Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14P-17-2014.pdf
PDF · 92.97 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom E.. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., E. XXX/XX, proti odporcovi: D. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., E. XXX/XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi zo sumy 65,- EUR mesačne na sumu 90,- EUR mesačne počnúc dňom 17.3.2014, zvýšené výživné je odporca povinný platiť do rúk navrhovateľa mesačne vopred vždy do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca.
II. Zročné výživné za obdobie od 17.3.2014 do 2.5.2014 vo výške 61,29 EUR súd povoľuje odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- EUR, pričom prvá splátka je splatná k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 16P/62/2011-18 zo dňa 16.1.2012 vo výroku o výživnom na Radoslava Púpavu.
V. Žiadnemu z účastníkov sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Matka navrhovateľa A. A., nar. 20.6.1974 sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.3.2014 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným v sume 120,-EUR mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že od roku 2011, keď bolo naposledy upravované výživné náklady na navrhovateľa podstatne vzrástli. Navrhovateľ vtedy navštevoval 9. ročník základnej školy. Teraz navštevuje tretí ročník na Obchodnej akadémii v Prievidzi. Odporca pracoval vo firme Patria s priemerným mesačným zárobkom 478,15 EUR. Minulý rok zmenil zamestnanie a pracuje v Gewis v Prievidzi. Matka pracuje ako predavačka v potravinách Koruna v Prievidzi. Jej mesačný zárobok je približne 390,-EUR. Okrem navrhovateľa a jeho brata, druhého odporcovho syna Rastislava, má matka vyživovaciu povinnosť ešte k maloletému synovi A. z druhého manželstva. Od konca minulého roka práceneschopná.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že do júla 2013 pracoval vo firme Patria, kde mal priemerný mesačný zárobok 478,-EUR. Od 15.7.2013 pracuje v firme GeWis, kde má priemerný mesačný zárobok 489,55 EUR. Býva v prenajatom byte, za ktorý platí 220,- EUR mesačne, cestovné do práce ho stojí 22,-EUR mesačne. Ostatné výdavky sú: 5,-EUR mobil, 12,-EUR internet, 2,50 EUR lieky. Mesačný zárobok sa mu zvýšil len o 11,40 EUR. Zvýšenie výživného zo sumy 65,-EUR na 120,- EUR pokladá za likvidačné a preto s návrhom nesúhlasí.
Navrhovateľ dňa 24.3.2014 dovŕšil plnoletosť. Pojednávanie vo veci súd nariadil na 2.5.2014. Na pojednávaní sa navrhovateľ pripojil k návrhu svojej matky a vyjadril vôľu vystupovať ďalej v konaní v postavení navrhovateľa.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi.
