Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-137-2013.pdf
PDF · 87.17 KB
No categories available
16C/137/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: Q. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XX/X, F., zast. JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, proti odporcom v 1/ rade: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, N., zast. Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, v 2/ rade: P.. Q. D., nar. X.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXXX/XX, v 3/ rade: G.. P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W., C.. F. XXX/ XX, v 4/ rade: M. E., rodená D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., M., L. XX, v 5/ rade: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., O. XXX/XX, o určenie platnosti a účinnosti závete, takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
O trovách konania účastníkov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 2.10.2013 domáhal určenia, že závet z 16.1.1999 poručiteľky Q. D., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela 28.3.2012 je platná a účinná. Uviedol, že ku dňu smrti poručiteľka vlastnila byt zapísaný na LV č. XXXX, č. X v obytnom dome súp. č. XXX-X na parc. č. I. XXXX v celosti, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, pričom v dedičskom konaní po zomrelej vedenom pred notárkou P.. G. N., č.k. XXD XXX/XXXX, bola predložená závet nebohej Q. D., v ktorej dedičovi Q. D. t.j. navrhovateľovi, zanecháva byt, vedený na LV XXXX s príslušenstvom v celosti spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj všetko, čo sa v ňom nachádza. J., že notárka túto závet neuznala za platnú z dôvodu, že nemá obsahové náležitosti závetu. A. uviedol, že E. zákonník v § 476 ods. X,X stanovuje, že závet musí byť napísaná vlastnou rukou a musí byť označená dátumom. Zákonodarca neurčil, na akom druhu papiera má byť napísaný, preto má poručiteľ právo napísať závet na akýkoľvek papier. Závet je aj poručiteľkou vlastnoručne podpísaná, preto zastáva názor, že závet je planá. Keďže notárka závet neuznala, má naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, preto navrhol podanému návrhu vyhovieť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote troch dní.
Odporkyňa v 1/ rade s podaným návrhom súhlasila. K veci sa vyjadrila v písomnom podaní z 12.12.2013 prostredníctvom právnej zástupkyne. Uviedla, že súhlasí s tým, aby súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu trov konania, navrhla tento návrh vo vzťahu k nej zamietnuť s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 143 O.s.p. navrhla, aby jej bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 165,35 eur vrátane DPH.
Odporca v 2/ rade s podaným návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že navrhovateľ považuje za závet písomnosť, leták s označením Fond pre dôchodcov, Prvá slovenská investičná spoločnosť, a.s., na
ktorom papieri je rukou napísaný text „Družstevný byt a všetko, čo je v ňom zanechávam Q. D., môjmu bratovi, XX.X.XXXX, Q. D.“. Poukázal na to, že z obsahu tohto rukou písaného textu nie je zrejmé, o čo sa vlastne jedná, uvedený text je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný. Uviedol, že podľa neho uvedená písomnosť nemá náležitosti platného závetu, preto navrhol návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že navrhovateľ sa pred notárkou vyjadril, že uvedenú listinu považuje za darovaciu zmluvu, a že mu samotná poručiteľka povedala, že sa jedná o darovanie. Tiež poukázal i na to, že v zápisnici spísanej notárkou z 11.6.2013, JUDr. Žilíková vyslovila právny názor, že uvedený závet nepovažuje za platný z dôvodu, že v ňom nie je uvedené, že ide o právny úkon pre prípad smrti, pričom uviedla, že uvedenú listinu nemožno chápať ani ako darovanie, nakoľko predmetný byt bol v čase spisovania listiny v režime nájmu, ktorý nemôže byť predmetom darovania. Odporca v 2. rade potvrdil, že v čase písania listiny v roku 1999 bol duševný stav poručiteľky v poriadku, ani pred smrťou nemala problémy so zdr. stavom. Uviedol, že sa nevie vyjadriť, či uvedený list písala poručiteľka vlastnoručne, v ďalšom konaní navrhol , že predloží listiny písané vlastnoručne poručiteľkou, na základe ktorých by sa dalo posúdiť, či predmetnú listinu písala vlastnoručne poručiteľka. Iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania z titulu cestovného a iných nákladov, ktoré vyčísli v lehote troch dní.
Odporca v 3/ rade ponechal rozhodnutie vo veci na úvahu súdu. Uviedol, že aj tak na neho pripadajúci podiel daruje resp. sa ho zriekne v prospech navrhovateľa. Uviedol, že poručiteľku Q. D. nevidel viac ako 40 rokov, náhradu trov konania nežiadal priznať. Odporkyňa v 4/ rade s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že listinu, ktorú údajne napísala jej teta Q. D. na zdrape papiera bez akejkoľvek overenej pečiatky, neuznáva. Pokiaľ sa však navrhovateľ o tetu Q. posledné roky staral, z ľudského hľadiska mu preto byt patrí, preto sa zrieka všetkého, čo sa týka dedičstva. A. trov konania nežiadala priznať.
