Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-62-2014.pdf
PDF · 66.35 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/62/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: P. L. J., nar. XX.XX.XXXX, A.. XX, XXX XX B.., zastúpeného: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokát, Krížna č. 47, 811 07 Bratislava, proti povinnému: M. Q., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C. č. XX, XXX XX B., štátna príslušnosť SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.161,27 EUR istiny, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter, so sídlom Exekútorského úradu Longobardská č. 1301/27, 851 10 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/2010/2013-13, zo dňa 11.11.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/2010/2013-13, zo dňa 11.11.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opierajúc sa o § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) s odôvodnením, že povinný nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky z ktorého dôvodu jeho všeobecným súdom nie je súd na území Slovenskej republiky. Šetrením zistil, že trvalý pobyt povinného na adrese C.. XX, B. bol ukončený dňa 17.08.1984 a v súčasnosti má prihlásený trvalý pobyt v Rakúskej republike. Nakoľko povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, súd vyzval oprávneného na preukázanie, či povinný má majetok v obvode súdu, čo oprávnený nepreukázal.
Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil. Uviedol, že nepreukázanie majetku povinného oprávneným vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia, nemožno považovať za zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, nakoľko Exekučný poriadok v zmysle § 44 ods. 2 umožňuje zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia len v prípade, ak sa zistí v poverení, v návrhu alebo v exekučnom titule rozpor so zákonom. Ak exekučný súd dospel k záveru o svojej nepríslušnosti z dôvodu, ktorý vymedzil vo svojom odôvodnení - t. j. absencii vedomosti o majetku povinného v SR, nemal oprávnenie zamietnuť vydanie žiadosti o udelenie poverenia.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v intenciách § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne.
Odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že prvostupňový súd nesprávne postupoval keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že oprávnený nepreukázal súdu, že povinný má majetok v jeho obvode.
Podľa § 39 ods. 1 EP, z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.
Z tejto dikcie zákonného ustanovenia nevyplýva žiadna povinnosť oprávneného preukazovať existenciu majetku povinného v obvode súdu na ktorý sa obracia súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. A teda táto okolnosť nemôže viesť k obmedzeniu vykonania exekúcie, čo podporuje i text ustanovenia § 44 ods. 2 EP, ktorý následne takýto návrh nemôže činiť rozporným so zákonom (Exekučným poriadkom). Opačný záver by bol mimo logického úsudku, nakoľko oprávnený nemá vytvorený žiadny zákonný priestor pre zisťovanie majetkových pomerov povinného.
Ustanovenie § 45 ods. 2 a 3 EP, ktoré rieši miestnu príslušnosť medzi exekučnými súdmi ju rieši len vo vzťahu k súdom samotným a to tak, že miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok. Tak koncipovaná úprava nie je komplexnou a tak je nutné, prostredníctvom § 251 ods. 4 OSP, podporne použiť úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 105 ods. 1 OSP súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88 OSP. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až § 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Z napadnutého uznesenia nevyplývajú také dôvody, ktoré zákon spája s možnosťou skúmania všeobecnej príslušnosti exekučného súdu, a preto s poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1, písm. i) OSP, nakoľko o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali. Pre uvedené bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom, v pozícii vecne a miestne príslušného súdu vydá poverenie žiadajúcemu súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.