Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/21/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o maloleté dieťa V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Na K. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa otca Q. W., bytom W., V. X/X, zastúpeného JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom so sídlom W., Ul. G. M. X a matky W. W., bytom W., Na K. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Erichom Lojom, advokátom so sídlom Prievidza Bojnická 5,7, o zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. decembra 2013, č. k. -112, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. decembra 2013 č. k. -112 bolo rozhodnuté tak, že okresný súd : „Maloletého V. W. nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti otca a matky tak, že maloletý bude u otca každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. nepretržite do piatku nasledujúceho týždňa do 17.00 hod.; a

u matky bude maloletý každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. nepretržite do piatku nasledujúceho týždňa do 17.00 hod.. Každý z rodičov si pred začiatkom výkonu svojej osobnej starostlivosti maloleté dieťa preberie v mieste bydliska druhého rodiča. T., ktorý odovzdá maloleté dieťa druhému rodičovi na výkon jeho osobnej starostlivosti povinný maloleté dieťa pripraviť a druhého rodiča informovať o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa. Vo veci práv a povinností rodičov súd určuje, že ten rodič, ktorý na základe tohto rozhodnutia súdu má práve stanovený styk s maloletým nadobúda také práva a povinnosti, ako keby mal dieťa v osobnej starostlivosti a rodič, ktorý na základe tohto rozhodnutia práve nemá stanovený styk s maloletým nadobúda také práva a povinnosti, ako keby nemal maloletého v osobnej starostlivosti. Maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese Na K. č. XXX/XX, W.. Otec je povinný platiť na výživu maloletého mesačne sumou 100 eur od 22.12.2012, vždy do 15-teho dňa v tom -ktorom mesiaci, vopred k rukám matky. Zameškané výživné za dobu od 22.12.2012 do 30.11.2013 v sume 1.032,30 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, vždy do 15-teho dňa v tom -ktorom mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok, pri nezaplatení dvoch splátok sa stáva splatný celý dlh. Súd matke vyživovaciu povinnosť na maloletého neurčuje“.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že otec žiadal o zverenie maloletého V. do striedavej starostlivosti z dôvodu, že matka mu začala brániť v stretávaní sa s maloletým. Otec ďalším podaním zo dňa 5.4.2013 opakovane doplnil návrh na striedavú starostlivosť a zdôraznil, že tento návrh podal len z dôvodu, že mu opakovane matka bezdôvodne bránila v styku s maloletým. Navrhol striedavú starostlivosť od štvrtku do nedele, keď bude maloletý u neho, a od nedele do štvrtku u matky.

Matka žiadala zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti, lebo maloletý má len 17 mesiacov, príkladne sa o neho stará, je na nej závislý a veľmi jej chýba, keď si ho otec nechá cez týždeň. Otec používa nie vždy tie najlepšie výchovné prostriedky, preto chce maloletého do svojej starostlivosti. Ako matka mu dá to, čo najviac dieťa potrebuje. Uviedla, že otec si brával maloletého cez víkend a občas cez týždeň a vždy mu vyhovela.

Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku podrobne poukázal na obsah vykonaných dôkazov a na znenie ustanovení, , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade je pre maloletého V. najpriaznivejšia úprava striedavej rodičovskej starostlivosti. Aj keď najideálnejšie by bolo, keby maloletý vyrastal v úplnej rodine, rodičia sa 22.12.2012 rozišli a odvtedy je maloletý v režime od štvrtku do nedele u otca a od pondelku do stredy u matky. Takto styk otca s maloletým fungoval, aj keď s problémami, lebo nie vždy matka bola ochotná maloletého pripraviť a odovzdať na styk otcovi. Tento nesúlad bol spôsobený rozchodom rodičov maloletého dieťaťa, ktorí po rozchode menej komunikovali, v letných mesiacoch obnovili spolužitie, ale pre nezhody opäť v septembri 2013 ukončili spolužitie. Otec maloletého ľúbi, chce ho vychovávať, podieľa sa na jeho výchove, má len jedno dieťa a má k nemu silný citový vzťah. Rovnako aj maloletý má k otcovi silné citové puto. Matka maloletého je t. č. na materskej dovolenke a od narodenia sa stará okrem maloletého V. aj o 4 a polročného syna C., ktorého má z predchádzajúceho vzťahu, ktorý je autista. Medzi súrodencami je vytvorený citový vzťah, deti sú na seba naviazané a chýbajú si. Maloletý C. chodí do škôlky od 8.00 hod. do 12.00 hod., takže s maloletým V. je v popoludňajších hodinách. Otec, keď bol s maloletým, venoval sa mu, čítal mu knihy a robil mu cez víkend program. Zo správ kolízneho opatrovníka jednoznačne vyplynulo, že obaja rodičia majú predpoklady na výchovu maloletého V., rovnako matka ako aj otec. Pri šetrení v domácnosti ani u jedného neboli zistené nedostatky. Otec je po ekonomickej stránke na tom lepšie ako matka maloletého. Je vlastníkom dvoch bytov, jeho príjem v čistom je v priemere za posledných 12 mesiacov 1.116,- eur a vlastní aj ďalšiu nehnuteľnosť a osobné motorové vozidlo. Matka je len na rodičovskom príspevku a prídavku na dieťa. Finančne jej pomáha matka, pričom otec maloletého jej neprispieva na výživu od ich rozchodu, podieľa sa len materiálne, a to zakúpením oblečenia, o čom svedčia pokladničné doklady založené v súdnom spise. Maloletý má zafixovaný systém striedavej starostlivosti tak ako súd uviedol už vyššie, tento akceptuje a preferuje aj vzhľadom na odluku svojich rodičov. Maloletý je vo veku 2 roky aj tri mesiace, teda v budúcnosti je predpoklad, že pôjde do materskej škôlky. Jeho zdravotný stav je dobrý, má srdcovú vadu, ale neužíva lieky, je potrebné chodiť len na kontroly ku kardiológovi do Bratislavy, čo absolvujú rodičia, resp. otec maloletého. Okresný súd výsluchom otca zistil, že otec vytvára pre maloletého atmosféru pokoja, lásky, stability, vychováva dieťa k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, rozumových a fyzických schopností, teda sú rešpektované práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa a v Zákone o rodine. Okresný súd pri návrhu o striedavej osobnej starostlivosti mal predovšetkým na zreteli záujem maloletého s ohľadom na jeho vek, osobnosť, vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavania pravidelného osobného styku s nimi. Matka v priebehu konania neuviedla racionálny dôvod, prečo nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. Dôvod veku maloletého, aj skutočnosť, že sa od narodenia stará o neho len ona, t. č. na materskej dovolenke sú nie právne významné skutočnosti, na základe ktorých by okresný súd nevyhovel návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť. Neuviedla ani jeden racionálny dôvod, prečo by mala lepšie predpoklady k starostlivosti maloletého ako otec. Pritom v priebehu konania opakovane uviedla, že otec sa o maloletého vie postarať, vie domáce práce a vie pripraviť i stravu. Dohoda o právach dieťaťa listina sleduje vytvorenie čo najširších možností vytvárania a upevňovania vzájomných vzťahov medzi dieťaťom a obidvoma jeho rodičmi. Všeobecne platí, že každý z rodičov za istých predpokladov sa môže nezastupiteľným spôsobom podieľať na postupne vyvíjajúcej sa životnej orientácii dieťaťa, na jeho výchove, čím sa realizuje záujem maloletého a i záujem rodiča. Okresný súd z výsluchu matky usúdil, že je to práve ona, ktorá nie je ochotná viac spolupracovať, komunikovať a participovať s otcom maloletého na jeho výchove v záujme maloletého dieťaťa. Matka na poslednom pojednávaní javila negatívny postoj ku komunikácií s otcom, pričom nie je tento negatívny postoj vybudovaný na racionálnom dôvode záujmu maloletého. Absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi, z toho dôvodu okresný súd aj zdôrazňuje, že pre striedavú starostlivosť musí byť schopnosť a vôľa rodiča ku komunikácií a ku kooperácií. Cieľ striedavej starostlivosti je možné dosiahnuť za predpokladu náležitej záruky kvalifikovanej komunikácie medzi

