Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3C-7-2014.pdf
PDF · 115.21 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanej R. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Č. XXX, o zaplatenie 204,34 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 164,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 132,05,-eur od 4.2.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 32,46 eur od 4.3.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 10,08 eur k rukám žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 41,01 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to všetko v mesačných splátkach po 15,-eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 204,34 eur spolu s úrokom z omeškania o výške 9,00% ročne zo sumy 132,05 eur od 4.2.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania o výške 9,00% ročne zo sumy 72,29 eur od 4.3.2011 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanej faktúru číslo 7100542724 s dátumom splatnosti do 03.02.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 132,05 eur, faktúru číslo 7101317546 s dátumom splatnosti do 03.03.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 72,29 eur. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaná mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 3.10.2012 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 204,34 eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať z dôvodu nezaplateného záväzku
od žalovaného, aby mu zaplatil istinu 204,34 eur, úrok z omeškania vo výške 9.00 % p.a. zo sumy 132,05 eur od 04.02.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9.00 % p.a. zo sumy 72,29 eur od 04.03.2011 do zaplatenia, náhradu nákladov vynaložených na úhradu súdneho poplatku za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a náhradu trov právneho zastúpenia.
Žalovaná uviedla, že žalobu obdržala, poroozumela jej obsahu a žiadala, aby jej súd umožnil uhradiť dlžnú sumu v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o pripojení zo dňa 18.11.2010, Identifikačnými údajmi účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou T- Mobile Slovensko, a.s. faktúrami č. 7100542724, č. 7101317546, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.10.2012 a identifikáciou postúpenej pohľadávky, písomným podaním žalobcu zo dňa 29.4.2014 spolu s prílohami, výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.4.2014 uviedol, že nakoľko žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradila, na žalobnom návrhu trvá v plnom rozsahu.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobu žalobcu obdržala, porozumela jej obsahu. Jej stanovisko je také, že celá rodina sa dostala do zlej sociálnej situácie, nakoľko manžel je takisto nezamestnaný, žalovaná je nezamestnaná, žijú len zo sociálnych dávok. Majú spolu 5 mal. detí. Musia zaplatiť elektrinu, plyn, vodu, nájom za byt a neostáva im na splátky. Preto žiadala, aby jej súd umožnil zaplatiť dlh na splátky, maximálne po 15 eur mesačne, pretože viac nie je schopná platiť.
Zo zmluvy o pripojení zo dňa 18.11.2010 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný poplatok 11,81 eur. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Podnik sa zaviazal aktivovať a poskytovať žalovanej za aktivačný poplatok 3,29 eur program služieb po dobu 24 mesiacov od účinnosti zmluvy.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 7100542724 s dátumom splatnosti do 3.2.2011 na sumu 132,05 eur, kde uvedená suma predstavovala úhradu za poskytované služby.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru číslo 7101317546 s dátumom splatnosti do 3.3.2011, na sumu 72,29 eur, kde suma 33,19 eur ( s DPH 39,83 eur) predstavovala úhradu za poplatok „Spätná aktiv. po nezapl. Účtu“ a zvyšná suma predstavovala poplatok za služby.
Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.10.2012, prílohu ktorej tvorila identifikácia postúpených pohľadávok, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Ako vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 18.11.2010 za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ako vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 18.11.2010 zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté služby.
Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná si neplnila svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Poplatky za služby boli vyúčtované faktúrou č. 7100542724 s dátumom splatnosti do 3.2.2011 na sumu 132,05 eur, kde celá uvedená suma predstavovala úhradu za poskytované služby. Ďalej boli vyúčtované faktúrou č. 7101317546 s dátumom splatnosti do 3.3.2011, kde suma 32,46 eur predstavovala predstavovala úhradu za poskytované služby. Celková dlžná suma za využitie týchto komunikačných služieb tak činí 164,61 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú sumu uhradila a to čo i len čiastočne a žalovaná tvrdenia žalobcu nijako nerozporovala, súd čo do tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel.
Tým, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostala sa do omeškania a žalobcovi súd okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny priznal aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal v zákonnej výške 9,00 % ročne zo sumy 132,05 eur od 4.2.2011, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry splatnej 3.2.2011, až do zaplatenia a vo výške 9,00 % ročne zo sumy 32,46 eur od 4.3.2011, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry splatnej 3.3.2011 až do zaplatenia.
Výška úrokovej sadzby ECB k prvým dňom omeškania činila 1%, preto po pričítaní 8 percentuálnych bodov výška úrokov z omeškania v každom jednotlivom prípade činí 9 % ročne.
V rámci faktúry č. 7101317546, ktorou boli žalovanej vyúčtované mesačné poplatky sa okrem vyššie uvedeného domáhal žalobca aj zaplatenia sumy 39,83 eur titulom iných poplatkov a služieb.
V tejto časti súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú. Sumu 39,83 eur si žalobca uplatňoval za „iné poplatky a služby“, ktorými mal byť v zmysle priloženého prehľadu poplatkov a prevádzky „spätná aktivácia po nezaplatení účtu“. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za vykonanie spätnej aktivácie so žalovanou dojednal. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, ak by si aj boli zmluvné strany dojednali platenie takéhoto poplatku, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu účtoval žalovanej práve poplatok v uplatňovanej sume 39,83 eur. Žalobca tarifou, cenníkom, alebo iným dokumentom nepreukázal opodstatnenosť uplatňovania tejto sumy ani čo do jej výšky. Z tohto dôvodu, s poukazom na to, že žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu v časti uplatnenej sumy 39,83 eur s príslušenstvom zamietol.
Naviac zaplatením poplatku spätnú aktiváciu po nezaplatení účtu žalovanej ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté služby. Súd je preto toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na uvedený poplatok v celom rozsahu zamietol.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovanej, ktorá je rovnako ako jej manžel nezamestnaná, pričom majú vyživovaciu povinnosť k 5 mal. deťom, súd jej povolil uspokojiť nárok žalobcu v splátkach poukazujúc na ust. § 160 ods. l O.s.p.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
V zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 67,10 eur.
Z uplatnenej sumy 204,34 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 164,61 eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 80,56% a neúspech 19,44 %. Po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu (80,56 % - 19,44 %), žalobca má právo na náhradu trov vo výške 61,12 %.
Právnemu zástupcovi žalobcu vznikli trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“), ktoré sú vyčíslené takto:
- odmena v sume 39,84 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1 § 13a ods. 1 písm. a), c), vyhlášky. Paušálna náhrada je v roku 2014 vo výške 8,04 eur.
- príprava a prevzatie zastúpenia .............................................. 19,92 eur + RP 8,04 eur
- podanie návrhu na začatie konania..........................................19,92 eur + RP 8,04 eur
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Právnemu zástupcovi žalobcu by pri plnom úspechu patrila DPH v sume 11,18 eur vo výške 20 % zo sumy 55,92 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu a náhrady podľa vyhlášky spolu s DPH v sume 67,10 eur.
Ďalej žalobcovi vznikli trovy konania za súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur.
Keďže žalobca má právo na náhradu 61,12 % zo súdneho poplatku 16,50 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 10,08 eur a 61,12 % z trov právneho zastúpenia vo výške 67,10 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 41,01 eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal v prevažnej miere neúspešnú žalovanú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.