Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-222-2013.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/222/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jánom Lapšanským a prísediacimi JUDr. Magdalénou Boronovou a Magdalénou Kurilovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. apríla 2014 takto
rozhodol:
obžalovaný
V. M. - D.. X.X.XXXX S. G.O., H. N. X.. F. Č.. XXXX/XX, G.
j e v i n n ý
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,
p r e t o ž e
dňa 14. júna 2013 v Z. D. S. a o niekoľko dní tiež v Z. D. S., v podvodnom úmysle pod zámienkou zadováženia a predaja kávovaru, vylákal a prevzal od M.. O. G., majiteľky reštaurácie Amani v Z. D. S., peniaze v sumách spolu 1.240,- eur a následne dňa 12.7.2013 v Kežmarku pod zámienkou zapožičania kávovaru do tejto reštaurácie a klamlivým tvrdením, že je tichým spoločníkom a pre-vádzkarom, vylákal od V. D. kávovar, ktorý tento v domienke jeho zapožičania a dodávky kávy ho do tejto reštaurácie doniesol a zapojil, kde ho M.. O. G. v domienke jeho kúpy aj prevzala a následne, keď ho chcela dňa 8.8.2013 V. D. vrátiť, zistila, že M.. O. G. predal kávovar napriek tomu, že mu nepatril a že na jeho predaj nemal súhlas, čím pre M.. O. G., bytom Z. D. S., X.. N. Č.. XX spôsobil škodu vo výške 1.240,- eur a V. D., N. Z. N., X.. O. Č.. XXX/X škodu vo výške hodnoty kávovaru v sume 473,77 eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Z a t o s a
o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/ a písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 31.7.2013 sp. zn. 6T 95/2013, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť spôsobenú škodu v skúšobnej dobe.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je povinný zaplatiť poškodenej M.. O. G., D.. XX.XX.XXXX S. Z. D. S., N. Z. D. S., X.. N. Č.. XX, náhradu škody vo výške 1240,- eur.
odôvodnenie:
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného V. M., pretože bol riadne a včas predvolaný na hlavné pojednávanie a boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.
Z prečítanej výpovede obžalovaného V. M. z prípravného konania vyplynulo, že sa priznal ku spáchaniu skutku. Poškodenej M.. O. G. prisľúbil, že jej zabezpečí kávovar do reštaurácie. V mesiaci jún 2013 prijal od nej dve platby v sume 1.240,- eur za účelom kúpy kávovaru. Za kávovar mal zaplatiť jednému pánovi sumu 1.240,- eur, čo mala byť polovica kúpnej ceny kávovaru a ten mal ho doniesť do reštaurácie Amani v Z. D. S.. Kávovar do reštaurácie nedoniesol a peniaze ako časť kúpnej ceny mu neboli vrátené. Z tohto dôvodu sa nakontaktoval na poškodeného V. D., ktorému sa predstavil ako obchodný zástupca spolupracujúci s reštauráciou Amani. Ten mu zabezpečil svoj kávovar, ktorý zapojil v reštaurácií Amani. Kávovar ostal v reštaurácií a protislužbou mal byť výhradný odber kávy od neho. Poškodená M.. O. G. si myslela, že zakúpila kávovar za kúpnu cenu vo výške 1.240,- eur, ktorá bola vyplatená vopred. Po nejakom čase mu volala poškodená M.. O. G., ktorá chcela vrátiť kávovar a chcela naspäť peniaze, ktoré za neho dala. Keďže s celou vecou nechcel mať nič spoločne, preto povedal poškodenej M.. O. G., aby vrátila kávovar poškodenému V. D.. Dňa 8.8.2013 bol kontaktovaný poškodenou M.. O. G.G., ktorá si chcela vyjasniť veci okolo kávovaru a vrátení peňazí. Avšak prevzatú sumu peňazí poškodenej nevrátil.
Poškodená M.. O. G. na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.240,- eur z titulu zaplatenia kúpnej ceny za kávovar. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že zaplatila v mesiaci jún 2013 v dvoch platbách sumu 1.240,- eur za kávovar obžalovanému V. M., ktorý mal sprostredkovať jeho kúpu. Po niekoľkých urgenciách bol kávovar dodaný do reštaurácie dňa 12.7.2013. Zapojil ho poškodený V. D., ktorý mal byť vlastníkom kávovaru. Taktiež zaškolil aj personál a nechal nejakú kávu v reštaurácií. Ešte v ten deň oslovila obžalovaného, ktorého vyzvala na vrátenie kúpnej ceny vo výške 1.240,- eur a odovzdaní kávovaru. Na jej výzvu obžalovaný nereagoval. Neskôr sa skontaktovala s poškodeným V. D., ktorý jej uviedol, že on iba požičal kávovar za výhradný odber kávy. Z tohto dôvodu mu bol kávovar vrátený.
Svedkyňa V. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je sestrou poškodenej M.. O. G.. Spolu prevádzkovali reštauráciu Amani v Z. D. S.. V mesiaci jún 2013 poslala poškodená M.. O. G. na účet obžalovaného V. M. dve platby v celkovej sume 1.240,- eur ako kúpnu cenu za kávovar, ktorý mal byť dodaný do reštaurácie. Dňa 12.7.2013 prišiel do reštaurácie obžalovaný s poškodeným V. D., ktorého obžalovaný predstavil ako dodávateľa kávy a nie ako majiteľa kávovaru. Poškodený V. D. zapojil kávovar a zaškolil personál. Neskôr zistili, že predmetný kávovar nie je vhodný pre reštauráciu, preto vyzvali obžalovaného, aby im vrátil kúpnu cenu a oni mu vrátia kávovar. Následne oslovili poškodeného V. D., ktorý im uviedol, že on iba im požičal kávovar za distribúciu kávy.
Poškodený V. D. na hlavnom pojednávaní neuplatnil nárok na náhradu škody, pretože kávovar mu bol vrátený. Obžalovaného V. M. spoznal tak, že sa mu predstavil ako tichý spoločník a prevádzkar v reštaurácií Amani v Z. D. S.. Z tohto dôvodu zháňal do novootvorenej prevádzky kávovar. Dohodli sa na požičaní kávovaru na dobu dvoch mesiacov s tým, že bude odoberať od neho kávu. Dňa 12.7.2013 doviezol do reštaurácie Amani kávovar v hodnote 649,- eur, ktorý zapojil a zaškolil s ním personál. Obžalovaný mu povedal, že poškodená M.. O. G. V. V. G. majú na starosti kuchyňu a on má na starosti nápojovú stránku reštaurácie. Z rozhovoru nevyplynulo, že by malo dôjsť k predaju kávovaru. Dňa 8.8.2013 sa s ním skontaktovala poškodená M.. O. G. V. V. G., ktoré mu chceli odovzdať kávovar a on im mal vrátiť peniaze v sume 1.240,- eur. Pri osobnom stretnutí s ním poškodená zistila, že bola podvedená obžalovaným, pretože on im iba mal zapožičať kávovar a nie ho predať.
Z odborného vyjadrenia AKRK s.r.o., Spišská Nová Ves (č. l. 27 - 31) vyplynulo, že hodnota kávovaru zn. Jura Impressa XS 95 bola ustálená na 473,77 eur.
Z potvrdenia o zaistení veci (č. l. 32), zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci (č. l. 33), z uznesenia o vrátení veci (č. l. 34) a potvrdenia o vrátení veci (č. l. 35) vyplynulo, že kávovar zn. Jura Impresa XS 95 bol zaistený M.. O. G. a následne vrátený V. D..
Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal dostatočne preukázané, že sa skutku dopustil obžalovaný V. M.. Obžalovaný V. M. sa priznal ku spáchaniu skutku. Zo spáchania skutku bol usvedčený svedkami - M.. O. G. V. V. G., ktoré zhodne uviedli, že bola obžalovanému vyplatená kúpna cena v sume 1.240,- eur za kávovar, ktorého kúpu mal sprostredkovať. Avšak tento si peniaze ponechal pre seba a zabezpečil iný kávovar, o ktorom vedel, že k nemu nenadobudne vlastníctvo poškodená M.. O. G., ale sa len zapožičiava od poškodeného V. D.. Taktiež poškodený V. D. usvedčil obžalovaného zo spáchania skutku, pretože z jeho výpovede vyplynulo, že on neprevádzal vlastnícke právo ku kávovaru na poškodenú M.. O. G., ale na základe dohody s obžalovaným zapožičal kávovar do reštaurácie Amani.
Obžalovaný V. M. ako trestne zodpovedná osoba v priamom úmysle porušil záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je vlastnícke právo k majetku, a to tým spôsobom, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol poškodených do omylu v otázke vlastníctva kávovaru a spôsobil tak škodu poškodenej M.. O. G. vo výške 1.240,- eur a poškodenému V. D. vo výške 473,77 eur, čím naplnil obligatórne znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný V. M. bol doposiaľ raz súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 31.7.2013 sp. zn. 6T 95/2013 bol uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.7.2013. Avšak V. M. má aj ďalší záznam v odpise z registra trestov. Uznesením Okresnej prokuratúry v Kežmarku zo dňa 22.4.2013 sp. zn. Pv 464/2012 bolo trestné stíhanie proti V. M. podmienečne zastavené pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov. Uznesenie nado-budlo právoplatnosť dňa 14.5.2013. Priestupkovo bol obžalovaný raz postihnutý v roku 2011 za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky blokovou pokutou vo výške 50 eur. Mesto Kežmarok hodnotilo obžalovaného všeobecne.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného V. M. súd prihliadal na jeho osobu, osobné pomery, spôsob spáchania skutku, jeho následok, na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a na to, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v priamom úmysle.
Poľahčujúcou okolnosťou u obžalovaného V. M. bolo to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona.
Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného V. M. bolo to, že spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona.
Súd uložil obžalovanému V. M. súhrnný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa dopustil skutku dňa 14.6.2013. Teda pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 31.7.2013
sp. zn. 6T 95/2013. Súd ukladal trest odňatia slobody podľa ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona za dva úmyselné trestné činy, z ktorých je jedným zločinom, spáchaných dvoma skutkami. Trestná sadzba prísnejšie trestného činu - zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona je v rozpätí od 3 do 10 rokov. Súd zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o jednu tretinu na 160 mesiacov. Dolná hranica zostala nezmenená - 36 mesiacov. Vzhľadom na to, že podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona prevažoval u obžalovaného pomer poľahčujúcich okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami, súd znížil hornú hranicu takto stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na 118 mesiacov. Teda súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 36 mesiacov do 118 mesiacov a uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.
Vychádzajúc z predpokladu, že účel trestu u obžalovaného V. M. možno naplniť aj bez výkonu trestu, výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu. Avšak zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pretože uložený trest odňatia slobody prevyšoval dva roky.
V rámci skúšobnej doby súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v povinnosti zaplatiť náhradu škody poškodenej M.. O. G. vo výške 1.240,- eur.
Keďže súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 31.7.2013 sp. zn. 6T 95/2013, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Taktiež súd nemal pochybnosti o nároku na náhradu škody a jej výške, ktorú uplatnila poškodená M.. O. G.. Z tohto dôvodu súd zaviazal obžalovaného V. M. zaplatiť náhradu škody poškodenej vo výške 1.240,- eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.