Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-136-2013.pdf
PDF · 99.49 KB
No categories available
32P/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky H.. Y. Š., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, proti odporcovi J. Š.Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. L., A. XX, t.č. bytom B., C.. P. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k malol. J. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Pezinku, pracovisko Senec, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky H.. Y. Š., rod. P., nar. XX. XX. XXXX a odporcu J. Š., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zv. XX, ročník XXXX, na strane 6, pod por. č. 12 r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. Š., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode v tomto znení:
Maloletý J. Š. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého J. Š. výživným vo výške 140 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 05. 03. 2013 sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické, dokonca s odporcom spoločne pracovali v občianskom združení a mnoho ľudí z okolia ich považovalo za ideálny pár. Prvé vážnejšie problémy zaznamenala asi 3 roky po narodení syna, kedy pôvodný záujem manžela o trávenie času s maloletým postupne vyprchával a nahrádzal ho trávením času na počítači. Prestal sa podieľať aj na prácach okolo domácnosti. Celý problém vyvrcholil na jeseň r. 2009, kedy nadviazal mimomanželský vzťah so ženou, ktorú spoznal cez erotické chatovanie. Na radu odborníčky poskytla odporcovi čas 6 mesiacov na spamätanie sa, ale netušila, že ide o problém dlhodobejšieho charakteru. Napokon po ďalšom roku na jeseň 2010 zistila, že odporca sa naďalej so svojou známosťou kontaktuje. V máji 2012 sa odporca k svojej známosti, ktorá sa medzičasom rozviedla, odsťahoval a opustil rodinu. Zároveň na
čas po rozvode žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému J. Š., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletý sa zverí do jej výchovy, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého vo výške 240 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v tom ktorom mesiaci k jej rukám, počnúc dňom podania návrhu. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť, pretože sa na ňom s otcom dohodli.
Odporca dňa 08. 02. 2014 doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom opísal príčiny rozvratu ich manželstva, ktoré podľa jeho názoru nastali ešte pred narodením ich syna a to v čase plánovania založenia si rodiny. Manželstvo uzatváral vo veku 25 rokov a navrhovateľka vo veku 27 rokov. V prvých rokoch manželstva sa zhodli na tom, že ešte nie sú obidvaja pripravení na rodičovstvo. Po 3 rokoch manželstva, kedy navrhovateľka dosiahla vek 30 rokov, začal na ňu naliehať vo veci založenia si rodiny, aby minimalizovali riziko narodenia postihnutého dieťaťa a iných komplikácii počas tehotenstva, či pôrodu z dôvodu veku navrhovateľky. V lete r. 1999 sa im narodil zdravý syn, ktorý bol splnením jeho rodičovských túžob. Navrhovateľka neplánovala ďalšie dieťa, s čím bol uzrozumený a v krátkom čase po pôrode nasadila hormonálnu antikoncepciu, nasadenie ktorej viedlo k následným trvalým nedorozumeniam v intímnej oblasti. Dlhotrvajúce problémy v oblasti intímneho života a neochota navrhovateľky riešiť túto situáciu viedla v r. 2006 k jeho osobnej kríze, ktorá vyvrcholila v r. 2009 vznikom mimomanželského vzťahu, ale nie návštevou erotických chatov. V januári 2012 navrhovateľka na neho začala vyvíjať nátlak, aby sa odsťahoval. K jeho odsťahovaniu zo spoločnej domácnosti došlo v máji 2012, kedy sa nasťahoval do spoločnej domácnosti svojej priateľky, s ktorou dodnes žije. K časti návrhu týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode a to konkrétne k zvereniu, výške výživného sa nevyjadril. Svoje vyjadrenie zameral len na jeho úpravu styku s maloletým na celý víkend od piatku poobede až do nedele poobede, minimálne raz mesačne. V tomto smere poprel tvrdenia matky, že by na styku s maloletým boli dohodnutí, naopak poukázal na bránenie matky na jeho stretávaní sa s maloletým.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX. Z ich manželstva pochádza 1 malol. dieťa. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Posledné trvalé spoločné bydlisko účastníkov bolo v obvode Okresného súdu Banská Bystrica.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi trvala na rozvode manželstva z dôvodu, že odporca sa rozhodol opustiť rodinu, žiť v inom vzťahu. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli po ročnej známosti z lásky. Po dobu 15 rokov bolo ich manželstvo usporiadané, harmonické. Po uplynutí tejto doby nastali v ich manželstve problémy potom ako zistila, že odporca má známosť s inou ženou, ktorý bol intímneho charakteru. Odporcovi vtedy dala čas na spamätanie sa, dohodli sa, že mimomanželský vzťah ukončí. Následne však zistila, že odporca naďalej udržiava mimomanželský vzťah a preto ho požiadala, aby ich manželstvo ukončili. Od mája 2012 s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spolužitie neobnovili. Od mája 2012 s odporcom nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého a ani ako manželia si nepomáhajú. Zhruba od mája 2011 sa intímne nestýkajú. Jej city k odporcovi od uzavretia manželstva sa zmenili, berie ho ako samostatného človeka, ktorý prijal rozhodnutie, s ktorým nebola stotožnená. O obnovenie spolužitia a návštevu poradne neprejavila záujem. Za príčinu rozvratu manželstva označila odporcovu neveru.