Odporkyňa v 5/ rade rozhodnutie vo veci ponechala na úvahu súdu. Uviedla, že poručiteľku, svoju sestru Q. D. nevidela 30 rokov, uviedla, že sa nevie vyjadriť, či tento závet písala jej sestra vlastnoručne. Náhradu trov konania nežiadala priznať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 137/2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z fotokópie zápisnice spísanej 11.6.2013 na Notárskom úrade Mgr. Ivony Žilíkovej č.k. 14D 500/2012 v dedičskej veci po nebohej Q. D., r.č. XXXXXX/XXX, zomrelej 28.3.2012, mal súd preukázané, že ako zákonní dedičia v tretej dedičskej skupine v uvedenom dedičskom konaní prichádzajú súrodenci Q. D., nar. XX.X.XXXX (t.j. navrhovateľ), B. L., nar. XX.XX.XXXX (t.j. odporkyňa v 5/ rade), každý v jednej štvrtine, synovec G.. P. D., nar. XX.X.XXXX (t.j. odporca v 3/ rade v jednej štvrtine), synovec P.. Q. D., nar. X.XX.XXXX (t.j. odporca v 2/ rade) a netere A. D., nar. XX.X.XXXX (t.j. odporkyňa v 1/ rade), M. E., rodená D., nar. XX.XX.XXXX (t.j. odporkyňa v 4/ rade) každý v jednej dvanástine. A. v uvedenej zápisnici konštatovala, že na pojednávaní dňa 18.9.2012 boli vypočutí dedičia poručiteľa, a to brat Q. D., ktorý uviedol, že listinu, letáčik C. pred dôchodcov, kde je rukou písaný text „T. byt a všetko čo je v ňom zanechávam Q. D., môjmu bratovi, XX.X.XXXX, podpis D. Q.“, chápe ako darovanie, čo mu mala poručiteľka aj povedať. Ostatní dedičia B. L., P.. Q. D. na pojednávaní 18.9.2012 a neter M. E. na pojednávaní 14.1.2013, A. D. na pojednávaní 12.2.2013, zhodne uviedli, že sa nejedná o závet, nakoľko v listine nie je uvedený ani názov závet a z textu nevyplýva, že družstevný byt a všetko čo je v ňom testuje v prípade úmrtia, listina nemá náležitosti závetu, prejav vôle je nezrozumiteľný, neurčitý. Súčasne Mgr. Vladimír Legéň spochybnil, že sa jedná o písmo poručiteľky. Notárka skonštatovala, že daný prejav vôle poručiteľky je neurčitý a nejasný najmä v tom, že nie je v ňom uvedené, že ide o právny úkon pre prípad smrti. Uviedla, že súčasne danú listinu nemožno chápať ani ako darovanie, nakoľko predmetný byt bol v čase spisovania listiny v režime nájmu, ktorý nemôže byť predmetom darovania. K prevodu členských práv od OSBD na Q. D., nedošlo, nakoľko z LV č. XXXX v k. ú. F. vyplýva, že poručiteľka zmluvou o prevode vlastníctva bytu a pozemku z X.X.XXXX nadobudla byt do vlastníctva a bola jeho vlastníčkou aj ku dňu úmrtia. Z písomného oznámenia P.. G. N., notárky so sídlom A. úradu F. z XX.X.XXXX, mal súd preukázané, že v dedičskej veci po neb. Q. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, č.k. XXD XXX/XXXX (T. XXX/ XXXX) vzhľadom ku skutočnosti, že bola podaná žaloba v konaní XXC XXX/XXXX, dedičské konanie bude prerušené podľa § 109 ods. X písm. c/ O.s.p. .
Z listiny, ktorú navrhovateľ označil za závet, ktorá sa nachádza na čl. XX spisu a na ktorej sú počítačom predtlačené pobočky F. X. investičnej spoločnosti a.s. (C. pre dôchodcov) je napísaný rukou text „T. byt a všetko čo je v ňom zanechávam Q. D., môjmu bratovi, XX.I.XXXX, D. Q.“. Z výsluchu navrhovateľa Q. D., brata zomrelej Q. D. súd zistil, že jeho sestra Q. D. sa v tej súvislosti, že posledných XX rokov sa o ňu staral, pred ním vyjadrila, že v sekretári pri ostatných dokladoch sa nachádza listina, do ktorej napísala, že po jej smrti bude všetko patriť jemu. J., že ona mu túto listinu ukázala za jej života a dala ju naspäť. F., keď zomrela, on išiel zobrať tento závet a ukázal ho v rámci dedičského konania. F. neho za jej života o tomto liste nikto nevedel. J., že sestra mala len základné vzdelanie, tento závet napísala na papier, aký mala doma po ruke, podľa neho je závet platný. X. mala dobré vzťahy aj s ostatnými príbuznými, dôvod, prečo sa rozhodla zanechať byt jemu, bol preto, lebo sa o ňu staral. F. XX rokov jej denne robil nákupy, pomáhal jej s upratovaním, maľovaním, varením, prala si sama. J., že nebol prítomný pri tom, keď jeho sestra spisovala uvedenú listinu. S. si nepamätal presný čas, kedy mu ukázala túto listinu. J., že v čase písania závetu zdr. stav sestry Q. bol dobrý, netrpela žiadnym duševným ochorením, po psychickej stránke bola až do smrti na tom celkom dobre. F. § 34 E. zákonníka v platnom znení, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. F. § 35 ods. 1) cit. zákona, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. F. § 37 ods. X cit. zákona, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. F. § 476 ods. X,X cit. zákona, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. F. § 476a cit. zákona, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Q. ku skutočnosti, že otázka platnosti závetu v liste z XX.X.XXXX poručiteľky Q. D. je medzi účastníkmi tohto konania sporná a platnosť uvedeného závetu neuznala v dedičskom konaní ani notárka prejednávajúca dedičstvo po zomrelej Q. D., súd dospel k právnemu názoru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. v platnom znení, pretože otázku platnosti právneho úkonu môže posúdiť iba súd.
