Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/304/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., IČO: 35 815 353, Priekopnícka 19, Bratislava, zast. JUDr. Jaroslav Belko, Fedákova 6, Bratislava, proti odporcovi: RIVER spol. s r.o., IČO: 31 356 346, Športová 441, Most pri Bratislave, zast. Advokátska kancelária - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Šancová 70, Bratislava, o zaplatenie 401,12 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 19,91 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 253,54 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2003 domáhal zaplatenia sumy 12.084,- Sk (401,12 eur) spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 30.05.2003 do zaplatenia titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodané teplo.

Návrh odôvodnil tým, že ako výrobca tepla dodával odporcovi v mesiaci apríl 2003 tepelnú energiu pre nebytové priestory na D. I. Č.. X T. U.. Cenu dodaného tovaru odporcovi vyúčtoval daňovým dokladom č. 2003233 zo dňa 15.05.2003 a to sumou 12.084,- Sk so splatnosťou dňa 29.05.2003. Napriek splatnosti fakturovanej ceny tovaru odporca túto navrhovateľovi doposiaľ neuhradil, čím sa dňom 30.05.2003 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.

Odporca v podanom odpore namietal, že s navrhovateľom nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu o dodávke tepelnej energie.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 14.04.2009 okrem iného uviedol, že zmluvný vzťah bol medzi účastníkmi uzavretý minimálne konkludentne, resp. titul na zaplatenie žalovanej sumy mu vznikol z dôvodu bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľa.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 19.10.2009 a dňa 18.01.2011 okrem iného namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie a skutočnosť, že zmluva o dodávke tepla nikdy nebola medzi účastníkmi konania uzavretá, pričom poukázal na ustanovenia a 32 o energetike v znení platnom v tom čase.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Faktúrou č. 2003233 zo dňa 15.05.2003 navrhovateľ odporcovi vyúčtoval cenu tepelnej energie za apríl 2003 v sume 12.084,- Sk. Odporca žiadal od navrhovateľa objasnenie pojmu fixná čiastka uvedeného na tejto faktúre.

Odporca vo svojich vyjadreniach prostredníctvom právneho zástupcu k veci ďalej uviedol, že zmluva o dodávke tepla nebola medzi účastníkmi konania nikdy uzatvorená. Medzi účastníkmi teda nevznikol žiadny zmluvný vzťah. Poukázal na ustanovenie o energetike platného v relevantnom čase, ktoré uvádza: "dodávateľom tepla je držiteľ licencie na výrobu alebo rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi tepla". Ustanovenie citovaného zákona uvádza: "priamym odberateľom tepla je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom". Ustanovenie citovaného zákona uvádza: "konečným spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo". V ustanovení citovaného zákona sú uvedené podmienky dodávok tepla a to tak, že: "dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení". V danom prípade je nepochybné, že dodávateľom tepla je navrhovateľ. Priamym odberateľom tepla je Mestská časť R. U. ako vlastník objektu stredisko F.. V prípade platného uzatvorenia zmluvy o dodávke tepla s odporcom by konečným spotrebiteľom bol odporca. V danom prípade však žalobný návrh podal dodávateľ tepla napriek skutočnosti, že priamy zmluvný vzťah s odporcom nikdy nevznikol a ani platne nemohol vzniknúť, nakoľko odporca nie je priamym odberateľom tepla. V danom prípade nie je u odporcu daná pasívna legitimácia, nakoľko tú by mohol mať len priamy odberateľ tepla, ktorým je Mestská časť R. U.. Okrem týchto skutočností by chcel uviesť do pozornosti, že dodávateľ tepla si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú (resp. vyplývali) z vtedy platného zákona o energetike a to najmä tieto uvádzané v ustanovení zákona: a) zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesto, b) v sústave tepelných zariadení zabezpečiť automatickú reguláciu dodávky tepla v závislosti od klimatických podmienok, c) udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení po odberné miesto. Bez uskutočnenia týchto opatrení môže dôjsť k značne nehospodárnemu dodávaniu tepla.

Podľa o energetike v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 30.4.2002), podľa tohto zákona sa rozumie a) dodávateľom tepla držiteľ licencie na výrobu alebo na rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi tepla, b) priamym odberateľom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom, c) konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo, d) sústavou tepelných zariadení zariadenia na výrobu, rozvod a spotrebu tepla, e) verejným rozvodom tepla časť sústavy tvorená tepelnými sieťami na dodávku tepla viacerým priamym odberateľom tepla, f) tepelnou prípojkou časť tepelnej siete od verejného rozvodu po odberné miesto na dodávku tepla jedinému priamemu odberateľovi tepla, g) odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo /14/ na meranie dodaného tepla pre jedného priameho odberateľa tepla; ak je priamy odberateľ tepla vlastníkom viacerých domov, je odberné miesto osobitne na každej päte domu, h) primárnou stranou časť sústavy tepelných zariadení medzi výstupnými armatúrami zdroja tepla a vstupnými armatúrami odovzdávacej stanice, i) sekundárnou stranou časť sústavy tepelných zariadení medzi výstupnými armatúrami odovzdávacej stanice a vstupnými armatúrami odberného miesta, j) dodávkou tepla teplo na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody a iné využitie.

Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku

a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona, písomná zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi dodávateľom tepla a priamym odberateľom tepla pre každé odberné miesto obsahuje najmä a) výkon, množstvo a teplotný spád, b) odberový diagram tepla, pri vykurovaní aj vykurovaciu krivku, c) umiestnenie určeného meradla a povinnosť priameho odberateľa tepla umožniť dodávateľovi tepla prístup k nemu, d) cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odoberané teplo vrátane preddavkových platieb.

Podľa § 35 ods. 1 citovaného zákona, neoprávneným odberom tepla je odber tepla a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke tepla, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu priameho odberateľa tepla nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber tepla.

Podľa § 35 ods. 3 citovaného zákona, za škodu spôsobenú dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla zodpovedá priamy odberateľ tepla. Spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane navrhovateľa) a pasívnej (na strane odporcu) vecnej legitimácie účastníkov.

"Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide." (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ; uverejnený v ZSP 46/2008)

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha nároku na zaplatenie ceny dodaného tepla na základe uzavretej zmluvy, prípadne ak takáto zmluva uzavretá nebola, na základe bezdôvodného obohatenia. Pre platnosť zmluvy o dodávke tepla zákon vyžadoval, aby takáto zmluva bola uzavretá v písomnej

forme. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takáto zmluva medzi účastníkmi konania uzavretá nebola (navrhovateľ nepredložil písomnú zmluvu, ktorá by obsahovala podstatné náležitosti v zmysle § 32 ods. 2 zákona o energetike). Okrem toho, navrhovateľ ako dodávateľ tepla mohol takúto zmluvu uzavrieť len s priamym odberateľom tepla, ktorým bol v danom prípade správca nebytového priestoru Q. F., do ktorého bolo teplo dodávané a ktorým bola Mestská časť U. - R. U.. Navrhovateľ nedodával teplo do jednotlivých nebytových priestorov vykurovaného objektu, ale do objektu Q. F. ako celku. Navrhovateľ nepreukázal, že by nebytové priestory v danom objekte, ktoré mal odporca v nájme, boli opatrené osobitným meradlom pre meranie odobratého tepla a že by tak teplo dodával a v zmysle príslušného zákona o energetike mohol dodávať priamo odporcovi, ktorý by mal postavenie priameho odberateľa tepla. Odporca ako nájomca priestorov v objekte Q. F. mal postavenie konečného spotrebiteľa v zmysle § 31 písm. c) zákona o energetike, a tak medzi ním a navrhovateľom nemohol vzniknúť právny vzťah, predmetom ktorého by bola dodávka tepla. Nárok navrhovateľa nemôže byť voči odporcovi dôvodný ani z titulu neoprávneného odberu, nakoľko zodpovedným subjektom v takomto prípade môže byť iba priamy odberateľ (§ 35 ods. 3 zákona o energetike), ktorým však odporca nie je. Keďže navrhovateľ odporcovi nemohol dodávať teplo do prenajatého nebytového priestoru (odporca ho získaval od prenajímateľa objektu), nedošlo ani k naplneniu podmienok pre priznanie nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Ak navrhovateľ podal žalobu voči inému subjektu než účastníkovi zmluvného vzťahu, resp. nositeľovi právnej povinnosti, nemôže byť tento subjekt nositeľom práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal existenciu individuálneho právneho dôvodu vo vzťahu k odporcovi a nárok navrhovateľa je možné uspokojiť zo zmluvného vzťahu, nie je možné si nárok navrhovateľa uplatniť titulom bezdôvodného obohatenia tak, ako tvrdil navrhovateľ v konaní, a nie je to možné ani titulom náhrady škody.

Z uvedených dôvodov, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania odporcu pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku za odpor vo výške 19,91 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 253,54 eur vyčíslených podľa vyhl. č. v znení neskorších predpisov za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 19.10.2009 a dňa 19.01.2011, vyjadrenie zo dňa 18.01.2011 a dňa 16.04.2014, účasť na pojednávaní dňa 05.05.2014) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 29,88 eur/1 úkon, za 3 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 08.03.2004, dňa 11.10.2004 a dňa 16.02.2005) vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. po 7,47 eur/1 úkon, 2 režijné paušály po 4,51 eur, 1 režijný paušál po 4,98 eur, 1 režijný paušál po 6,95 eur, 2 režijné paušály po 7,41 eur a 2 režijné paušály po 8,04 eur.

Za 3 úkony právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 08.03.2004, 11.10.2004 a 16.02.2005, priznal súd právnemu zástupcovi odporcu odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle vyhl. č. v znení neskorších predpisov, keďže uvedené pojednávania boli odročené bez prejednania veci.

Za 2 úkony uplatnené právnym zástupcom odporcu - účasť na pojednávaní dňa 02.06.2004 a 30.05.2005, súd odporcovi náhradu trov nepriznal, keďže sa jeho právny zástupca na uvedených pojednávaniach nezúčastnil.

Súd odporcovi nepriznal náhradu za jeden úkon - prevzatie a príprava zastúpenia Advokátskou kanceláriou - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., nakoľko sa nejedná o úkon na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (úkon prevzatia a prípravy zastúpenia možno priznať iba prvému právnemu zástupcovi, nakoľko jeho zmenou by dochádzalo k neúmernému a neodôvodnenému navyšovaniu trov konania).

Súd odporcovi nepriznal náhradu ani za úkon vykonaný jeho právnym zástupcom - vypracovanie právneho rozboru veci, nakoľko tento úkon nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.