Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_20C-44-2014.pdf
PDF · 94.74 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/44/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky X. G., rod. Ď., nar.: XX.X.XXXX, štátna príslušnosť M., trvale bytom D. XXX/X, R. - N.R., prechodne bytom Č. XXX/ X, X. I. O., právne zastúpená Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou, Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom proti odporcovi L. G., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť M., bytom D. XXX/X, R. - N., v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky X. G., rod. Ď., nar. XX.X.XXXX a odporcu L. G., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX pred MsNV v G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku XX., ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka požiadala súd o rozvod manželstva, ktoré uzavrela s odporcom dňa XX.X.XXXX v G.. V návrhu uviedla, že u oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú plnoleté deti F., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov bolo uzavreté po ročnej známosti. Spočiatku bolo usporiadané. K narušeniu manželských vzťahov došlo asi pred 19 rokmi, odkedy začal odporca na navrhovateľku bezdôvodne žiarliť. Musela z práce prichádzať rovno domov, keď sa niekde zdržala, po jej príchode začal zúriť, nadávať jej a často vznikali medzi nimi hádky, ktoré končili tým, že sa niekoľko dní vôbec nerozprávali. Správanie odporcu voči navrhovateľke sa postupne stalo úplne neznesiteľným, odporca nebol s ničím čo urobila spokojný, všetko kritizoval, urážal navrhovateľku. Navrhovateľka nikdy nevedela, koľko odporca zarába, vydeľoval jej finančné prostriedky a šetril. V manželstve zotrvala navrhovateľka predovšetkým v záujme detí účastníkov, aby žili v kompletnej rodine a verila, že vzťahy medzi nimi sa zlepšia. K miernemu zlepšeniu spolužitia došlo v čase, keď sa presťahovali do rodinného domu do Y. - N., kde si našiel odporca prácu okolo domu. Neskôr sa však situácia opakovala a správanie odporcu voči navrhovateľke sa stalo opäť neznesiteľným. Koncom roku 2009 sa navrhovateľka prvýkrát odsťahovala zo spoločnej domácnosti a chcela podať návrh na rozvod manželstva, avšak odporca ju presvedčil, aby sa vrátila do spoločnej domácnosti, že sa zmení, a preto sa asi po mesiaci navrhovateľka nasťahovala späť do ich domu. Správanie odporcu sa však opäť stalo neznesiteľným. Navrhovateľka si zariadila jednu izbu v podkroví rodinného domu, ale odporca začal aj z tejto izby odnášať veci s odôvodnením, že sú jeho. V rodinnom dome odmietal kúriť, nedalo sa v ňom riadne žiť, preto sa navrhovateľka dňa 01.03.2014 odsťahovala zo spoločnej domácnosti do bytu v X. I. O.. V dôsledku vyššie uvedeného správania odporcu city navrhovateľky k nemu ochladli. Odporca navrhovateľke nie je v žiadnom smere oporou. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, vôbec spolu nekomunikujú, každý si žije svojím životom. Intímne sa nestýkajú asi 2 roky. Manželstvo si neplní svoje funkcie, je trvalo a hlboko rozvrátené, nie je predpoklad na obnovu manželského spolužitia.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sobášneho listu navrhovateľky a odporcu, oznámenia o uzavretí manželstva, potvrdenia Mestského úradu R. zo dňa 5.3.2014 o poslednom spoločnom bydlisku, čestného prehlásenia zo dňa 30.8.2013, notárskej zápisnice zo dňa 22.8.2013, žiadosti o pôžičku zo dňa 14.10.2008, rozhodnutia zo dňa 22.8.2012 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo sobášneho listu a oznámenia o uzavretí manželstva mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi. Manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX v G.. Manželstvo je knihe manželstiev matričného úradu G. zapísané vo zväzku XX., ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Obaja sú štátnej príslušnosti SR a slovenskej národnosti. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti. Podľa potvrdenia Mestského úradu Ilava zo dňa 5.3.2014 je posledným spoločným bydliskom účastníkov Ilava.
Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že nevidí predpoklad na obnovu manželského spolužitia s odporcom. Manželstvo účastníkov fakticky nefunguje už dva roky. Prvý krát sa navrhovateľka odsťahovala pre správanie sa odporcu zo spoločnej domácnosti v roku 2009. Odporca navrhovateľku presvedčil, že sa má vrátiť, že sa zmení a bude sa k nej správať s úctou. Uvedené však nesplnil. Spolužitie s odporcom vníma navrhovateľka ako neznesiteľné a ponižujúce. Odporca navrhovateľku neustále kritizoval, urážal, nadával jej, že je krava. Keď chcela v dome zakúriť, odporca otvoril okná a v dome sa potom nedalo bývať. Odporca navrhovateľku svojím správaním počas ich spolužitia psychicky týral. Musela po ňom splachovať toaletu. Keď ho prosila, aby stíšil rádio, zámerne ho pridal hlasnejšie. Choval sa k navrhovateľke zle, nevhodne, neúctivo, a ona ho k tomu nijako nevyprovokovala. Odporca navrhovateľke neustále vyčítal, že je nemožná, neschopná a že ju živí, keďže navrhovateľka dosahuje zo zamestnania minimálnu mzdu. Odporca viackrát navrhovateľke povedal, že má z domu vypadnúť, že je to jeho dom. Navrhovateľka nemohla takéto správanie zniesť, preto sa odsťahovala do hornej izby v dome, no on začal z izby odnášať ich spoločné veci a tvrdil, že sú jeho. Keď raz odporca potreboval z učtárne zo zamestnania navrhovateľky papier ohľadom príspevku na kompenzáciu diétneho stravovania, tak navrhovateľke povedal, že ak mu ich nedonesie, uvidí, čo spraví s jej psom. Rozhodla sa preto, že sa od odporcu natrvalo odsťahuje a dňa 1.3.2014 odišla do prenajatého bytu v Dubnici nad Váhom. S odporcom už dlhšiu dobu nehospodária, nekomunikujú a intímne nežijú asi dva roky. Navrhovateľka mimomanželskú známosť nemá.
Odporca na pojednávaní nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva. Nie všetky tvrdenia uvedené navrhovateľkou sa zakladajú na pravde. V dome na poschodí, na ktorom bývala navrhovateľka sa kúrilo, na prízemí sa nekúrilo. Izby majú samostatné gamatky. Odporca potvrdil, že navrhovateľku slovne urážal, ale to bolo z dôvodu, že ho k tomu vyprovokovala navrhovateľka a nedocenila jeho starostlivosť o chalupu, na ktorej pracoval, maľoval steny, stierkoval, vymenil okná aj dvere za nové plastové a taktiež aj kotol. Nezhody medzi účastníkmi vznikali v súvislosti s tým, že ich syn L. G. mal peňažné dlhy a účastníci si dňa 27.2.2012 vzali od Slovenskej sporiteľne, a.s. pôžičku vo výške 17.000 eur, ktorú vyplatili synovi, aby si vyrovnal svoj dlh, s tým že účastníci sa zaviazali Slovenskej sporiteľni, a.s. zaplatiť úver spolu s úrokmi vo výške 27 484 eur, a ten treba pravidelne každý mesiac splácať. Odporca synovi požičal v roku 2008 čiastku 50 000 Sk, ktorú mu nesplatil podľa ich dohody. Dňa 22.8.2013 odporca kúpil z našetrených peňazí od pani S. Z. rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX/XX a pozemok parcelné č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria v celosti v k.ú. N., s tým, že tieto nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľnosti evidované ako bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Nehnuteľnosti kúpil, aby ich potom účastníci darovali synovi alebo dcére. V roku 2009, keď sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti ju odporca presvedčil, aby sa vrátila. Poukázal na to, že je invalidný dôchodca, trpí silnou cukrovkou a vzhľadom na závažnosť ochorenia potrebuje, aby s ním bola iná osoba, ktorá by mu zavolala pomoc v prípade, ak by stratil vedomie, čo sa aj zopár krát stalo a navrhovateľka mu zavolala prvú pomoc. Je pravda, že s navrhovateľkou spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú asi dva roky. Odo dňa 1.3.2014, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, bol odporca viackrát za ňou a ospravedlnil sa jej za jeho urážlivé správanie a žiadal ju o odpustenie. Minulú sobotu boli spolu aj na
večeri a navrhovateľka mu povedala, že to chce čas a aby som „netlačil na pílu“. Účastníci sú manželmi 36 rokov, odporca má navrhovateľku stále rád. Pokiaľ sa správal odporca k navrhovateľke ponižujúcim spôsobom, bolo to v dôsledku jeho ochorenia a starostí v súvislosti so splácaním pôžičiek. Odporca mimomanželskú známosť nemá. Pripustil, že v dôsledku jeho správania navrhovateľka k nemu stratila citovú náklonnosť a ich manželstvo je rozvrátene, no podľa odporcu sa manželstvo dá ešte zachrániť. Odporca navrhol, aby súd predvolal a vypočul ako svedkov deti účastníkov, pretože má za to, že deti účastníkom môžu pomôcť zotrvať v manželstve a opäť účastníkov spojiť.
Navrhovateľka k vyjadreniam odporcu uviedla, že odporca navrhovateľke povedal, že rodinný dom aj s pozemkom od pani Z. kúpil iba pre seba a patrí iba jemu. Je pravda, že si účastníci dňa 22.7.2012 vzali pôžičku od Slovenskej sporiteľne, a.s. za účelom, aby mohol ich syn L. G. splatiť svoj dlh, ale túto pôžičku spláca navrhovateľka pravidelne mesačnými splátkami z jej účtu, na ktorý jej syn posiela na tento účel peniaze. So splácaním pôžičky nie sú problémy a nevznikali medzi účastníkmi z toho ani nezhody a preto nechápe navrhovateľka, prečo to odporca uvádzal. Navrhovateľka potvrdila, že odo dňa 1.3.2014 odporca za ňou chodí, ale ona ho nevolá, povedala mu, aby za ňou nechodil. Odporca ju počká pred bytovkou, keď ide vyvenčiť psa. Taktiež je pravda, že boli spolu na večeri, ale navrhovateľka túto večeru vnímala ako večeru na rozlúčenie sa s odporcom, aby sa nerozišli v zlom. Pokiaľ navrhovateľka odporcovi na večeri povedala, že to chce čas, nemyslela tým, že s ním chce opäť žiť, ani že sa k nemu vráti, ale mala tým na mysli, že po rozvode manželstva kvôli vnúčatám a deťom sa s odporcom môžu občas pri rôznych rodinných príležitostiach všetci spolu stretnúť. Nesúhlasila s tým, aby boli predvolaní ako svedkovia deti účastníkov. Deti sú už dospelé. Navrhovateľka rezolútne odmieta zotrvať v manželskom zväzku s odporcom, nevidí žiaden predpoklad na obnovu ich manželského spolužitia. Jej postoj nezmení ani to, ak by súd účastníkov poslal do manželskej poradne. Návrh na rozvod manželstva podala po zrelej úvahe a je to jej pevné rozhodnutie. Hoci sa jej odporca za svoje správanie ospravedlnil, nechce navrhovateľka zotrvať v manželstve s ním, stratila už k nemu citový vzťah.
Zo žiadosti o pôžičku zo dňa 14.10.2008 vyplýva, že odporca na žiadosť syna L. mu požičal čiastku 50.000 Sk, ktorú sa zaviazal syn odporcovi vrátiť v 21 mesačných splátkach po 2.510 Sk, no vrátil len štyri splátky dňa 28.11.2008, 19.12.2008, 29.5.2009, 29.4.2010. V listine zo dňa 27.2.2012 sa L. G. zaviazal, že bude na účet navrhovateľky mesačne splácať po 290 Eur titulom zmluvy o pôžičke, ktorú uzavreli účastníci ako dlžníci dňa 27.2.2012 so Slovenskou sporiteľňou a.s. až do splatenia celej sumy pôžičky aj s úrokmi vo výške 27.484 Eur, a listinu podpísala aj svedkyňa L. W., pričom podpisy všetkých sú úradne overené. Z notárskej zápisnice N 389/2013, NZ 28463/2013, NCRIs 29027/2013 zo dňa 22.8.2013 a čestného prehlásenia zo dňa 30.8.2013 vyplýva, že odporca kúpil od S. Z. rodinný dom súpisné č. 210 postavený na pozemku parc. č. 501/11, pozemok parcelné č. 501/11 zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXX/XX záhrady o výmere XXX m2 v celosti v k.ú. N. za kúpnu cenu 35.000 Eur, ktorú vyplatil predávajúcej dňa 30.8.2013.
Podľa § 18 Zákona o rodine Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť na záujmy maloletých detí.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Bolo preukázané, že manželstvo, ktoré bolo prvé roky od jeho uzavretia harmonické, si v súčasnosti už neplní ani jednu zo svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine, a to funkciu ekonomickú, biologickú, a funkciu vzájomnej pomoci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželské spolužitie účastníkov je už dlhšiu dobu narušené. Odporca sa počas spolužitia správal k navrhovateľke v rozpore s niektorými povinnosťami stanovenými v ustanovení § 18 Zákona o rodine, pretože jej nadával, neustále ju kritizoval, ponižoval ju, čo ju zraňovalo a dochádzalo medzi nimi k hádkam. Sám odporca potvrdil, že sa k navrhovateľke správal týmto nevhodným spôsobom. Ospravedlňoval to tým, že ho k tomu vyprovokovala navrhovateľka, čo navrhovateľka poprela a zároveň tým, že odporca má zdravotné problémy. Bolo
preukázané, že účastníci sa počas manželstva zadĺžili, vzali si pôžičku od banky, aby pomohli vyrovnať synov dlh, pričom pôžička je pravidelne splácaná a túto skutočnosť navrhovateľka nevnímala ako problém. Navrhovateľka v manželstve zotrvávala, lebo chcela udržať kompletnú rodinu a verila, že sa odporcovo správanie k nej zlepší. Navrhovateľka zvažovala podať na súd návrh na rozvod manželstva už v roku 2009, kedy sa spolužitie s odporcom stalo pre ňu neznesiteľným, a opustila spoločnú domácnosť, no na požiadanie odporcu svoje rozhodnutie odložila, a po krátkom čase sa vrátila k odporcovi. Na určitú dobu sa vzťah účastníkov zlepšil, no následne sa odporca opäť začal k navrhovateľke správať neúctivo a bez náležitej úcty, robil jej schválnosti, znepríjemňoval jej spolužitie s ním, a navrhovateľka sa musela presťahovať na poschodie ich rodinného domu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nežijú v spoločnej domácnosti od 1.3.2014, nehospodária spolu dlhú dobu, nevedú intímny život 2 roky. Rozvrat manželstva bol podľa názoru súdu zapríčinený nevhodným správaním sa odporcu k navrhovateľke, ktoré v konečnom dôsledku u navrhovateľky viedlo k tomu, že stratila citovú náklonnosť k odporcovi. Aj odporca potvrdil, že následkom jeho správania došlo k citovému ochladeniu navrhovateľky k nemu a vzťahy účastníkov sú rozvrátené. Z uvedených dôvodov, keď medzi účastníkmi nebol sporný rozvrat ich vzťahu, ako ani príčiny, ktoré k nemu viedli, súd zamietol ako nadbytočný a nehospodárny návrh odporcu, aby boli v konaní vypočutí ako svedkovia deti účastníkov, keď zároveň z odôvodnenia tohto návrhu odporcu vyplynulo, že ich výsluchom chcel docieliť, aby navrhovateľka zmenila svoj postoj k návrhu na rozvod manželstva. Pokiaľ odporca poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, z dokazovania vyplýva, že vzťahy účastníkov sú rozvrátené, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, a bude aj na prospech odporcu, ak nebude žiť v konfliktnom prostredí. Na rozdiel od odporcu navrhovateľka rezolútne odmietla pokusy o obnovu manželského spolužitia, nechcela sa zúčastniť pohovoru v manželskej poradni. Navrhovateľka odporcu už nevníma do budúcna ako manžela, ako ani človeka, ktorý by jej bol oporou, a na večeri, na ktorej boli spolu týždeň pred pojednávaním sa s ním rozlúčila, pričom prejavila vôľu byť v občasnom kontakte s odporcom, avšak len kvôli deťom a vnúčatám, nie pre zachovanie ich manželstva. Podľa názoru súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v manželstve. Súd potom uzavrel, že rozvrat medzi manželmi je hlboký a trvalý, ide o nenapraviteľný stav bez reálnych predpokladov na obnovenie plnohodnotného spolužitia manželov.
Keďže boli splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, súd aj napriek nesúhlasu odporcu návrhu na rozvod manželstva účastníkov podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine vyhovel.
Súd podľa § 144 O.s.p. vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.