Matka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že výživné požaduje zvýšiť odo dňa podania návrhu na súde. Podľa nej suma 65,- EUR ako výživné je pre dospelého človeka v dnešnej dobe málo. Na staršieho syna Rastislava poberá od odporcu výživné 90,- EUR mesačne, pričom obaja jeho synovia chodia na rovnakú školu a ona má na oboch synov rovnaké náklady. V škole má navrhovateľ výdavky na zbierku na stužkovú po 6,- EUR mesačne, stravuje sa doma. Veľké výdavky sú aj s tým, že musí navštevovať čeľustného ortopéda, tam boli doposiaľ náklady 20,- EUR mesačne, avšak matka má informáciu, že po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľa bude za jednu návštevu platiť 44,- EUR. K čeľustnému ortopédovi musí navrhovateľ chodiť hlavne preto, že podstúpil operáciu a bude nosiť ešte dva roky strojček. Ďalšie náklady na školu sú ZRPŠ 20,- EUR, rôzne školské akcie 10,- EUR mesačne, ďalej vždy na začiatku školského roka sú to náklady na učebnice a školské pomôcky. Spolu s navrhovateľom a jeho dvoma bratmi bývala doposiaľ v podnájme, tento víkend sa presťahovali k jej otcovi, pretože jej matka zomrela. Ide o starší rodinný dom. So sťahovaním mala tiež výdavky, kúpila koberce za 340,- EUR, sporák za 220,- EUR a ďalšie veci. K výške aktuálnych mesačných nákladov za bývanie sa ešte nevie vyjadriť, keďže tam bývajú krátko. Záujmy navrhovateľa sú také, že hráva na gitare, sú s tým spojené výdavky napr. na struny, teraz si kúpil kombo. Matka je od decembra 2013 dlhodobo práceneschopná. Má dlhodobé zdravotné problémy so srdcom, je to dedičné. Má aj vysoký tlak a diagnostikovali jej astmu. Čaká ju operácia. Keď odporca dostal predvolanie a návrh zo súdu, tak volal navrhovateľovi, že prečo ho ťahá po súdoch a nepovie mu, že potrebuje peniaze, a že spolu skončili. Odporca sám užíva 3-izbový byt a má aj náklady na auto. Synovia nikdy nechodia k odporcovi do jeho bytu ale vždy chodia k starej mame, ktorá im aj varí, čiže odporca s nimi nemá takmer žiadne náklady.
Navrhovateľ sa na pojednávaní pripojil k vyjadreniam svojej matky a uviedol, že sa s nimi stotožňuje.
Odporca na pojednávaní uviedol, že so zvýšením výživného na matkou požadovanú sumu nesúhlasí. Zmenil síce zamestnanie, ale mzda sa mu oproti predchádzajúcemu zamestnaniu zvýšila len približne o 11,75 EUR, čiže je ochotný platiť tak o 10,- EUR navyše. Obom synom platí už dvadsaťjeden rokov poistku. Každý mesiac je to dokopy okolo 6,- EUR. Keď zmenil zamestnanie, tak prvých šesť mesiacov dostával iba minimálnu mzdu, ale aj vtedy platil výživné načas a v súdom určenej výške. Nevie, prečo mu syn, teda navrhovateľ nepovedal sám, že by potreboval nejaké peniaze navyše, ale musel podať návrh na súd. Keď jeho synovia chodievajú každú nedeľu k starej mame, kde sa s odporcom stretávajú, dostávajú vždy aspoň 2,- EUR. Náklady, ktoré matka uviedla, že vynaložila na bývanie a na veci, ktoré kúpila do domu jej otca, to nebolo z jej peňazí, boli to peniaze jej otca. Náklady na bývanie má aj odporca. Býva sám, všetky tieto náklady si preto musí aj sám hradiť. On sám v 3-izbovom byte má nižšie náklady, ako mala matka v 2-izbovom byte. Aj on má zdravotné problémy, napr. vysoký tlak a tiež musí brať lieky.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Okresný súd Prievidza rozsudkom č.k. 16P/62/2011-18 zo dňa 16.1.2012 schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol odporca okrem iného zaviazaný prispievať na navrhovateľa zvýšeným výživným v sume 65,-EUR mesačne.
