Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/158/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: A.-F., X..H..E.., G.: XX XXX XXX, so sídlom M. XX, XXX XX W. W., zastúpený: JUDr. Katarína Neumannová, advokátka, so sídlom Pod vinicami 19, P.O.BOX 8, 810 06 Bratislava proti odporcovi: X.Á. H., zastúpená Ú. pre Q. E., so sídlom T. XX, F..E..W. XX, XXX XX Bratislava XX, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajší súd dňa 24.08.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 2 446 329,93 Eur titulom náhrady škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Svoj návrh odôvodnil tým, že nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, je rozhodnutie Ú. pre Q. E.Q. č. XX-XXXX/XXXX-E.-XX zo dňa 11.03.2011 vydané v konaní o námietkach navrhovateľa proti vylúčeniu z verejnej súťaže na predmet zákazky "Chemický posypový materiál - dodávka priemyselnej soli a rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého" vyhlásenej verejným obstarávateľom Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s. v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2010/S 226-345579 zo dňa 20.11.2010 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 223/2010 dňa 23.11.2010 pod značkou 07310-MST. Námietky, o ktorých rozhodoval Ú. pre Q. E. podal navrhovateľ proti vylúčeniu z verejnej súťaže, ktoré bolo navrhovateľovi oznámené listom zo dňa 14.01.2011, pričom jediným dôvodom vylúčenia bolo konštatovanie verejného obstarávateľa, že navrhovateľ nepredložil za sledované obdobia, t.j. roky 2007, 2008 a 2009 súvahy. Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu o zamietnutí jeho námietok žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave, ktorý napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že Ú. pre Q.É. E. nesprávne posúdil postup Banskobystrickej regionálnej správy ciest, a.s. uskutočnený podľa , ktorému predchádzala nesprávna aplikácia a následná interpretácia ust. , a v tomto prípade bol porušený zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. zo dňa 15.12.2011 potvrdil rozsudok Krajského súdu. Návrat do predošlého stavu a náprava v prospech navrhovateľa nie je možná žiadnym spôsobom, nakoľko predmetná verejná súťaž bola ukončená a bola uzatvorená dňa 31.03.2011 rámcová dohoda o zadaní zákazky v prospech uchádzača, ktorá je platná a účinná od 31.03.2011 a na jej základe dochádza k plneniu už 17 mesiacov. Na základe nezákonného rozhodnutia navrhovateľ už nemohol byť vo verejnej súťaži zaradený do procesu vyhodnocovania ponúk, nakoľko jeho ponuka bola z verejnej súťaže vylúčená, pritom jediným kritériom bola cena a navrhovateľ ponúkol najnižšiu cenu. Ak by Ú. pre Q. E. nevydal nezákonné rozhodnutie a uložil by verejnému obstarávateľovi