rodičmi, lebo na psychiku maloletého veľmi pôsobí nekomunikácia medzi rodičmi pri jeho odovzdaní, ide o veľmi nežiaduci jav pre jeho osobnostný vývoj a duševné zdravie maloletého. Preto okresný súd dospel k záveru, že sú vytvorené predpoklady na striedavú osobnú starostlivosť a nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť významná len vtedy, ak je vybudovaná na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa, čo v konaní preukázané nebolo. Rovnako aj neexistencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je vôbec relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti. Rovnako aj zamestnanie otca, ktorý pracuje od pondelku do piatku, kedy má upravený v piatok pracovný čas, nemôže byť dôvodom, aby okresný súd striedavú starostlivosť rodičom neumožnil. Keď otec striedavú starostlivosť žiada upraviť, to znamená, že vie sa o maloleté dieťa postarať, teda predpoklady na výchovu dieťaťa má. Nemôže byť dôvodom ani vek maloletého, ani nesúhlas matky s dôvodmi, ktoré okresný súd uviedol už vyššie. Neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Dĺžka osobnej starostlivosti o maloletého je rovnaká, avšak nie sú rovnaké majetkové pomery oboch rodičov, pričom rozdiely sú markantné. Matka je poberateľkou len rodičovského príspevku, naposledy vo výške 199,60 eur a rodinné prídavku vo výške 46,20 eur. Otec na maloleté dieťa od ukončenia spolužitia neprispieval. Jeho majetkové pomery sú na lepšej ekonomickej úrovni, pričom okresný súd vychádzal z čistého mesačného príjmu vo výške 1.116 eur, je vlastníkom dvoch bytov, osobného motorového vozidla, pričom nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Okresný súd zohľadnil lepšie schopnosti a možnosti otca v porovnaní s matkou, ktorá je nemajetná a má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Stanovenou výškou výživného otcovi pre maloletého vo výške 100 eur bude zabezpečená približne rovnaká životná úroveň u matky i otca, nakoľko maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a zohľadňuje i odôvodnené potreby, aj rozdielne majetkové pomery rodičov a tiež povinnosť matky živiť aj maloletého C.. Okresný súd pri výške výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec maloletému zakupuje oblečenie, zabezpečuje jeho potreby počas štvrtku až do nedele. Matka využíva oblečenie syna C., takže zvýšené náklady ohľadom oblečenia na maloletého nemá. Rovnako nie sú zvýšené náklady ani na zdravotný stav maloletého, nakoľko tento žiadne lieky neužíva. Náklady sú len s kontrolami kardiológa v Bratislave. Okresný súd zohľadnil pri výške výživného dvakrát po 50 eur, ktoré otec dal matke maloletého, čo matka potvrdila pred kolíznym opatrovníkom pri šetrení. Zameškané výživné od 22.12.2012 do 30.11.2013 predstavuje sumu 1.032,30 eur (10 dní v mesiaci decembri 2012 32,30 eur a január až november 2013 11 x 100 eur = 1.100 eur, spolu predstavuje dlh 1.132,30 eur). Okresný súd povolil otcovi splácať tento dlh v mesačných splátkach po 50 eur ( ).

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie matka a otec.

Matka v odvolaní žiadala zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že zverí maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 230 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a zameškané výživné od 22.12.2012 určí zaplatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným. Upraviť styk otca s maloletým dieťaťom žiadala v rozsahu, ktorý bude v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. V prípade, ak to majetkové pomery otca dovoľujú, uložiť mu povinnosť tvorby úspor pre maloleté dieťa vo výške určenej súdom. Svoje odvolanie odôvodnila nesprávnym a sčasti neúplným skutkovým zistením a sčasti nesprávnou aplikáciou správneho hmotnoprávneho predpisu v podobe . Napadnutému rozsudku vyčítala najmä neschopnosť primeraného resp. spravodlivého posúdenia možností a schopností otca zabezpečovať starostlivosť o maloletého najmä s prihliadnutím na jeho zamestnanie a osobné pomery. Poukazovala na skutočnosť, že maloleté dieťa má len dva roky, stále používa plienky, z hľadiska hygienických návykov nie je sebestačný a je preto odkázaný na osobnú dennú starostlivosť inej dospelej osoby. Maloleté dieťa vzhľadom na svoj vek v súčasnosti nenavštevuje žiadnu materskú školu, pričom osobnú starostlivosť o maloletého, nakoľko je toho času na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje zväčša výlučne sama. Uviedla, že starostlivosť otca o maloletého sa realizovala v čase od štvrtka poobede do nedele a teda v čase iba jedného pracovného dňa (piatok), kedy mal otec skrátený pracovný čas. Otec však brával maloleté dieťa do svojho zamestnania (pyrotechnik- špecialista), pričom ide podľa jej názoru o prostredie nevhodné pre umiestnenie dieťaťa (stále pracovisko je umiestnené v tej istej oblasti ako vojenský opravárenský podnik s evidovanými výbuchovými udalosťami). S tým je spojené skoré ranné vstávanie, čo narúša dieťaťu jeho zaužívaný a osvojený denný režim. Priamo z práce otca bola ako matka viackrát upozornená, že maloleté dieťa si po kanceláriách pohadzujú, maloletý spí na kreslách. Vyjadrenia otca i jeho zamestnávateľa, že

dieťa bolo v jeho práci len 2-3 krát, nie sú pravdivé, dieťa tam bolo podstatne častejšie. O tom svedčí aj správa zamestnávateľa o čerpaní dovolenky, z ktorej je zrejmé, že otec si v piatok (t.j. v deň, kedy mal pripadnúť styk otca s dieťaťom) len minimálne čerpal dovolenku. Spochybňovala vyjadrenie otca, že mu bude v starostlivosti o dieťa počas pracovného týždňa vypomáhať jeho matka. Namietala, že táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná, najmä súhlas matky otca s takouto starostlivosťou. Poukázala na to, že matka býva v meste Martin, pričom je konateľkou obchodnej spoločnosti, preto pochybuje o jej schopnosti a ochote o maloletého sa postarať. Je tiež možné, že otec dieťa odloží k svojej matke a celý týždeň ho dieťa nebude vidieť. Pri začiatku pracovného času otca o 06.00 hod. je totiž nemysliteľné, aby otec bral dieťa každé ráno z Prievidze do Martina vzdialeného viac ako 50 km a poobede si ho brával späť. Naopak ona sa dokáže o maloletého postarať sama, nakoľko je na rodičovskej dovolenke. V danom prípade nepôjde o osobnú starostlivosť o maloletého v pravom zmysle slova, nakoľko túto deleguje na inú osobu, čím dôjde k oslabeniu prvotného záujmu dieťaťa, aby mohlo byť s otcom čo najviac. Takisto sa okresný súd nevysporiadal s účasťou otca na predpísaných skúškach a školeniach, ktoré trvajú aj tri týždne. Uviedla, že skutočným dôvodom pre podanie návrhu zo strany otca je jeho snaha o obnovenie partnerského spolužitia, o ktorý však ona vzhľadom na autoritatívne správanie sa otca k nej odmieta, poukázala na skutočnosť, že otec si zobral z jej domácnosti maloletého dňa 17.12.2013 a vrátil jej ho až 08.01.2014. Napriek jej opakovaným výzvam, aby jej umožnil so synom styk počas vianočných sviatkov, tento jej neumožnil a vyžadoval, aby sa k nemu vrátila. Nebráni sa, aby styk otca s maloletým prebiehal formou rozšírenej úpravy styku. Zároveň napádala výrok o výživnom.

