Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sd-69-2014.pdf
PDF · 81.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sd/69/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: N. D., bytom C. XXX, S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.11.2013.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.11.2013, bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 73, § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože navrhovateľka podľa posudkového lekára v Leviciach je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %.
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že aj napriek snaženiu sa nájsť si zamestnanie nemajú o ňu záujem ani chránené pracoviská, pretože po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácia a zistia, že ju čakajú tri operácie, ju odmietnu. Nevhodná je pre ňu ťažká fyzická práca. Nevládze dlho sedieť tŕpne jej noha, prejde iba 200 metrov a všetko ju bolí. Žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu.
Na pojednávaní dňa 05. 05. 2014 sa navrhovateľka trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že dôchodku 260 eur sa vyžiť nedá, nikto nemá záujem o pracovníčku, ktorá je chorá. Chodí na pravidelné kontroly, má si ísť dohodnúť termín operácie na ortopédiu.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne, s poukazom na zhodné závery posudkových lekárov, ako aj tú skutočnosť, že navrhovateľke bola priznaná horná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, ktorá je navýšená o 10 %.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľky bol znova posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 05. 03. 2014, so záverom, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %.
K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení navrhovateľky u posudkového lekára a zhodnotení odborných lekárskych nálezov - interné, neurologické.
Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, dňa 17. 10. 2013 posudková lekárka Z.. B. E., ktorá po osobnom vyšetrovaní navrhovateľky a zohľadnení obsahu pripojenej zdravotnej dokumentácie, najmä lekárskych nálezov - ortopedického zo dňa 12. 08. 2013 a neurologického zo dňa 09. 08. 2013 zistila, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je obmedzenie pohybu bedrových kĺbov ťažkého stupňa jednostranné podľa katp. XV. odd. G položka 41.3 písm. a/ a zvýšila percentuálnu mieru o 10 % za stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa kapt. XV. odd. E položka 4 písm. b/. Po podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia posudková lekárka opätovne posúdila zdravotný stav a zotrvala na svojom pôvodnom posudkovom závere. V súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Banskej Bystrici dňa 05. 03. 2014 Z.. C. D. po vlastnom vyšetrení navrhovateľky ako aj oboznámením sa so zdravotnou dokumentácioiu a predloženými lekárskymi nálezmi konštatovala, že navrhovateľka trpí artrozou - coxatrozou v ľavo IV. stupňa, poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopathiou, stav po vrodenej luxácii oboch bedrových kĺbov, stav po operácii driekovej chrbtice, periférny polyneuropatický syndróm. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár choroby podporného a pohybového aparátu, obmedzenie pohybu bedrových kĺbov ťažkého stupňa jednostranné podľa kapt. XV. odd. G položka 41.3 písm. a/, čomu zodpovedá miera postihnutiu 50 % a zvýšila za stav po operácii chrbtice mieru poklesu o 10 %. Posudková lekárka poukazovala na to, že navrhovateľka je od detstva v starostlivosti a liečbe ortopéda pre vrodenú luxáciu oboch bedrových kĺbov s výraznejším postihnutím ľavého bedrového kĺbu. Už v r. 1996 pri rtg. vyšetrení je dokumentovaná artroza ľavého bedrového kĺbu III. stupňa. V priebehu rokov došlo k progresii artrozy v ľavom bedrovom kĺbe do IV. stupňa s ťažkým obmedzením funkcie v ľavom bedrovom kĺbe (flexia do 60st, obdukcia 10, rotácie 0, svalstvo oslabnuté, ľavá dolná končatiny skrátená). Ide o ťažkú funkčnú poruchu ľavého bedrového kĺbu, pri ktorom je miera poklesu 50 %, nakoľko sa jedná o jednostranné ťažké postihnutie bedrového kĺbu. Pri zlom stereotype chôdze a krívaní došlo postupne k zhoršeniu funkcie aj driekovej chrbtice, pre ktoré je v priebehu posledných troch rokov opakovane vyšetrovaná a liečená neurológom. Pri MR driekovej chrbtice boli preukázané degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách s extrúziou medzistavcovej platničky L5 S1 centrálne až para centrálne vpravo. Preto sa v januári 2013 podrobila operácii driekovej chrbtice - mikrolumbaldisektómii L5 S1 vpravo. Pooperačný priebeh je primeraný, dlhodobo rehabilitačná liečba, napriek ktorej pretrváva chronický reziduálny lumboischialdický syndróm vpravo s prejavmi koreňového dráždenia S1, o čom svedčia aj opakované vyšetrenia neurológa. Za uvedené ochorenie posudková lekárka zvýšila percentuálnu mieru o 10 %. Vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľka nespĺňa, nakoľko sa u nej nejedná o ťažké obojstranné obmedzenie funkcie v bedrových kĺboch a ani stav po operácii chrbtice nie je možné hodnotiť ako stav s nepriaznivým funkčným nálezom, s parézami, s poruchou sfinkterov a trvalým dráždením nervov. Ide len o reziduálnu - zbytkovú, koreňovú symptomatológiu. Navrhovateľka môže vykonávať ľahké fyzické práce na skrátený pracovný úväzok v chránenej dielni. P r e t o navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 60 %.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil, a tieto ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.11.2013 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretože nemala v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.