Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD., sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. marca 2023 v Košiciach, v trestnej veci proti obžalovanému K. I. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 28. septembra 2022, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie prokurátora

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 28. septembra 2022 sp. zn. podľa oslobodil obžalovaného K. I. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa , Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

ako osoba oprávnená konať za daňový subjekt MS - KOV TRANS, s.r.o. so sídlom JRD 43, Trstené pri Hornáde, IČO: XX XXX XXX, dňa 25.11.2015 na Daňovom úrade Košice, Rozvojová 2, Košice, podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014, v ktorom deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 153,08€, pričom neoprávnene odpočítal daň vo výške 10.205,00€ z faktúr č. FV XXXXX zo dňa 28.10.2014, č. XXXXX zo dňa 23.10.2014, č. FV XXXXX zo dňa 22.10.2014, č. FV XXXXX zo dňa 02.10.2014, č. FV XXXXX zo dňa 20.10.2014, č. FV XXXXX zo dňa 17.10.2014, č. FV XXXXX zo dňa 14.10.2014, č. FV XXXXX zo dňa 10.10.2014, č. FV XXXXX zo dňa 08.10.2014, č. FV XXXXX zo dňa 06.10.2014 a č. FV XXXXX zo dňa 03.10.2014 od dodávateľa JOSTA s.r.o. so sídlom Južná trieda 13, Košice, čím týmto konaním spôsobil štátnemu rozpočtu SR škodu v celkovej výške 10.205,00€,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa odkázal poškodeného Štátny rozpočet Slovenskej republiky, Lazarova 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO : XX XXX XXX, zastúpený Daňovým úradom Košice, Železiarenská 1, 041 90 Košice, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktorý svoje odvolanie zahlásil priamo do zápisnice. Následne zaslal súdu písomne dôvody odvolania dňa 07.12.2022, v ktorých uvádza, že z vykonaného dokazovania je podľa názoru prokurátora jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie sa stal a že ho spáchal obžalovaný K. I..

Obžalovaný je zo spáchania skutku, podľa názoru prokurátora, usvedčovaný nasledujúcimi dôkazmi:

Z výpovedi zástupcu Daňového úradu Košice S.. S. H. vyplýva, že v spoločnosti MS-KOV TRANS s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie november 2014, pričom bolo zistené, že zdaniteľné obchody tak, ako boli fakturované dodávateľmi spoločnosti JOSTA s.r.o., neboli zrealizované a z uvedeného dôvodu bolo rozhodnuté o dodatočnom vyrúbení dane z pridanej hodnoty vo výške 10.205,50 €.

Uvedené skutočnosti potvrdili aj svedkovia X.. K. H. a K.. U. C., zamestnanci Daňového úradu Košice, ktorí popísali priebeh daňovej kontroly s vyššie uvedenými závermi.

Podstatnou sa javí tiež výpoveď svedka I. C., konateľa spoločnosti JOSTA s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť MS-KOV TRANS s.r.o. nepozná, nepozná ani jej konateľa obžalovaného K. Sviatka, videl ho len raz, aj to na daňovom úrade počas konfrontácie.

Spoločnosť JOSTA s.r.o. mala len dvoch stabilných partnerov - VAMEX a INMEDIA a venovala sa len podnikaniu v oblasti dopravy, nákup a predaj tovaru nebolo v predmete jej činnosti, komodity ako sú zemiaky, kukurica a pod. len prepravovala.

Faktúry za spoločnosť JOSTA s.r.o. vystavoval on, prípadne spolukonateľ S. ekonóm ku spoločnosti Ditu Bugárovú nikdy nepoveril vystavením faktúr. F., ktoré sú predmetom konania, nikdy nepodpísal a prvý krát ich videl až pred vyšetrovateľom.

I. Jozef Figura vypovedal v obdobných intenciách keď uviedol, že spoločnosť JOSTA s.r.o., ktorej bol spolukonateľom, realizovala výlučne špedičnú obchodnú činnosť, so spoločnosťou MS-KOV TRANS s.r.o. neprišiel do kontaktu, nepozná ju, ani jej konateľa a podpisy na inkriminovaných faktúrach nie sú jeho. V roku 2009 svoje pôsobenie v spoločnosti 2009 ukončil.

Z výpovede svedka N. F., konateľa a spoločníka spoločnosti FRIGOStav s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti JOSTA s.r.o. a jej konateľov I. C. a S. F. nepozná, pričom predmetom činnosti jeho spoločnosti bola stavebná činnosť.

Súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že tovar, ktorý nadobudla obchodná spoločnosť obžalovaného MS-KOV TRANS s.r.o. na základe faktúr od spoločnosti JOSTA s.r.o. fyzicky existoval, bol ňou nadobudnutý a následne so ziskom predaný spoločnosti E. J., pričom nešlo o predstierané dodávky neexistujúceho tovaru, ako to malo vyplývať so záverom daňových kontrol.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že skutok nie je trestným činom, ale zároveň v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že dôkazy vedú k osobe A. D., ktorá viedla účtovníctvo v spoločnostiach MS- KOV TRANS s.r.o., JOSTA s.r.o., ale aj FRIGO-STAV a disponovala jej identifikátormi.

Súd v opozite s vyššie uvedenou dôkaznou situáciou postavil svoje závery na konštatácii, že v predmetných faktúrach je uvedené číslo bankového účtu jej syna, a teda s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovil a predmetné faktúry v mene spoločnosti JOSTA s.r.o ..

Súd taktiež, napriek jeho záveru, že skutok nie je trestným činom konštatuje, že protokolom z daňovej kontroly a výpoveďou K.. U. C. bolo preukázané, že spoločnosť JOSTA s.r.o. nemala registrovanú elektronickú pokladňu, a teda pokladničné bloky boli falošné.

Hodnotiac sumár vyššie uvedených svedkov, ako aj zadokumentovaných dôkazov má prokurátor za to, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná a len argumentácia o faktoch týkajúcich sa osoby A. D., ktorá zomrela XX.XX.XXXX a ktoré spočívajú len v nepreukázaných konštatáciách pohybujúcich sa vo sfére pravdepodobnosti neodôvodňuje záver súdu v napadnutom rozsudku.

A. D. v postavení účtovníčky predsa nemohla vykonať skutočnú realizáciu dodávky tovaru, ktoré sú predmetom tohto konania, a to bez vedomosti konateľov spoločnosti JOSTA s.r.o., ktorí túto obchodnú transakciu popreli tak, ako to vyslovil súd v napadnutom rozsudku, keď v ňom konštatuje reálnosť vykonania dodania tovaru.

Obžalovaný preto, podľa názoru prokurátora, svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného podľa , po stránke objektívnej v tom, že skrátil daň vo väčšom rozsahu. Po stránke subjektívnej konal formou priameho úmyslu podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vyjadrenie obžalovaného k dôvodom odvolania :

Prokurátor vo svojom odvolaní poukazuje v prvom rade na výpovede zástupcu Daňového úradu Košice S.. S. H., že v spoločnosti MS-KOV TRANS s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie november 2014, pričom bolo zistené, že zdaniteľné obchody tak, ako boli fakturované dodávateľmi spoločnosti JOSTA s.r.o. neboli zrealizované a z uvedeného dôvodu bolo rozhodnuté o dodatočnom vyrúbení dane z pridanej hodnoty vo výške 10.205,50 E. Uvedené skutočnosti mali potvrdiť aj svedkovia X.. K. H. a K.. U. C. ako zamestnanci Daňového úradu Košice, ktorí realizovali daňovú kontrolu.

Podstatným z hľadiska trestného konania je fakt, že súdy nie sú viazané výsledkom daňovej kontroly, ale naopak posudzujú otázku skrátenia dane a poistného resp. ich rozsahu samostatne.

Protokol z daňovej kontroly /na základe ktorého bol uskutočnený daňový dorub/ tvoriaci obsah súdneho spisu je listinný dôkaz ako každý iný a súd tento hodnotí v nadväznosti aj na iné vykonané dôkazy a obhajobu obžalovaného. Obvinenému, resp. obžalovanému z trestného činu skrátenia dane a poistného v rámci trestného stíhania nič nebráni navrhovať vykonanie aj takých dôkazov, ktoré neboli pôvodne v daňovom konaní známe, pričom tieto nové dôkazy sú v rámci trestného konania vyhodnocované samostatne a nezávisle od záverov daňového konania. Výsledkom trestného konania môže byť teda aj rozhodnutie o oslobodení obvineného, hoci pôvodne výsledky daňovej kontroly (konania) naznačovali opak.

Pre spáchanie tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie, a teda páchateľ musí vedieť o nezákonnosti svojho konania a to musí chcieť, prípadne musí byť s týmto uzrozumený.

Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti je potrebné bez akýchkoľvek pochybností dokázať aj subjektívnu stránku tohto trestného činu.

Je teda nevyhnutné dokázať obžalovanému, že vedel, že určitým jeho konaním dochádza k skráteniu jeho zákonnej povinnosti vo vzťahu k daniam, resp. odvodom a bol s takýmto následkom minimálne uzrozumený.

