Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4C-273-2013.pdf
PDF · 95.38 KB
Case nature
Subarea
4C/273/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: T.. Z. V., G.. G., B.. X.X.XXXX, X. B. X, XXX XX Ž. - X., štátna občianka SR, v konaní zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom Predmestská 8537/2 B, 010 01 Žilina, proti odporcovi: N.. T. V., B.. XX.X.XXXX, X. Z. L. XXXX/X, XXX XX Žilina, štátny občan SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky T.. Z. V., G.. G., B.. X.X.XXXX a odporcu N.. T. V., B.. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. 221, pod por. č. XXX, r o z v á d z a.
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.10.2013 domáhala, aby súd rozhodol o rozvode jej manželstva, ktoré uzatvorila s odporcom dňa 16.9.2006. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvárali manželstvo po cca 5 ročnej známosti za stavu vzájomne blízkych citových vzťahov. Po uzavretí manželstva začalo dochádzať medzi účastníkmi k nedorozumeniam, ktoré vyplývali zo správania sa odporcu voči navrhovateľke a spočívali v tom, že odporca požadoval od navrhovateľky bezvýhradne sa podriaďovať jeho požiadavkám. Navrhovateľka mala odporcu rada, a preto v záujme bezkonfliktného spolužitia sa prispôsobovala. Odporca pracoval u rôznych zamestnávateľov na vyšších manažérskych funkciách, v súvislosti s jeho pracovnými aktivitami sa zdržiavali i v zahraničí. Navrhovateľka postupne strácala citové vzťahy voči odporcovi aj z dôvodu jeho nadradeného správania sa voči nej, a to napriek tomu, že má rovnako ako odporca vysokoškolské vzdelanie a ovláda cudzie jazyky. Ťažko niesla tiež skutočnosť, že odporca nemal záujem na tom, aby sa z ich manželstva narodilo dieťa. Celkový tento stav medzi účastníkmi, ktorý trval dlhú dobu, spôsobil, že došlo k ich vzájomného odcudzeniu, navrhovateľka stratila k odporcovi citové vzťahy a je presvedčená o tom, že ani odporca voči nej nemá citové vzťahy, dôkazom čoho je situácia, keď nemá záujem na vzájomnej komunikácii a uspokojovaní aj jej odôvodnených potrieb v manželstve. Navrhovateľka po dôslednom zvážení vzájomných vzťahov s odporcom, situácie, v akej sa ich manželstvo nachádza, dospela k záveru, že niet žiadnych predpokladov ani v budúcnosti, aby obnovili manželské spolužitie a ich manželstvo bolo v budúcnosti súladné. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, manželsky sa nestýkajú, nevedú spoločnú domácnosť, bývajú oddelene. Rozvodu manželstva účastníkov nebráni ani záujem maloletých detí, keďže manželstvo je bezdetné.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.3.2014. Odporca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a zároveň požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, podaním doručeným súdu telefaxom dňa 20.3.2014 a následne doručenom súdu i poštou dňa 21.3.2014. K žiadosti pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 19.3.2014, podľa ktorého bol odporca neschopný práce od 20.3.2014. Ďalej pripojil potvrdenie všeobecného lekára T.. Q. V., z ktorého súd zistil, že odporca je chorý, pripútaný na lôžko od 19.3.2014 a zo zdravotných dôvodov nie je spôsobilý dostaviť sa na súdne pojednávanie na deň 21.3.2014. Súd preto oznámil právnej zástupkyni navrhovateľky elektronickou poštou, že odporca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, preto sa právna zástupkyňa na pojednávanie dostaviť nemusí. Zároveň bola právna zástupkyňa požiadaná, aby o tejto skutočnosti informovala aj navrhovateľku.
Právna zástupkyňa navrhovateľky sa dňa 21.3.2014 na pojednávanie dostavila a súdu oznámila, že odporca zrejme bude v konaní robiť prieťahy. Ďalej súdu oznámila, že navrhovateľka žije vo Francúzsku, manželstvo má len formálny charakter a manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Pojednávanie bolo odročené na deň 2. mája 2014.
Odporca sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov z neúčasti na pojednávaní podaním doručeným súdu telefaxom dňa 29.4.2014, tiež podaním doručeným súdu poštou dňa 30.4.2014, a to s poukazom na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje zúčastniť sa na pojednávaní. Zároveň požiadal o odročenie pojednávania. Tiež súdu oznámil, že má záujem zúčastniť sa na pojednávaní a byť v predmetnej veci vypočutý. K podaniu pripojil potvrdenie všeobecného lekára T.. Q. V., z ktorého súdu zistil, že odporca je dlhodobo v liečbe a zo zdravotných dôvodov nie je schopný sa dostaviť dňa 2.5.2014 na súdne pojednávanie.
Súd dňa 2.5.2014 vykonal pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľky a sobášnym listom účastníkov.
Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľky, ktorú z neúčasti na pojednávanie ospravedlnila jej právna zástupkyňa z dôvodu, že navrhovateľka sa od 21.1.2013 zdržiava vo Francúzsku, kde aj pracuje a na Slovensko chodieva len výnimočne za svojimi rodičmi. Súd vykonal pojednávanie i v neprítomnosti odporcu, a to v súlade s ust. § 119 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Odporca sa síce z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, nakoľko však vyjadrenie ošetrujúceho lekára neobsahovalo vyjadrenie, že odporca nie je schopný sa zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, súd ospravedlnenie, ani žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval a pojednávanie vykonal. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára nepreukazovalo, že u odporcu sú také dôvody, ktoré by mu nedovoľovali sa pojednávania zúčastniť, i s poukazom na tú skutočnosť, že pokiaľ bolo pojednávanie nariadené na deň 21.3.2014 odročené na základe žiadosti odporcu, odporca k tejto žiadosti o odročenie pojednávania pripojil i potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Takéto potvrdenie však k žiadosti odporcu o odročenie pojednávania doručenej súdu telefaxom dňa 29.4.2014 a poštou dňa 30.4.2014 pripojené nebolo. K tejto žiadosti bolo pripojené len potvrdenie, že odporca je dlhodobo v liečbe a zo zdravotných dôvodov nie je schopný sa dostaviť dňa 2.5.2014 na súdne pojednávanie. Podľa názoru súdu, pokiaľ by u odporcu skutočne existovali také zdravotné dôvody, pre ktoré by odporca nebol schopný sa dostaviť dňa 2.5.2014 na súdne pojednávanie, predložil by odporca súdu aspoň potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a nielen potvrdenie lekára, v ktorom je len všeobecne konštatované, že odporca je dlhodobo v liečbe, pričom vo vyjadrení lekára, ako už súd skôr uviedol, absentuje výslovné konštatovanie lekára, že odporca nie je schopný sa zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Keďže odporca nepredložil potvrdenie o PN, vyplýva z toho, že bol práce schopný, a preto bol schopný sa aj dostaviť na súdne pojednávanie.
Ďalej súd na pojednávaní skonštatoval, že pokiaľ aj odporca v žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 2.5.2014 uviedol, že má záujem byť v predmetnej veci vypočutý, odporca napriek tomu, že návrh na začatie konania mu bol doručený dňa 6.12.2013 v rámci vykonávania zo strany súdu úkonov na prípravu pojednávania a vo veci boli nariadené dve pojednávania, sa odporca k návrhu na začatie konania vôbec písomne nevyjadril. Odporca sa týmto postupom v konaní sám pripravil o možnosť konať pred súdom, argumentovať, na svoju obranu uvádzať príslušné tvrdenia. Odporcovi sa postupom súdu neodňala možnosť konať pred súdom, nakoľko súd vykonal všetky potrebné opatrenia preto, aby odporca konať pred súdom mohol.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní zotrvala na návrhu na začatie konania. Uviedla, že vzhľadom na to, že sa navrhovateľka zdržiava vo Francúzsku, nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom, s ktorým vlastne vôbec nekomunikuje. Nemajú žiadne styčné body, o ktorých by komunikovať mali. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, a to najneskôr od januára 2013, od kedy sa navrhovateľka trvale zdržiava vo Francúzsku. Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania ani intímne nežijú. Už pred odchodom navrhovateľky do Francúzska boli medzi manželmi vážne rozpory, popísané v návrhu na začatie konania a odchod navrhovateľky do Francúzska bol vlastne východiskom z týchto manželských konfliktov.
Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ods. 2 prvej vety cit. zák. ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Účastníci konania uzavreli dňa 16.9.2006 manželstvo, u oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé, obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v Žiline, čím bola založená výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní funkcie, za účelom ktorých bolo vytvorené, a preto ho rozviedol. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželia spolu od januára 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy ani spoločne nehospodária a intímne nežijú. V danej situácii navrhovateľka vylúčila obnovenie manželského spolužitia.
Súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pre ktoré bolo vytvorené a od navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia sa vzájomne citovo odcudzili, a to po pretrvávajúcich dlhodobých nedorozumeniach. Z tvrdenia navrhovateľky mal súd preukázané, že ani odporca už nemá záujem na vzájomnej komunikácii manželov.
Odporca sa svojím konaním, keď sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril, na pojednávanie konané dňa 2.5.2014 sa nedostavil bez riadneho ospravedlnenia, sám pripravil o možnosť konať pred súdom, argumentovať, na svoju obranu uvádzať príslušné tvrdenia, preto mal súd preukázanú dôvodnosť návrhu na rozvod manželstva z vyjadrení navrhovateľky, ktoré odporca nerozporoval.
Vychádzajúc zo základných zásad manželstva, kedy muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov tieto zásady nespĺňa a sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Rozsudky, odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela pri uzavretí manželstva, môže do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, do ktorého matriky je vykonaný zápis o uzavretí manželstva, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.