povinnosť, aby ponuku navrhovateľa opätovne zaradil do predmetnej verejnej súťaže, navrhovateľova ponuka by bola vo verejnej súťaži, v ktorej splnil všetky podmienky účasti s najnižšou cenou vyhodnotená ako úspešná a navrhovateľ by tak získal celú zákazku na predmet obstarávania. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným súdnym znalcom z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo predstavuje výška ušlého zisku sumu 1 941 705,- Eur a výška škody sumu 504 624,93 Eur.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.11.2012 a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že po zrušení rozhodnutia, ktorým boli námietky navrhovateľa zamietnuté bolo vo veci opätovne rozhodnuté dňa 14.05.2012, č. rozhodnutia XX-XXXX/XXXX-E.-XX-A., ktorým odporca zrušil predmetnú verejnú súťaž. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková ujma. Odporca mal ďalej za to, že predložený posudok je rozporuplný, vychádza z nesprávnych a fiktívnych údajov, z toho dôvodu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody. Odporca vo vyjadrení poukázal na to, že z hľadiska procesu verejného obstarávania je vyhodnotenie splnenia podmienok účasti len jedným zo štádií verejného obstarávania. Po vyhodnotení splnenia podmienok účasti verejný obstarávateľ podľa § 42 zákona o verejnom obstarávaní vyhodnocuje ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky. V prípade mimoriadne nízkej ponuky , musí verejný obstarávateľ písomne požiadať uchádzača o podrobnosti týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Verejný obstarávateľ vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky a vylúči ponuku, ak uchádzač nezašle písomné odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky v zákonom stanovenej lehote, nedostaví sa po výzve komisie na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia mimoriadne nízkej ponuky alebo predložené odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky nie je v súlade s požiadavkou podľa § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti odporca uviedol, že nárok navrhovateľa má hypotetický základ, nakoľko vychádza len z domnienky, že obstarávateľ by s navrhovateľom ako úspešným uchádzačom uzavrel zmluvu. Kontrahovanie zmluvy na obstarávateľom zadaný predmet obstarávania medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom predstavuje finálne štádium procesu verejného obstarávania. Uzavretie zmluvy však podlieha režimu záväzkového práva, v dôsledku čoho nemožno verejnému obstarávateľovi jednostranne nanútiť povinnosť uzavrieť zmluvu. Ušlý zisk by navrhovateľovi nemohol v žiadnom prípade vzniknúť v dôsledku toho, že nebol vyhodnotený ako úspešný uchádzač, nakoľko vznik ušlého zisku nie je determinovaný tým, či bol uchádzač úspešný, ale tým, či mal verejný obstarávateľ po jeho vyhodnotení ako úspešného jedinú zákonom stanovenú možnosť, a to, uzavrieť zmluvu. Z uvedeného je však zrejmé, že verejný obstarávateľ po vyhodnotení navrhovateľa ako úspešného, by s ním nemusel uzavrieť zmluvu. Odporca ďalej poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave uznesením rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodnutia odporcu o zamietnutí námietok navrhovateľa, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Ku vzniku udalosti, od ktorej si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody došlo z dôvodu, že verejný obstarávateľ uzavrel dňa 31.03.2011 rámcovú dohodu s iným uchádzačom. Rozhodujúca skutočnosť však nevyplynula z rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie o zamietnutí námietok navrhovateľa, ale z konania verejného obstarávateľa, pričom odporca nezodpovedá za jeho konanie. Odporca mal tiež za to, že uzatvorením rámcovej dohody nevzniká úspešnému uchádzačovi povinnosť plniť, t.j. dodať predmet zmluvy a rámcovou dohodou sa nezaväzuje odoberať presne stanovené množstvo tovarov. Ďalej namietal, že pokiaľ ide o škodu uplatňovanú navrhovateľom vyplývajúcu z Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve, uzatvorenie predmetného dodatku zo strany navrhovateľa považoval za unáhlený, nakoľko sa zaviazal k odberu technickej soli pre verejného obstarávateľa, s ktorým v tom čase nebol v zmluvnom vzťahu. Dodatok bol podpísaný dňa 22.12.2010, pričom dňa 21.12.2010 uplynula lehota na predkladanie ponúk na zákazku, teda v čase podpisu nemal navrhovateľ informáciu o vyhodnotení splnenia podmienok účasti uchádzačov a ani mu nebolo zaslané oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk. Navrhovateľ v tomto prípade ani nepreukázal vznik škody, nakoľko zo znaleckého posudku je zrejmé, že zmluvná pokuta vyplývajúca z dodatku ku kúpnej zmluve nebola uhradená. Ani v prípade jej uhradenia by ju nebolo možné považovať za škodu, nakoľko sa navrhovateľ podpisom uvedeného dodatku vystavil značnému podnikateľskému riziku, navyše uzavrel zmluvu s nevýhodnými podmienkami, za čo nemôže niesť zodpovednosť odporca. Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vydaním rozhodnutia odporcu a uzavretím dodatku k zmluve, nakoľko v čase uzavretia dodatku predmetné rozhodnutie odporcu neexistovalo. Pokiaľ ide o škodu vyplývajúcu z úverovej zmluvy uzatvorenej navrhovateľom, odporca poukázal na to, že skutočnosť, že navrhovateľ kontokorentný úver vo výške 1 500 000,- Eur aj reálne čerpal, nijakým spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ sa v zmluve o úvere zaviazal, že splatí úver do 15.05.2012, preto odporca

nesúhlasil ani s vyčíslením škody na základe ušlého zisku, keď znalec predpokladal znižovanie úveru o ušlý zisk až do 01.05.2014.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.01.2012, urgencia zo dňa 10.04.2012, opakovaná žiadosť zo dňa 19.07.2012, znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 18.07.2012, rozhodnutie Ú. pre Q. E. č. XX-XXXX/XXXX-E.-XX- A. zo dňa 14.05.2012, žaloba na preskúmanie zákonnosti zo dňa 21.05.2012, oznámenie o výsledku verejného obstarávania zo dňa 09.04.2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -58 zo dňa 09.06.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 15.12.2011, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe Oznámenia a súťažných podkladov bolo verejným obstarávateľom - Banskobystrickej regionálnej správy ciest vyhlásené verejné obstarávania na predmet zákazky "Chemický posypový materiál - dodávka priemyselnej soli a rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého" vo Vestníku verejného obstarávania č. 223/2010 zo dňa 23.11.2010 pod značkou 07310-MST a v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2010/S 226-345579 zo dňa 20.11.2010.

Listom zo dňa 14.01.2011oznámil verejný obstarávateľ navrhovateľovi jeho vylúčenie z verejnej súťaže pre nesplnenie podmienok účasti z dôvodu nepredloženia súvah za sledované obdobia.

O námietkach navrhovateľa rozhodoval Ú. pre Q. E. a rozhodnutím zo dňa 11.03.2011, č. XX-XXXX/ XXXX-E.-XX zamietol námietky navrhovateľa proti vylúčeniu uchádzača z verejnej súťaže.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.06.2011, č.k. -58 zrušil napadnuté rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. XX-XXXX/XXXX-E.-XX zo dňa 11.03.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2011, č.k. .

Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím zo dňa 14.05.2012, č. XX-XXXX/XXXX-E.-XX-A. nariadil zrušiť predmetnú verejnú súťaž do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinného v čase vydania predmetného rozhodnutia) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za ne

Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:

- poškodenému vznikla škoda

- príslušný orgán štátu vydal nezákonné rozhodnutie

- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím.

Súd dospel k záveru, že rozhodnutie vydané Úradom pre verejné obstarávanie, ktorým boli zamietnuté námietky navrhovateľa proti vylúčeniu z verejnej súťaže, a ktoré označil navrhovateľ ako nezákonné, možno považovať za nezákonné rozhodnutie s ohľadom na definíciu nezákonného rozhodnutia uvedenú v Z.z, teda išlo o právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, v tomto prípade správnym súdom, ktorý zároveň porušenie zákona pri postupe Úradu pre verejné obstarávanie konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Súd pri tom vychádzal z nasledovných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a ich výkladu.

Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinného v čase verejnej súťaže) vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky a vylúči ponuku uchádzača, ktorý nezložil zábezpeku podľa určených podmienok. Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa .

Podľa § 42 ods. 2 cit. zákona komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní.

Podľa § 42 ods. 3 cit. zákona ak ponuka obsahuje neobvykle nízku cenu, komisia písomne požiada uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny. Požiadavka má smerovať k podrobnostiam základných charakteristických parametrov ponuky, ktoré komisia považuje za dôležité a týkajú sa najmä a) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti poskytovaných služieb, b) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby, c) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom, d) súladu so zákonmi, ktoré sa týkajú ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok platných v mieste dodania tovaru, na mieste uskutočnenia stavebných prác alebo v mieste poskytnutia služby, e) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.

Podľa § 42 ods. 4 cit. zákona komisia vezme do úvahy vysvetlenie ponuky alebo neobvykle nízkej ceny a dôkazy poskytnuté uchádzačom. Komisia vylúči ponuku, ak a) uchádzač nepredloží písomné vysvetlenie v lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vysvetlenie, ak komisia neurčí dlhšiu lehotu alebo b) predložené vysvetlenie nie je v súlade s požiadavkou podľa odseku 2 alebo 3.