Práve výsledky dokazovania z hlavného pojednávania bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že v danom konkrétnom prípade sa nejednalo o predstierané (fiktívne) dodávky tovarov a nebol preukázaný úmysel obžalovaného skrátiť daň z pridanej hodnoty.

Prokurátor opomenul vo svojom odvolaní poukázať na výpoveď svedka X.. S. Kocúra, syna majiteľky a vedúceho veľkoskladu s ovocím a zeleninou, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdil, že obžalovaného aj spoločnosť MS-KOV TRANS s.r.o. pozná, od tejto spoločnosti odoberal tovar - zeleninu, a to aj v rozhodnom období. Túto svedeckú výpoveď verifikujú aj nasledovné listinné dôkazy

- rad dodávateľských faktúr MS - KOV TRANS s.r.o. vystavených v období od 02/2014 do 12/2015 pre odberateľa E. J., prehľad zaúčtovaných platieb za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2018 a výpisy z účtu s názvom E. J. zabezpečené od VÚB, a.s. ako aj kniha záväzkov subjektu E. J..

Prvostupňový súd v prokurátorom napadnutom rozsudku podľa názoru obhajoby správne a vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmil, z akého dôvodu sa nejednalo o predstierané dodávky neexistujúceho tovaru, pričom poukázala na rolu osoby A. D., ktorá disponovala pečiatkami dodávateľských spoločností (vo vzťahu k spoločnosti MS-KOV TRANS s.r.o.) JOST A s.r.o. a FRIGO - STAV, s.r.o., čo potvrdili aj konatelia týchto spoločností.

To, že dodávateľské faktúry pre spoločnosť MS-KOV TRANS s.r.o, vystavovala bez vedomosti konateľov týchto spoločností práve A. D., a to s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, je fakt, že na dodávateľských faktúrach spoločnosti JOSTA, s.r.o. bol ako bankový účet uvedenej spoločnosti uvedený bankový účet syna A. D., pána K. D..

Obhajoba tiež poukazuje na výpoveď K.. U. C. ako zamestnanca Daňového úradu Košice, ktorá potvrdila, že bločky z elektronickej pokladne spoločnosti JOSTA s.r.o. boli falošné, no vyzerali ako pravé. Obžalovaný nemohol mať o tejto skutočnosti vedomosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje odvolaciemu súdu odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, okresný súd logickým postupom vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záverom s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pričom na správnosti týchto záverov nemôže nič zmeniť ani prokurátorom použitá odvolacia argumentácia.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na dostatočne zistený skutkový stav a na spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania, vo vzťahu k otázke usvedčenia obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu za vinu kládla obžaloba, ktorý považuje za vecne správny a výstižný do tej miery, že k nemu nemá čo viac uviesť.

Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky prokurátora, krajský súd považuje za potrebné reagovať v tom zmysle, že obžalovaný je skutočne usvedčovaný zo spáchania skutku výpoveďami svedkov tak, ako to uvádza prokurátor vo svojom odvolaní, avšak uvedenými dôkazmi sa nepochybne preukázalo naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Ako správne konštatoval aj okresný súd, nebolo žiadnych pochýb, že obžalovaný podnikal prostredníctvom obchodnej spoločnosti MS- KOV TRANS s.r.o., v účtovníctve ktorej boli zahrnuté dodávateľské faktúry spoločnosti JOSTA, s.r.o., ktorými bola fakturovaná v mesiaci október 2014 cena za dodávky konzumných zemiakov, kŕmnu pšenicu a kukuricu pre danú spoločnosť obžalovaného, pričom obžalovaný za tento mesiac podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom deklaroval daňovú povinnosť vo výške 153,08 € pri celkovom odpočítaní dane 10.421,06 €. Následne vykonaná daňová kontrola zistila, že predmetné faktúry nevystavila a fakturovaný predaj nezrealizovala spoločnosť JOSTA s.r.o., na základe čoho bol daňovým úradom vyslovený záver, že sa nepreukázalo vecné plnenie v zmysle týchto faktúr. Uvedený záver daňového úradu vyslovený v príslušnom protokole z daňovej kontroly je významným dôkazom pre účely posudzovania trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov, avšak daňová kontrola vychádza z princípov objektívnej zodpovednosti a trestná zodpovednosť fyzickej osoby je budovaná na zavinenom protiprávnom konaní. Z tohto dôvodu súdy nie sú viazané výsledkami daňových kontrol, ale otázku skrátenia dane a jeho rozsahu posudzujú súdy vždy samostatne, nakoľko ide o otázky viny, ktoré je príslušný riešiť iba súd. V danej súvislosti je potrebné poukázať na vecne správnu a výstižnú argumentáciu obhajoby obsiahnutú vo vyjadrení obhajcu k odvolaniu prokurátora. Teda je potrebné dať za pravdu obhajobe, že práve uvedené vysvetlenie má za následok, že aj v prípade, ak daňové konanie