Odporca vo svojej výpovedi súhlasil s rozvodom manželstva s odôvodnením, že medzi ním a navrhovateľkou došlo k vzájomnému odcudzeniu sa z dôvodu problémov v ich intímnom živote. Vo svojej výpovedi potvrdil, že manželstvo s navrhovateľkou uzavrel po ročnej známosti z lásky. Ich manželstvo bolo dlhodobo harmonické až do r. 2006, kedy začali problémy v ich intímnom živote spočívajúce v dlhodobom intímnom nestýkaní sa. Od mája 2012 s navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej chod, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu ich maloletého dieťaťa, spoločne netrávia čas a ako manželia si nepomáhajú. Od r. 2010 alebo 2011 sa intímne nestýkajú. Navrhovateľke dôveruje len ohľadom výchovy maloletého. Jeho city k navrhovateľke od uzavretia manželstva sa zmenili, v súčasnosti k nej už nič necíti. Vo svojej výpovedi neprejavil záujem na obnovení spolužitia, ani návšteve poradne. Od decembra 2009 má známosť s inou ženou, ktorú
považuje za vážnu. Za príčinu rozvratu ich manželstva považuje dlhodobý problém v ich intímnom živote, čo ho viedlo k nadviazaniu mimomanželského vzťahu.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželstvo účastníkov konania je do značnej miery poznačené citovým odcudzením sa, nedôverou, neúctou, nerešpektovaním sa. V dôsledku citového odcudzenia sa je ich manželstvo dlhodobo nefunkčný, formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich malol. dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky podľa § 23 Zák. o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za prvotnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania považuje problémy v ich intímnom živote, ktoré odporca riešil nadviazaním mimomanželského vzťahu, ktorý je dlhodobý a vážny.
V priebehu konania rodičia navrhli súdu v prípade rozvodu manželstva schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 140 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia s tým, že styk otca s maloletým sa neupraví.
Kolízny opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode doporučil súdu schváliť s odôvodnením, že rešpektuje vôľu maloletého a je v jeho záujme.
Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloletého zvláda, výchovné problémy s maloletým nemá, maloletý ju rešpektuje. Pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec maloletého vo svojej výpovedi potvrdil riadnu starostlivosť matky o maloletého a vytvorenie vhodných bytových podmienok pre jeho výchovu v domácnosti matky. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. S maloletým bol vykonaný pohovor, pri ktorom uviedol, že k otcovej partnerke a jej deťom nemá žiadny vzťah, nepozná ich, nikdy ich nevidel a nemá ani záujem ich spoznať. Maloletý vyjadril vôľu bývať s matkou a pripustil možnosť stretávať sa s otcom po vzájomnej predchádzajúcej dohode s tým, že frekvencia stretávania by bola minimálna, len pár hodín, na neutrálnom mieste, napr. R., J.. Maloletý tiež uviedol, že nemá rád, keď otec príde za ním neohlásene. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že otec za celé obdobie o maloletého neprejavuje záujem, stretáva sa s ním len zriedka, maloletý na stretnutie s otcom reaguje nervózne. Otcovi nedôveruje. Naopak jej vzťah s maloletým je veľmi dobrý, dôverný. Otec maloletého potvrdil, že v súčasnosti má narušený vzťah s maloletým, čo je prirodzená reakcia maloletého, vyplývajúca z jeho odchodu z domácnosti. Myslí si však, že maloletý je schopný sa vysporiadať s danou situáciou a nebude mať problém fungovať v dobe stretávania sa s ním. Z výpovede otca ďalej vyplynulo, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti bol s maloletým v osobnom kontakte asi 6×, naposledy na Vianoce 2013, kedy mu doniesol darček, ktorý mu podal cez bráničku. Informácie o maloletom nepožaduje, za týmto účelom nenavštívil školu, ošetrujúcich lekárov maloletého, ktorých ani nepozná. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd prihliadol na doterajšiu starostlivosť matky, vytvorené sociálne, citové väzby maloletého v domácnosti matky, jeho prejavenú vôľu a narušený vzťah s otcom.
Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov povinného. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 14,5 roka, je žiakom tercie osemročného gymnázia, do ktorého sa uhrádzajú bežné výdavky. Maloletému bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, preto je vedený v špeciálnom pedagogickom centre, kde za diagnostiku sa 2× uhrádzal poplatok po 26 Eur. V súčasnosti má maloletý záujmy primerané veku, nenavštevuje žiadny platený krúžok. Otec maloletého je odo dňa 01. 11. 2012 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani podporu v nezamestnanosti. Je vlastníkom 2 bytov, z ktorých jeden prenajíma mesačne za 400 Eur a druhý užíva jeho matka. Jeho príjem pozostáva len z nájomného, iný nemá. Okrem maloletého inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej 2 malol. deťmi. Otec maloletého má stredoškolské vzdelanie, prax ako projektový manažér, ovláda anglický, český jazyk, jeho zdravotný stav je uspokojivý. Otec maloletého je držiteľom osobného motorového vozidla, ktoré zakúpil prostredníctvom lízingovej zmluvy, ktorú pravidelne uhrádza, prvú alikvotnú čiastku uhradil v januári 2013 vo výške 4200 Eur a druhú v januári 2014 vo výške 4200 Eur. Súd na strane otca nemal preukázanú žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať tak príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, zdravotnému stavu. Súd preto neprihliadol na tvrdenie otca, že jeho jediný príjem pozostáva z nájmu, pretože v takomto prípade by nemal finančné prostriedky na uhrádzanie lízingu osobného motorového vozidla. Súd preto dospel k záveru, že je v možnostiach, schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Súd vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletého primerané jeho veku a schopnosti, možnosti otca dosahovať vyššie uvedený príjem dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá výška výživného v sume 140 Eur zodpovedá zákonným kritériám a preto aj v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil. Pri určovaní výšky výživného otcovi súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživ. povinnosť na maloletého. Matka maloletého dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 939,64 Eur, okrem toho podľa vlastného vyjadrenia za r. 2013 mala príležitostnými dohodami príjem vo výške 1000 Eur. Na maloletého poberá rodinné prídavky, uplatnila si daňový bonus. Rovnako ako otec inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. V tejto súvislosti súd však poznamenáva, že nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby
zabezpečovala tak osobnú starostlivosť o maloletého, ako aj jeho výživu a preto je povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletého vo väčšom rozsahu. Súd má za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného pokrýva pravidelné mesačné výdavky maloletého, ako aj mimoriadne nepravidelné spojené s jeho zdravotným stavom, účasťou na výletoch, exkurziách organizovaných školou a podobne. Záverom súd poznamenáva, že matkou vyčíslené mesačné výdavky na stravovanie maloletého vo výške 160 Eur, drogériu 20 Eur, oblečenie, obuv 50-80 Eur nepovažuje v takejto výške za odôvodnené a primerané, preto na ne pri schvaľovaní rodičovskej dohody v takomto rozsahu neprihliadol.
V priebehu konania rodičia sa dohodli na neupravení styku otca s maloletým. Súd preto styk otca s maloletým ponechal na dohodu rodičov, vôľu maloletého a o tejto časti návrhu rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine. Súd v tejto súvislosti považuje za nutné apelovať na matku, aby viedla maloletého k úcte, rešpektu otca tak, aby ho maloletý neodmietal a zároveň maloletý si plnil svoju povinnosť v zmysle § 43 ods. 2, prvá veta Zák. o rodine a vo vzťahu k otcovi apeluje, aby svojim trpezlivým, láskavým spôsobom si získal dôveru maloletého a tým nadviazal s maloletým pravidelný kontakt, ktorý by zodpovedal jeho potrebám, požiadavkám.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, prvá veta O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.