Podľa § 42 ods. 5 cit. zákona ak uchádzač odôvodňuje neobvykle nízku cenu získaním štátnej pomoci, musí byť schopný v primeranej lehote určenej komisiou preukázať, že mu štátna pomoc bola poskytnutá v súlade s príslušným právnym predpisom, inak komisia vylúči ponuku.

Podľa § 42 ods. 6 cit. zákona komisia bezodkladne oznámi verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zoznam vylúčených ponúk s uvedením dôvodu ich vylúčenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je

povinný písomne oznámiť uchádzačovi jeho vylúčenie s uvedením dôvodu a lehoty, v ktorej môže byť podaná žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. e).

Podľa § 42 ods. 7 cit. zákona komisia vyhodnocuje ponuky, ktoré neboli vylúčené, podľa kritérií určených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch a na základe pravidiel ich uplatnenia určených v súťažných podkladoch, ktoré sú nediskriminačné a podporujú čestnú hospodársku súťaž.

Podľa § 42 ods. 8 cit. zákona o vyhodnotení ponúk komisia vyhotoví zápisnicu, ktorú podpisujú prítomní členovia komisie. Zápisnica obsahuje najmä a) zoznam členov komisie, b) zoznam všetkých uchádzačov, ktorí predložili ponuky, c) zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia, d) dôvody vylúčenia ponúk obsahujúcich neobvykle nízke ceny, e) identifikáciu úspešného uchádzača alebo úspešných uchádzačov s uvedením dôvodov úspešnosti ponuky alebo ponúk; podiel subdodávky, ak je známy, f) ak ide o verejnú súťaž, informácie o vyhodnotení splnenia podmienok účasti, g) dôvody, pre ktoré člen komisie odmietol podpísať zápisnicu alebo podpísal zápisnicu s výhradou.

Podľa § 42 ods. 9 cit. zákona zápisnica o vyhodnotení ponúk sa odovzdá verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi.

Podľa § 42 ods. 10 cit. zákona členovia komisie nesmú poskytovať informácie o obsahu ponúk počas vyhodnocovania ponúk. Na člena komisie sa vzťahuje povinnosť podľa § 20.

V danom prípade bol navrhovateľ uchádzačom vo verejnej súťaži, v ktorej jediným kritériom v súlade so súťažnými podmienkami (č.l. 51) bola cena. Navrhovateľ bol po otvorení obálok s ponukami listom zo dňa 14.01.2011 oboznámený, že je ako uchádzač vylúčený z verejnej súťaže z dôvodu nesplnenia podmienok súťaže, nakoľko nepredložil za sledované obdobia súvahy, ktoré vyžadoval § 27 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Námietky navrhovateľa boli vyšším správnym orgánom zamietnuté a následne až správny súd zrušil zamietajúce rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie v podstate z dôvodu zmätočnosti a netransparentnosti podmienok účasti vo verejnej súťaži, a zároveň vrátil vec na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, sa mala verejná súťaž dostať späť do štádia po otváraní obálok jednotlivých ponúk. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou odporcu ohľadom jednotlivých štádií verejnej súťaže, ktoré predpokladá zákon. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, vyhodnocovanie ponúk (v tomto prípade Komisiou) nastáva po otvorení obálok, o ktorom sa spíše zápisnica (č.l.73), pričom Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa na predmet zákazky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Komisia má zároveň povinnosť (nie možnosť) požiadať uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny, pokiaľ ponuka obsahuje neobvykle nízku cenu. V prípade nepredloženia písomného vysvetlenia uchádzača v stanovenej lehote alebo v prípade nesúladu vysvetlenia s požiadavkou uvedenou v § 42 ods. 2 alebo 3 cit. zákona, predmetnú ponuku vylúči. Z uvedeného možno vyvodiť, že komisia v prvom rade posudzuje ponuky z hľadiska splnenia podmienok verejnej súťaže, a až následne skúma ponuku z hľadiska ceny. Vyplýva to z logického výkladu uvedených citovaných ustanovení, keď verejný obstarávateľ, resp. Komisia najprv vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú podmienky verejnej súťaže, a až po vylúčení takýchto uchádzačov pristupuje k skúmaniu ponúk z hľadiska ceny, resp. z hľadiska neobvykle nízkej ceny. Nemá žiadnu logiku argumentácia navrhovateľa, že podmienky a neobvykle nízka cena je jedným a súčasným štádiom procesu vyhodnocovania ponúk, resp. že proces vyhodnocovania ponúk nemá žiadne zákonom predpísané štádiá, teda, že ponuky sa v jednom okamihu posudzujú z oboch uvedených hľadísk. Podľa názoru súdu verejný obstarávateľ postupoval logicky, keď najprv vylúčil ponuky nespĺňajúce podmienky verejnej súťaže (i keď sa neskôr ukázalo, že vylúčenie z tohto dôvodu nebolo dôvodné) a už sa zároveň nezaoberal neobvykle nízkou cenou ponuky navrhovateľa. Nemal žiadny dôvod zaoberať sa naďalej ponukou z hľadiska jej ceny ( a vyzývať uchádzača o vysvetlenie ponuky), keď dospel k záveru, že ponuka nespĺňa podmienky verejnej súťaže, pričom podľa názoru súdu, týmto postupom iba kopíroval logickú chronológiu vyhodnocovania ponúk uvedenú v zákone. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ by verejná súťaž pokračovala