Otec podal odvolanie proti výroku o výživnom a zameškanom výživnom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že mu uloží prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne od 01.12.2013 k rukám matky a sumou vo výške 20,- eur na účet zriadený v prospech maloletého ako tvorbu úspor, a neurčí mu zaplatiť zameškané výživné. Uviedol, že preukázal, že počas doby, v ktorej nebývali s matkou v spoločnej domácnosti, prispieval na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o maloletého. Preto nemá žiaden dlh na výživnom. Maloletý nepotrebuje na svoju výživu zahŕňajúcu ošatenie, stravu, hry a hygienu sumu vyššiu ako 80,- eur mesačne.

K odvolaniam sa matka a otec vzájomne písomne nevyjadrili.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení pred okresným súdom, v ktorých poukázal na skutočnosť, že maloletý vzhľadom na svoj vek ešte nedosiahol potrebný stupeň psycho-sociálnej zrelosti, aby zmeny, ktorými prechádza pri striedavej osobnej starostlivosti, neboli pre neho preťažujúce. Nachádza sa vo vývinovo citlivom období do troch rokov veku dieťaťa. Tiež poukazuje na skutočnosť, že otec maloletého je zamestnaný, a v prípade jeho neprítomnosti by sa o maloletého starala tretia osoba. V záujme maloletého V. ako aj zachovania súrodeneckých väzieb sa javí vhodnejšie jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť, a otcovi upraviť styk, nielen počas sviatkov ale aj pracovných dní.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného je potrebné podľa zrušiť z týchto dôvodov:

Podľa prvá veta , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak okresný súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak musí okresný súd skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa

Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že prekážkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti v prípade záujmu rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa môžu byť okolnosti ohrozujúce zabezpečenie potrieb dieťaťa, ktoré sú v hierarchii potrieb dieťaťa vyššie (najmä ochrana zdravia, života a riadneho vývinu dieťaťa), ako je právo dieťaťa na rovnocennú výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na

posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Ide o jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si vyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah na základe preskúmania rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky proti výroku napadnutého rozsudku o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je dôvodné.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že u otca sú vytvorené podmienky pre riadnu osobnú starostlivosť o dieťa najmä s ohľadom na jeho vek a na jeho psycho- sociálnu zrelosť. Pre dieťa - batoľa od veku jedného do troch rokov je osobitne dôležitá osobná celodenná starostlivosť a rodinná výchova. V tomto veku dieťa patrí jednoznačne do opatery svojho rodiča. Túto biologickú a psychologickú skutočnosť rešpektuje aj spoločensko-právny poriadok či už v rovine pracovnoprávnej alebo sociálno-právnej (rodičovská dovolenka, štátne sociálne dávky apod.).

Okresný súd zvolil v danej veci striedavú starostlivosť v striedaní obtýždeň, čo znamená, že dieťa bude v starostlivosti otca aj počas jeho pracovných dní. Zo spisu však nevyplynulo, že by mal otec v tomto čase vytvorené riadne podmienky na zabezpečenie danej potreby dieťaťa - osobnej celodennej starostlivosti. Otec je v tom čase v práci a len ťažko možno predpokladať, že by mu zamestnávateľ umožnil čerpanie neplateného voľna v potrebnom rozsahu prevyšujúcom ustanovený čas dovolenky. Neplatené voľno by totiž musel čerpať takmer polovicu pracovného roka. Starostlivosť o dieťa musí mať teda otec zabezpečenú iným spôsobom. Rozhodne to nemôže byť vodením dieťaťa na pracovisko, ako sa to dialo doposiaľ, naviac podľa zvolenej úpravy starostlivosti po dobu 5 dní v týždni. Na pracovisku nie sú vytvorené podmienky pre zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa počas 10- hodinovej pracovnej doby - pravidelný spánok, strava, hry a pod. Otec pred okresným súdom deklaroval spôsob riešenia tejto situácie tak, že zabezpečí starostlivosť o dieťa prostredníctvom svojej matky. K tomuto tvrdeniu a tým k otázke zabezpečenia potreby zdravého vývinu dieťaťa súd nevykonal žiadne dôkazy. Okresný súd dospel k záveru, že tieto podmienky sú vytvorené bez skutkových dôkazov, len na základe subjektívnej úvahy, ktorú uviedol v odôvodnení rozsudku cit: “Keď otec striedavú starostlivosť žiada upraviť, to znamená, že vie sa o maloleté dieťa postarať“. Predovšetkým nemal súd zistené, či matka otca bude ochotná takúto starostlivosť vykonávať a či ju aj bude schopná riadne poskytovať, keďže je pracovne činná. Otázne je, kde bude stará matka túto celodennú starostlivosť o dieťa vykonávať a či otec bude v tomto období osobne s maloletým dieťaťom, vzhľadom na vzdialenosť bydliska starej matky od bydliska a pracoviska otca s pracovnou dobou od 06.00 do 16.00 hod. Okrem toho je podľa správy zamestnávateľa z č.l.94 otec často vysielaný na aj zahraničné služobné cesty a školenia, z ktorých niektoré trvajú 14-15 dní alebo 5 dní. V tomto čase, ak by kolidoval s určeným časom starostlivosti otca, by logicky musela byť starostlivosť o dieťa zabezpečená inou osobou celodenne v neprítomnosti otca. V tomto smere okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie. Pritom ide o významný zásah do výchovných potrieb dieťaťa.