Navrhovateľ bol v tom čase maloletý a navštevoval prvý ročník Obchodnej akadémie v Prievidzi. V súčasnosti je stále študentom tej istej školy a navštevuje už tretí ročník. Mesačné náklady, ktoré sú na neho vynakladané sú: 12,90 EUR poistenie, 10,77 EUR úrazové poistenie, 20,-EUR čeľustný ortopéd, 3,- EUR internet, 5,-EUR telefón, 20,-EUR záujmy, 6,-EUR sporenie na stužkovú slávnosť, 10,-EUR rôzne školské akcie. Ďalej sú to náklady na stravu, oblečenie, hygienu a pod. Po dosiahnutí plnoletosti bude navrhovateľ platiť vyššie sumy u čeľustného ortopéda, za jednu návštevu 44,- EUR
Odporca je zamestnaný v spoločnosti GeWis Slovakia, s.r.o., Prievidza, jeho priemerný čistý mesačný príjem je 489,55 EUR. V čase poslednej úpravy výživného v roku 2012 odporca pracoval v spoločnosti Patria I., spol. s r.o., Prievidza, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 487,34 EUR. Odporca býva sám v prenajatom 3-izbovom byte. Jeho mesačné výdavky sú: 220,-EUR nájomné, 22,-EUR cestovné do zamestnania, 5,-EUR mobil, 12,-EUR internet, 2,50 EUR lieky. Vynakladá aj prostriedky na zabezpečenie stravy pre seba. O navrhovateľa sa odporca zaujíma, pravidelne sa stretávajú. Výživné platí pravidelne v súdom určenej výške, nad rámec výživného prispieva navrhovateľovi tým, že mu platí poistku 6,-EUR mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Po vykonaní dokazovania sa súd musel predovšetkým zaoberať tým, či aj po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľa trvá vyživovacia povinnosť odporcu k nemu.
Z citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá kým dieťa dosiahne schopnosť samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť mala trvalý charakter. Zákon neviaže nadobudnutie tejto schopnosti na dosiahnutie určitej vekovej hranice, resp. stupňa vzdelania. Preto je potrebné každý konkrétny prípad posúdiť individuálne.
Súd mal z dokazovania preukázané, že navrhovateľ sa v dennom štúdiu na strednej škole pripravuje na budúce povolanie, čím považoval podmienku trvania vyživovacej povinnosti odporcu k nemu za splnenú.
Z citovaných ustanovení zákona o rodine okrem iného ďalej vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery, a to či už na strane osoby povinnej platiť výživné, alebo na strane osoby oprávnenej z výživného. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa pomery zmenili predovšetkým na strane navrhovateľa. Pomery odporcu sa nezmenili. U nového zamestnávateľa dosahuje približne rovnaký príjem ako u predchádzajúceho, pričom jeho mesačné výdavky v porovnaní so stavom pri poslednej úprave výživného sú prakticky rovnaké.
V čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ ešte maloletý. Navštevoval však už strednú školu, Obchodnú akadémiu. V súčasnosti je študentom tretieho ročníka na rovnakej škole. Rozsah bežných výdavkov, ktoré sú na neho vynakladané sa v podstate nezmenil, súvisí s uspokojovaním jeho základných potrieb a s úhradou rôznych poplatkov v škole. Jedinou zmenou pomerov od poslednej úpravy výživného je skutočnosť, že navrhovateľ musí od mesiaca november 2012 navštevovať čeľustného ortopéda. Táto zmena nastala až po poslednom zvýšení výživného, ktoré bolo v januári 2012 a doposiaľ nebola vo výške výživného zohľadnená. Do dovŕšenia plnoletosti boli náklady spojené s návštevami čeľustného ortopéda približne 20,-EUR mesačne. V súčasnosti bude jedna návšteva jeho ambulancie stáť približne 44,-EUR. Súd túto zmenu pomerov považuje za dosť podstatnú a preto má vplyv na výšku výživného. Súd teda považoval za dôvodné, aby odporca znášal približne polovicu uvedenej sumy a výživné zvýšil zo sumy 65,-EUR na 90,-EUR.
Súd zaviazal odporcu na platenie zvýšeného výživného odo dňa podania návrhu, t.j. od 17.3.2014. Zameškané výživné od 17.3.2014 do vyhlásenia rozsudku v sume 61,29 EUR je odporca povinný uhradiť v splátkach po 20,-EUR, splatných spolu s bežným výživným.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného zo sumy 65,-EUR na sumu 120,-EUR, teda zvýšenia o 55,-EUR. Súd výživné zvýšil o 25,-EUR a vo zvyšnej časti (30,-EUR) návrh zamietol. Úspech, resp. neúspech oboch účastníkov v konaní bol teda približne rovnaký, súd preto nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie.