Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-267-2013.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/267/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. N., C.. XX.X.XXXX, bytom u matky, mal. dieťa zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky: Q. Š., C.. XX.X.XXXX, S. T. D. XXX a otca: U. N., C.. XX.X.XXXX, D.. S. T. B., N. XXXX/XX, D.. Č.. S. N. G. U. O., N. XXX, A. S., v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s prísl., takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. dieťa A. N., C.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky Q. Š., C.. XX.X.XXXX, ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca U. N., nar. XX.X.XXXX z a v ä- z u j e platiť výživné na mal. dieťa v sume 70,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred matke Q. Š., počnúc dňom 1.10.2013 až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Dlžné výživné za čas od 1.10.2013 do 30.4.2014 v sume 490,- eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť matke v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Otec je o p r á v n e n ý telefonovať matke dieťaťa za účelom telefonického kontaktu s mal. dieťaťom a za účelom informovania sa o mal. dieťati a to každú stredu a sobotu v týždni od 18.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je
p o v i n n á umožniť otcovi telefonický kontakt s mal. dieťaťom a informovať otca o mal. dieťati.
Súd návrh otca na úpravu jeho styku s mal. dieťaťom z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala na tento súd dňa 9.12.2013 návrh o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu a ktoré pochádza z nemanželského vzťahu rodičov. Rodičia spolu žili do septembra 2013 v X. s tým, že sa rodičia hádali, otec si našiel priateľku a vyhodil matku zo spoločnej domácnosti. Následne sa matka s dieťaťom vrátili do T. D., kde doteraz žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi matky. Keďže rodičia spolu nežijú, je daný dôvod, aby súd upravil ich rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a to tak, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť výživné na dieťa po 100,- eur mesačne od 1.10.2013 a ďalej.
Na pojednávaní súdu matka trvala na návrhu. Od októbra 2013 až doteraz otec neprispel na výživu dieťaťa žiadnou sumou a keďže sa rodičia rozišli, chce zostať žiť aj s dieťaťom A. T. D., kde má veľa príbuzných a dobré rodinné zázemie pre seba, aj pre mal. dieťa. Otec a celá rodina otca žijú v X., takže za tejto situácie a vzhľadom na nízky vek dieťaťa nie je v súčasnom období reálne, aby bol upravený styk dieťaťa s otcom, matke záleží na tom, aby poskytla dieťaťu ochranu v domácom prostredí v T. D.. Odkedy sa s dieťaťom vrátila domov, dieťa je zdravé a nebýva choré ako dovtedy. Matka je v súčasnom období evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 11.12.2013 a od 1.2.2014 jej bola priznaná dávky v hmotnej núdzi v sume 160,40 eur mesačne. Od právoplatnosti tohto rozsudku si chce vybaviť rodinný prídavok na dieťa v SR.
Otec na pojednávaní súdu uviedol, že sa s matkou dieťaťa rozišli v zlom a chce, aby sa matka s dieťaťom vrátili Q. X., prípadne, aby mal dieťa u seba aspoň na 2 mesiace v roku, resp. aj viackrát, pretože dieťa zatiaľ nechodí do základnej školy. Do odchodu matky s dieťaťom bol zamestnaný vo firme na oblečenie a teraz poberá A. X. sociálnu dávku 89,- libier týždenne a okrem toho mu príslušný sociálny úrad platí ročné poplatky týkajúce sa jeho bývania sumou 126,63 libier a uvedený úrad mu prepláca aj bývanie v 3-izbovom dome v sume 400,- libier mesačne. Naďalej zostáva žiť A. X., kde žije aj ostatná jeho rodina. Pokiaľ sa týka výšky výživného na dieťa, k tejto sa nevedel vyjadriť, ale podľa neho je to veľa, pretože má aj svoje výdavky. Súdu nevedel uviesť, či chce chodiť na Slovensko a na ako dlho.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe a na pojednávaní súdu uviedol, že matka sa o dieťa riadne stará a pokiaľ sa týka výživného na dieťa, vzhľadom k tomu, že otec je krytý zo sociálneho systému A. X., navrhol určiť mu výživné na dieťa sumou 70,- eur mesačne. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s dieťaťom, otec sa nevedel vyjadriť v akých časových intervaloch bude chodiť na Slovensko, resp. na ako dlho, takže za súčasného stavu styk nie je možné súdom upraviť a mali by sa na ňom dohodnúť rodičia.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, rodným listom mal. dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov mal. dieťaťa, dokladmi otca o poberaní sociálnych dávok A. X. a dokladmi matky o poberaní dávok v hmotnej núdzi, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Mal. dieťa A. N. pochádza z nemanželského vzťahu rodičov, narodila sa v Poprade a rodičia s dieťaťom naposledy spolu žili A. X., mali však medzi sebou nezhody a v dôsledku čoho sa matka s dieťaťom vrátili v septembri 2013 domov a odvtedy žijú s rodičmi matky v spoločnej domácnosti A. T. D.. Od októbra 2013 až doteraz otec neprispel na výživu dieťaťa žiadnou sumou a celú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka sama, pričom jej pomáhajú aj jej príbuzní. Obaja rodičia sú finančne krytí sociálnymi dávkami a to otec A. X. a matka na Slovensku. Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa riadne o dieťa stará a otcovi nevrhol určiť výživné po 70,- eur mesačne. Matka a kolízny opatrovník nesúhlasili s návrhom otca na úpravu jeho styku s dieťaťom tak, aby bolo dieťa u neho A. X. aspoň 2 mesiace v roku, resp. aj viackrát, pričom poukázali na to, že dieťa je v nízkom veku, potrebuje mať zabezpečenú ochranu a stabilnú starostlivosť, ktoré mu matka riadne poskytuje a pre dieťa nie je vzhľadom na jeho vek vhodné, aby bolo vystavované možnému nebezpečiu v zahraničí a bez matky. Na druhej strane sa otec nevedel pred súdom vyjadriť, či bude chodiť na Slovensko, ako často a na ako dlho, pretože plánuje naďalej žiť A. X., kde je aj celá jeho rodina.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
V zmysle § 24 Zákona o rodine súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu zahŕňa najmä určenie, komu z rodičov sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia a dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stáva súčasťou súdneho rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a to z dôvodu, že rodičia spolu nežijú a od septembra 2013 zabezpečuje starostlivosť o dieťa v celom rozsahu výlučne matka. Túto starostlivosť matka zabezpečuje riadne, má vytvorené vhodné podmienky, pretože žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a starými rodičmi mal. dieťaťa v rodinnom dome a dieťa je na matku zvyknuté. Pri určovaní výživného otcovi na mal. dieťa , súd prihliadol na návrh kolízneho opatrovníka, z ktorého vyplýva, že obaja rodičia sú sociálne odkázaní, avšak poberané dávky a príspevky otcom sú vyššie než u matky. Preto súd určil otcovi s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti, ako aj vek dieťaťa výživné sumou 70,- eur mesačne a zobral zreteľ aj na to, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k tomuto dieťaťu. Pokiaľ matka žiadala výživné po 100,- eur mesačne, súd nebol viazaný jej návrhom, pretože toto konanie mohlo začať aj bez návrhu a rozhodovanie o výživnom vyplýva zo Zákona o rodine.
Druhým výrokom rozsudku súd vyčíslil otcovi dlžné výživné od 1.10.2013 do 30.4.2014 v sume 490,- eur ( 70,- eur x 7 mesiacov ) a na jeho zaplatenie určil otcovi samostatnú lehotu, okrem bežného výživného.
Tretím výrokom rozsudku súd upravil telefonický styk otca s dieťaťom v primeranom rozsahu a čase tak, aby boli naplnené jeho rodičovské práva byť v kontakte s dieťaťom a mať informácie o jeho živote, keďže matka s dieťaťom žijú na Slovensku a otec žije A. X..
Štvrtým výrokom rozsudku súd zamietol návrh otca na úpravu jeho styku s mal. dieťaťom, pretože za súčasného stavu, keď otec žije A. X. v byte, ktorý mu prepláca sociálny úrad a matka žije s dieťaťom na Slovensku, tiež s prihliadnutím na nízky vek dieťaťa, bolo by pre dieťa zaťažujúce, aby cestovalo bez matky Q. X., navyše nie je isté, či otec zostane v spomínanom byte, resp. kde bude v budúcnosti bývať a aby bol zachovaný ustálený režim dieťaťa. V tomto súd prihliadol aj na nesúhlas matky a kolízneho opatrovníka, ktorí zhodne uviedli, že navrhovaná úprava styku otca s dieťaťom nie je v záujme dieťaťa a je tu aj obava, aby bola zabezpečená ochrana dieťaťa v zahraničí bez matky. Kolízny opatrovník preto navrhol rodičom, aby sa dohodli o styku otca s dieťaťom tak, aby to bolo v záujme dieťaťa. Hoci bol návrh otca na úpravu jeho styku s dieťaťom zamietnutý, jeho rodičovské práva budú realizované prostredníctvom telefonických kontaktov, ktoré súd upravil tretím výrokom rozsudku.
V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. dieťaťa Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu a to na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom v zmysle § 163 OSP.
Podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný, a to odo dňa jeho doručenia účastníkom.
V Poprade dňa 30. apríla 2014
Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r. samosudca
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Ingrid Vajdíková