a navrhovateľ by ako uchádzač bol "vrátený" do súťaže na základe rozhodnutia Krajského súdu (potvrdeného Najvyšším súdom SR), verejný obstarávateľ, resp. Komisia, by pristúpila k hodnoteniu ponúk (a teda aj ponuky navrhovateľa) z hľadiska ceny. V tomto ohľade súd konštatuje, že v danom prípade je odôvodnený predpoklad, že ponuka navrhovateľa by bola predmetom skúmania z dôvodu neobvykle nízkej ceny, a to s ohľadom na porovnanie jednotlivých ponúk, v rámci ktorých navrhovateľ predložil ponuku v cene o vyše 1 000 000,- Eur nižšej ako bola v poradí ďalšia najnižšia cena iného uchádzača (č.l. 73). Práve z uvedeného dôvodu potom v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, keď príčinná súvislosť musí byť priama a neprerušená. V prípade navrhovateľa však nemožno konštatovať, že po jeho znovuzaradení do verejnej súťaže by bol automaticky úspešným, teda nemožno konštatovať, že práve nezákonným rozhodnutím odporcu došlo k vzniku škody, keďže na vznik škody by vplývali ďalšie faktory (posudzovanie ponuky z hľadiska ceny a prípadné vylúčenie ponuky z tohto dôvodu). Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že argumentácia odporcu vychádzala z ustanovení, ktoré neboli účinné v čase verejnej súťaže, súd konštatuje, že posudzovanie ponúk z hľadiska ceny sa líšilo v predchádzajúcej a novšej úprave iba v spôsobe posudzovania ponuky, keď v pôvodnej právnej úprave bola stanovená povinnosť písomného vysvetlenia návrhu ceny a v novšej úprave pribudla verejnému obstarávateľovi aj možnosť pozvania uchádzača na osobnú konzultáciu za účelom vysvetlenia predložených písomných zdôvodnení návrhu ceny, čo samo osebe nemení podstatu procesu vyhodnocovania ponúk.

Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázal vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a rozhodnutím, teda základný predpoklad vyvodenia zodpovednosti odporcu za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody. S ohľadom na uvedený právny záver sa súd bližšie nezaoberal samotnou škodou a nevyhodnocoval dôkazy s tým súvisiace, pretože pri nesplnení jedného z predpokladov priznania nároku to nepovažoval za potrebné a hospodárne.

O trovách konania súd rozhodol podľa keď odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti výroku rozsudku súdu, ktorým súd návrh navrhovateľa zo dňa 16.01.2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, odvolanie nie je prípustné ( )