konštatuje skrátenie dane, toto skrátenie dane, objektívne existujúce, automaticky neznamená, že išlo o trestný čin skrátenia dane. Pre spáchanie trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa, ktoré je potrebné v trestnom konaní obžalovanému dokázať.

Odvolací súd kriticky preskúmal záver okresného súdu o existencii dodávaného tovaru a konštatuje, že skutočnú existenciu tovaru potvrdil svedok X.. J., ktorého svedecká výpoveď nebola nijak spochybnená, ide prakticky o nezaujatého svedka, ktoré výpoveď korešponduje aj s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, na ktoré poukázala obhajoba - rad dodávateľských faktúr, prehľad zaúčtovaných platieb, výpisy z účtu s názvom E. J. a kniha záväzkov subjektu E. J.. Je nepochybné, že tento tovar nebol dodaný spoločnosťou JOSTA a inkriminované faktúry neboli vystavené touto spoločnosťou. Z uvedeného dôvodu z daňovo-právneho hľadiska ide o neoprávnené zníženie základu dane, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný vedel o týchto skutočnostiach a že by vedome tieto faktúry zahrnul do daňového priznania s úmyslom neoprávnene skrátiť daň. Z vykonaného dokazovania vyplývajúce skutočnosti logicky vedú k záveru, že menovaná mala k dispozícii pečiatku tak spoločnosti JOSTA, ako aj FRIGO - STAV, obžalovaný svedkyni poskytol svoje účtovné údaje a od nej aj dostával prvé faktúry, na faktúrach sa objavilo číslo účtu syna tejto svedkyne a v danom období svedkyňa nielenže používala účet svojho syna, ale mala aj isté finančné problémy. To vedie k dôvodnému podozreniu, že táto osoba mohla vystaviť dané faktúry, avšak bez preukázania prepojenia menovanej svedkyne s obžalovaným, teda že by tak konala na základe spoločnej dohody a s vedomím obžalovaného, nie je možné vysloviť vinu obžalovaného. Preto súd nemôže súhlasiť s tvrdením prokurátora, že tieto skutočnosti, ktoré sa viažu k osobe A. D. spočívajú len v nepreukázaných konštatáciách. Určite sa pohybujeme vo sfére istej pravdepodobnosti, že to svedkyňa mohla učiniť, avšak na takej kvalitatívnej úrovni, že nie je možné zavrhnúť tento smer ako absurdný a len na základe toho potom argumentum a contrario vysloviť jednoznačnú a dôkazne preukázanú vinu obžalovaného.

Prokurátor namieta, že svedkyňa D., v postavení účtovníčky nemohla vykonať skutočnú realizáciu dodávky tovaru a navyše bez vedomosti konateľa spoločnosti JOSTA. To síce môže byť pravda, avšak uvedené je prakticky nepodstatné z hľadiska posudzovania tohto prípadu, nakoľko reálne tovar nebol dodávaný spoločnosťou JOSTA a skutočný pôvod tovaru, teda od koho bol dodávaný obchodnej spoločnosti obžalovaného vedela len svedkyňa D. a možno, že ani ona nie.

Teda ani ďalšia argumentácia prokurátora neodôvodňovala preukázanie subjektívnej stránky obžalovaného a preto je potrebné súhlasiť s okresným súdom, že nebol preukázaný úmysel obžalovaného skrátiť daň, v dôsledku čoho je odôvodnený záver o nenaplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák.. V prospech tohto názoru a nedostatku vedomostnej zložky obžalovaného svedčí ešte jeden podstatný argument, na ktorý upozornila obhajoba, spočívajúci v tvrdení svedkyne K.. C., že bločky z elektronickej pokladnice vyzerali ako pravé.

Ak zhrnieme vyššie uvedené zistenia a hodnotenia odvolacieho súdu, možno konštatovať, že odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť, či vyvrátiť hodnotenie dôkaznej situácie a závery okresného súdu, ktoré do seba pevne zapadajú a navzájom sa podporujú.

Na základe týchto úvah má odvolací súd za to, že okresný súd rozhodol vo veci jednoznačne správne a zákonne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle .

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.