2022, súd pri rozhodovaní vychádzal z príjmu osoby, ktorá je povinná platiť výživné a s poukazom na výšku jeho príjmu - invalidný dôchodok vo výške 213 eur, súd je toho názoru, že nebolo možné návrhu navrhovateľky vyhovieť v celom rozsahu a určiť navrhované výživné vo výške 300 eur mesačne tak ako žiadala. Vyživovacia povinnosť k navrhovateľke je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým navrhovateľka nebude schopná sama

sa živiť, plniť si ju musí aspoň v minimálnom rozsahu bez ohľadu na to, aký dosahuje príjem. Pre nepostačujúci príjem osoby, ktorá je povinná platiť výživné, súd priznal navrhovateľke minimálne výživné a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. V konaní súd skúmal odôvodnené potreby navrhovateľky a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako kritéria na základe ktorých sa určí výška výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie výživného bol podaný dôvodne, sú naplnené zákonné predpoklady, stanovené v § 62 ods. 1 Zákona o rodine, pretože navrhovateľka v čase podania návrhu a v súčasnosti študuje na strednej škole, nemá žiadny príjem, len z občasnej brigády, nie je schopná sama sa živiť a preto je odkázaná na svojich oboch rodičov, ktorí k nej majú vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť otca je jeho prvoradou povinnosťou a má prednosť pred jeho ostatnými výdavkami s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktoré hovorí o tom, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by mal súd návrh navrhovateľky zamietnuť a hlavnou otázkou tak zostalo vyriešiť v akej výške bude otcovi určené výživné na navrhovateľku. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ďalej súd pri rozhodovaní o určení výživného prihliadol na príjem otca, ktorý je len invalidný dôchodok vo výške 213 eur mesačne, nie je v jeho schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľky takou sumou ako žiadala navrhovateľka, aj keď súd nepovažoval minimálne výživné za primerané a dostačujúce potrebám navrhovateľky, nemal inú možnosť len takto rozhodnúť.

7. Za čas od 4.8.2022 do 31.3.2023 vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 256,88 eura za obdobie od podania návrhu na súd, čo je za 8 mesiacov - 8 x 32,11 eura suma 256,88 eura, túto súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc prvou splátkou v mesiaci apríl 2023 až do zaplatenia.

8. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.