Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2596-1999.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Subarea
0Er/2596/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: ELKEM, v.o.s., so sídlom Žižkova 39, Košice 040 01, IČO: 31 686 311, právne zastúpený JUDr. Dušan Pavčík, advokát AK, so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., o vymoženie 663,88 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ladislavom Kováčom PhD, Exekútorský úrad so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp. zn. E. XXX/XXXX, o námietkach oprávneného, takto
rozhodol:
I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom dňa 31.1.2020 pod sp.zn. E. XXX/XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 27. 7. 1999 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 2. 9.1999, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč. Súdny exekútor prvotné poverenie na vykonanie exekúcie prevzal dňa 6.9.1999.
2. Dňa 21.3.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 – dňovej zákonnej lehote.
3. Oprávnený odôvodnil námietky tým, že povinná je fyzickou osobou a považuje za nespravodlivé a nesprávne, že do dnešného dňa nebola voči povinnej vymožená pohľadávka. Zároveň nie je zrejmé, či súdny exekútor v tejto exekučnej veci vykonal nejaké úkony, ktoré by smerovali k zisteniu majetku povinného za účelom vymoženia pohľadávky v zmysle právnej úpravy. Oprávnený poukázal na ustanovenia § 29 ods. 2 a § 59 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak sa má podľa zákona zisťovať majetok povinného, exekútor ho zisťuje najmä prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť a to s nasledujúcou prioritou v zmysle § 2 ods. 1 písm. vyhlášky č. 68/2017 Z.z., a to nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľnosti, evidencie Sociálnej poisťovne, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a inej evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že nie jasné, či súdny exekútor bezodkladne vykonal potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciu v rozsahu primeranom vymáhanému nároku, tak ako to ustanovuje zákon č. 233/1995 Z.z. Má za zo, že konaním súdneho exekútora neboli naplnené podmienky v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a preto oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o predlžení rozhodnej doby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 31.1.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie
č. E. XXX/XXXX, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 Eur na účet exekútora.
5. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
7. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
8. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
9. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
10. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
11. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
12. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
13. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
14. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
15. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
16. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
17. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
18. Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku, alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Ustanovenie § 2 ods. 1 ZoUNEK upravuje dôvody pre zastavenie starej exekúcie, k zastaveniu ktorej dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody sú stále len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa "bežných" procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. marca 2017. Prvým a hlavným dôvodom zastavenia starej exekúcie je uplynutie rozhodnej doby, ak súčasne nejde o starú exekúciu uvedenú v odseku 2. Rozhodná doba je vymedzená na obdobie piatich rokov, ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi. Doručenie prvotného poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi (bez ohľadu na zmenu exekútora počas exekučného konania) je moment, ktorý je jednoznačne určiteľný tak z pohľadu súdu, ako aj z pohľadu exekútora. ZoUNEK mení procesnú situáciu tak, že pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie (§ 2 ods. 1) priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon, pričom ide o okolnosti uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Už samotný vznik vyššie uvedenej relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje), pričom zastavenie starej exekúcie deklaruje (potvrdzuje, osvedčuje a oznamuje) poverený súdny exekútor (§ 5 ods. 1) prostredníctvom upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
19. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa §2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).
20. Súdny exekútor v predmetnom konaní vydal dňa 31.1.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Na základe uvedeného v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK došlo dňa 1.1.2020 ex lege k zastaveniu predmetnej starej exekúcie.
21. Vo vzťahu k tvrdeniam oprávneného, ktoré sa týkajú údajnej nečinnosti súdneho exekútora a porušenia povinností súdnym exekútorom, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v režime zákona č. 233/2019 Z. z., súd skúma iba to, či bolo predmetné upovedomenie vydané v súlade s jednotlivými ustanoveniami citovaného zákona, a teda či uplynula rozhodná doba na zastavenie starej exekúcie alebo nastal iný dôvod, s ktorým zákon spája zastavenie exekúcie, či nie sú v exekučnej veci dané absolútne alebo relatívne výnimky zo zastavovania starých exekúcii, či upovedomenie obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti a podobne. Súd sa však v námietkovom konaní nezaoberá otázkou prípadnej účelnosti a efektivity vykonávania exekúcie zo strany súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že súdu v tomto štádiu konania neprináleží hodnotiť oprávneným napádaný priebeh výkonu exekúcie zo strany súdneho exekútora.
22. K namietanej nečinnosti súdneho exekútora resp. porušeniu jeho povinností v priebehu exekúcie súd záverom dodáva, že exekučné konanie začaté do 31.03.2017 je ovládané dispozičným princípom. Dispozičný princíp sa prejavuje aj v tom, že oprávnený má právo zvoliť si exekútora, ktorému podá návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený si tak sám vyberá exekútora, ktorý (podľa vedomostí oprávneného) najlepšie a najrýchlejšie zvládne vykonanie exekúcie. Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania zmeniť exekútora, a to aj bez uvedenia dôvodov návrhu na túto zmenu. Exekučný poriadok zároveň oprávnenému zakotvuje právo požiadať jedenkrát ročne bezodplatne o vyúčtovanie exekučného konania. Cieľom vyúčtovania exekučného konania je poskytnúť informácie o aktuálnom stave vymáhania pohľadávky, o výške vymoženého plnenia, prípadne o zostatku dlžnej sumy.
23. Je tak možné konštatovať, že oprávnený sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie nezbavuje povinnosti ďalej sledovať priebeh vykonávania exekúcie. Oprávnený môže podnikať kroky voči súdnemu exekútorovi - žiadať o vyúčtovanie, podať návrh na zmenu exekútora. Využitím týchto zákonných prostriedkov mohol oprávnený do zastavenia exekúcie docieliť vymoženie pohľadávky v prípade, ak by dôvodom nevymoženia bola len nečinnosť súdneho exekútora. Súčasne je potrebné podotknúť, že zastavením exekúcie nedošlo k zániku pohľadávky a v prípade, ak má oprávnený za to, že povinný je majetný, môže si svoju pohľadávku uplatniť opätovným návrhom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného má súd za to, že skutočne došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, čo bolo deklarované napadnutým upovedomením o zastavení starej exekúcie.
24. Záverom súd uvádza, že zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje možnosť podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, ak oprávnený (po komerčnej úvahe) dospeje k záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä ak je reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného, napr. zo zabezpečeného majetku oprávneného, alebo existujú objektívne skutočnosti odôvodňujúce vymoženie pohľadávky oprávneného v blízkej budúcnosti), môže oprávnený tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie realizovať, avšak už podľa súčasne platných a účinných procesných pravidiel.
25. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. SOho/52/2010). V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že. strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
26. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie oprávneného, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto jeho námietky ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 242 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (ust. § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (ust. § 240 Civilného sporového poriadku).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (ust. § 243 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (ust. § 244 Civilného sporového poriadku).
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (ust. § 245 Civilného sporového poriadku).