Po zhodnotení vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z citovaných ustanovení E.. zákonníka v platnom znení, dospel súd k právnemu názoru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu neopodstatnený. Z cit. ustanovenia § 476 ods. X E. zákonníka vyplýva, že poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme, za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. N. ako taký okrem týchto náležitostí musí spĺňať všeobecné náležitosti platnosti právnych úkonov, ktoré E. zákonník stanovuje v § 35 ods. X a v § 37 ods. X E.. zákonníka v platnom znení. Z ustanovenia § 34 E.. zákonníka vyplýva, že právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
V danom prípade sporné medzi účastníkmi tohto konania bolo, či listinu, ktorú podľa vyjadrenia navrhovateľa napísala vlastnoručne nebohá poručiteľka Q. D., na ktorej listine menovaná napísala, že „T. byt a všetko čo je v ňom zanechávam Q. D., môjmu bratovi, XX.I.XXXX, D. Q.“, možno považovať za platný závet v zmysle § 476 ods. 1, X E.. zákonníka v platnom znení. Z hľadiska hospodárnosti konania pred preskúmavaním toho, či uvedenú listinu vôbec napísala vlastnoručne poručiteľka - nebohá Q. D., o ktorej skutočnosti má i súd vážne pochybnosti vzhľadom k tomu, že poručiteľka Q. D. má priezvisko D., pričom na uvedenej listine je uvedený podpis Q. D., súd posudzoval platnosť uvedeného právneho úkonu z hľadiska formálnych a materiálnych náležitostí závetu. Z uvedenej listiny, ktorú navrhovateľ označuje za závet je zrejmé, že je písaná vlastnoručne a podpísaná je vlastnoručne osobou, ktorá ju písala a na tejto listine je uvedený i dátum, čím sú splnené podmienky uvedené v § 476 ods. X,X a v § 476 a/ E.. zákonníka. F. náležitosťou právneho úkonu - závetu, podľa názoru súdu je i tá skutočnosť, že je potrebné v takejto listine uviesť, že sa jedná o závet, resp. uviesť, že sa jedná o právny úkon pre prípad smrti, pretože pokiaľ táto skutočnosť z takéhoto právneho úkonu nevyplýva, vznikajú závažné pochybnosti o tom, či sa nejedná o právny úkon a dispozíciu s majetkom v čase písania tohto právneho úkonu a nie pre prípad smrti. V danom prípade pisateľka uviedla, že družstevný byt a všetko, čo je v ňom, zanecháva Q. D., jej bratovi. Z uvedeného potom nie je zrejmé, či sa jedná o právny úkon pre prípad smrti alebo o právny úkon, ktorým aktuálne disponuje so svojím majetkom. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že uvedený prejav vôle nie je potom dostatočne určitý a zrozumiteľný a nemôže potom jednoznačne smerovať k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, z ktorého dôvodu je potom v zmysle § 37 ods. X E.. zákonníka takýto právny úkon neplatný. V tej súvislosti súd poukazuje i na tú skutočnosť, že i samotný navrhovateľ sa v dedičskom konaní na pojednávaní XX.X.XXXX vyjadril, že uvedenú listinu chápe ako darovanie, čo mu mala povedať aj poručiteľka, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice spísanej dňa XX.X.XXXX na A. úrade P.. G. N.. F. súd s poukazom na uvedené návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietol a skutočnosť, či skutočne uvedená listina bola spísaná poručiteľkou Q. D. už ani v ďalšom konaní nepreskúmaval, s poukazom na vyššie uvedený právny názor a z hľadiska hospodárnosti konania.
O tom, že súd rozhodne o náhrade trov účastníkov až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozhodol súd podľa § 151 ods. X O.s.p. v platnom znení z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.