Naviac vzniká otázka, či je účelné a vhodné zabezpečovať starostlivosť o dieťa prostredníctvom tretej osoby, keď druhý rodič- matka je práve pre plnenie tejto funkcie a zabezpečenie potrieb dieťaťa uvoľnená z pracovného procesu a štátom podporovaná v jej riadnom plnení. Malé dieťa patrí podľa prevažujúceho názoru psychológov jednoznačne do opatery svojho rodiča. Odvolací súd neznižuje význam a potrebu rovnocenných osobných väzieb dieťaťa k obom rodičom. To je však možné dosiahnuť aj rozšírenou úpravou styku otca s dieťaťom, ako sa pred aj počas súdneho konania medzi rodičmi realizovala, ktorá zohľadňovala pracovné povinnosti otca a predovšetkým slúžila potrebám a záujmom dieťaťa. Napokon otec opakovane uviedol, že návrh na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti podával z dôvodu, že matka nerešpektovala dohodu o úprave styku s dieťaťom, ktorú mimosúdne uzavreli.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nemal dostatočne zistené, či sú na strane otca vytvorené podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej celodennej starostlivosti o dieťa, ktoré zodpovedajú

potrebám dieťaťa v danom veku a tým najlepšiemu záujmu dieťaťa so zohľadnením konkrétneho kontextu.

Preto odvolací súd podľa zrušil rozsudok okresného súdu a podľa vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie za účelom zistenia, ako konkrétne je starostlivosť o maloletého otcom realizovaná v čase plnenia jeho pracovných povinností; ak je zabezpečená prostredníctvom matky otca, zamerať dokazovanie na jej spôsobilosť o maloleté dieťa sa starať, a na zistenie, ako konkrétne sa táto starostlivosť realizuje (kde- na akom mieste, ako by sa podieľal otec na starostlivosti o maloletého so zohľadnením služobných ciest a školení , ako často by sa dieťa muselo premiestňovať, a pod). V prípade potreby zvážiť doplnenie dokazovania znalcom za účelom odborného posúdenia individuality dieťaťa a jeho schopnosti vyrovnať sa so zmenou výchovného prostredia v daných intervaloch, jeho schopnosti vyrovnať a s odlúčením od súrodenca atď.. Až na základe objasnenia podkladov k uvedeným záverom s poukazom na vyššie vyslovené právne názory odvolacieho súdu bude môcť okresný súd posúdiť otázku, či je v najlepšom záujme dieťaťa so zohľadnením jeho individualít striedavá osobná starostlivosť s možnou úpravou rozsahu jej realizácie alebo výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov.

Podľa bude okresný súd v ďalšom konaní viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .