Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/376/2005

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: R. T., W.. XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, W. F. L. XXXX/X, N., A.. I. R.. Y. V., U. L. Ú. I. L. W. A., o vymoženie 597,49 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd z a s t a v u j e exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp.zn. .

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi R.. E. H. trovy exekúcie v sume 421,64 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd súdnemu exekútorovi R.. C. V. náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

Súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Levice poveril dňa 12.07.2005 súdneho exekútora R.. Y. L., vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice napísanej R.. I. Ď., N 1227/2005, Nz 11866/2005 zo dňa 19.03.2005, na vymoženie pohľadávky 597,49 eura s príslušenstvom.

Okresný súd Levice uznesením č. k. -16 zo dňa 21.06.2010 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora R.. Y. L. pod poveril súdneho X. R.. C. V., L. L. A.Á. XX, XXX XX F., ktorému sa táto exekučná vec postúpila na ďalšie konanie pod EX 19995/12. Predmetným uznesením súd určil účelne vynaložené trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora R.. Y. L. vo výške 421,64 eur.

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -99 zo dňa 27.06.2013 zrušil uznesenie Okresného súdu Levice č. k. -66 zo dňa 17.04.2012 a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom dedičské konanie po zosnulom povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa uznesením Okresného súdu Levice č.k. XXD/XXX/XXXX-X zo dňa 14.11.2011 (právoplatné dňa 29.11.2011).

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko k zastaveniu konania o dedičstve došlo uznesením Okresného súdu Levice č.k. XXD/XXX/XXXX-X A. H. XX.XX.XXXX z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora R.. Y. L. boli určené uznesením Okresného súdu Levice č. k. -16 zo dňa 21.06.2010, právoplatným dňa 9.12.2011. Súd uvedeným uznesením určil preukázateľné trovy exekúcie, ktorými sú odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa časovej špecifikácie jednotlivých úkonov podľa a vyhlášky č. odmenách a náhradách súdnych exekútorov, za 33 hodín /33 x 6,64 eur/ v sume 219,12 eur, paušálna odmena za úkony exekučnej činnosti podľa , a citovanej vyhlášky vo výške 76, eur /23 x 3.32 eur/, náhrada hotových výdavkov podľa cit. vyhlášky, poštovné vo výške 53,30 eur, založenie-archivácia spisu vo výške 6,00 eur + 19% DPH vo výške 67,40 eura. Vymožené trovy exekúcie 0,54 eura. Súd predmetným uznesením nezaviazal žiadneho z účastníkov náhradou trov exekúcie a rozhodol o trovách pôvodného súdneho exekútora iba čo do výšky. Súdny exekútor R.. C. V. v podaní zo dňa 17.09.2013 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ustanovenie § 200 ods. 1 EP uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 EP veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 44 ods. 6 EP, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

V zmysle (ďalej len ), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Súdnemu exekútorovi R.. C. V. bola táto exekučná vec postúpená na základe uznesenia zo dňa 21.06.2010, právoplatného dňa 09.12.2011, teda po smrti povinného (XX.XX.XXXX). Z uvedeného je zrejmé, že trovy pôvodného exekútora R.. Y. L. vo výške 421,64 eura neboli v ďalšom priebehu exekúcie vymožené. Keďže sa táto exekúcie zastavila pre nemajetnosť povinného, súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi R.. E. H. (nástupca súdneho exekútora R.. Y. L.) trovy exekúcie určené uznesením č. k. -16 zo dňa 21.06.2010 v sume 421,64 v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa . Nakoľko si súdny exekútor R.. C. V. trovy exekúcie neuplatnil, súd mu ich nepriznal.

Krajský súd v Nitre v odôvodnení uznesenia č.k. -99 zo dňa 27.06.2013 uviedol, že súd prvého stupňa rozhodne o návrhoch oprávneného na prerušenie konania zo dňa 04.05.2012 (súčasť podaného odvolania) a zo dňa 26.07.2012.

Oprávnený v odvolaní zo dňa 04.05.2012 uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou exekučného poriadku oprávnený žiada, aby všeobecný súd postupom podľa prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v návrhu na prerušenie konania postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený dňa 09.08.2012 pripomenul, že z 23.09.2008 sa Exekučný poriadok doplnil o ust. , pričom v prechodnom ustanovení k je uvedené, že na notárske zápisnice vyhotovené pred 15.10.2008 sa tento zákon nevzťahuje. Na základe uvedeného mal preto za preukázané, že zákon umožňoval a aproboval notársku zápisnicu, ktorá vznikla z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a umožňovalo jej exekúciu. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh. Ak by povinný zmenil názor, mohol plnomocenstvo v zmysle kedykoľvek odvolať. Na základe uvedeného preto zdôraznil, že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jej neprospech. Súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dodal, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -80 zo dňa 12.04.2012, čl. 17, čl. 47 a čl. 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ navrhol, aby súd na základe a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ rozhodol, že konanie prerušuje a Súdnemu dvoru EÚ predkladá prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcu z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodovanie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Súd konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval oprávnený.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) a vo veci Pohotovosť (C-76/10) je možné konštatovať, že Judikatúra súdneho dvora EU umožňuje, aby sa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovala nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak súd pri posudzovaní tejto otázky dospeje k záveru, že takáto podmienka je nekalá, je povinný vyvodiť z daného posúdenia všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Na základe uvedeného je preto následkom v zmysle práva Slovenskej republiky zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je preto možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa "problémy", ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Súd ďalej na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia dodáva, že ak v zmysle Exekučného poriadku osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle uvedeného je potrebné zdôrazniť, že exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení , ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

Na základe uvedeného, nakoľko súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.