Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-253-2014.pdf
PDF · 71.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/253/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: O. I., nar. X.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466, adresa pre doručovania: Košice, Nerudová 14, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Malinovo, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, adresa pre doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 55,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Čadci zo dňa 6.9.2013 č.k. 16C/193/2013-50, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd uznesením zastavil predmetné konanie a rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
V písomnom vyhotovení rozhodnutia okresný súd citoval ust. § 103, § 104 ods. 1 veta prvá a § 159 os. 3 O.s.p., ďalej ust. § 35, § 37 ods. 1,2, § 40 ods. 1 písm. j), § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. v platnom znení a z uvedených ustanovení zákonov vychádzal pri právnom posúdení veci. Svoje rozhodnutie následne odôvodnil tým, že navrhovateľ sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 16C/193/2013 domáha zaplatenia sumy 55,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Zo zmluvy o úvere č. 5861132, ktorá zmluva podľa navrhovateľa je bezúročná a bez poplatkov, a to z toho dôvodu, že zmluva o úvere bola uzatvorená v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom poukazuje na to, že táto uzatvorená zmluvy ja v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore aj s ust. § 52 Občianskeho zákonníka o ochrane práv spotrebiteľov. V danom prípade je v oboch konaniach totožný predmet konania a to nároky uplatňované z tej istej úverovej zmluvy č. 5861132 a totožné sú aj osoby účastníkov konania, nakoľko predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 28.1.2009 medzi odporcom v postavení veriteľa a navrhovateľa v postavení dlžníka. Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania a účastníkov konania prekážku vecí rozsúdenej pre konanei o návrhu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o plnení z úverovej zmluvy vytvára prekážku rozhodnutej veci pre konanie o ochrane spotrebiteľa a vydaní bezdôvodného obohatenia, v ktorom sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia na základe prejudiciálneho preskúmania súdom a to určenia neprijateľných podmienok, určenia, že úver poskytnutý na základe tej istej zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov a následne vydania bezdôvodného obohatenia z predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko jednotlivé nároky vychádzajú z rovnakého skutkového základu (z rovnakej úverovej zmluvy). Je tomu tak preto, že v konaní o žalobe na plnenie z úverovej zmluvy má súd prejudiciálne skúmať neprijateľnosť podmienky v spotrebiteľských
zmluvách. Ustanovenie § 33 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. ukladá rozhodcovskému súdu priamo povinnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, č.k. SR 1616509, zo dňa 28.10.2009, je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozhodcovský rozsudok možno preskúmavať len postupom podľa § 37, § 40 a § 45 zák. č. 244/2002 Z.z., ale nemožno znova v konaní pred súdom riešiť to, čím sa mal prejudiciálne zaoberať rozhodcovský súd. Navrhovateľ ako spotrebiteľ mal možnosť podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, prípadne mohol podať žalobu o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, prípadne mohol podať žalobu na príslušnom súde a domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, čo však neurobil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje existenciu prekážky vecí rozsúdenej pre konanie vedené pod sp.zn. 16C/193/2013, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje nároky z úverovej zmuvy č. 5861132 zo dňa 28.1.2009, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania, a preto v zmysle § 103 O.s.p. s použitím § 104 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože bolo zastavené. V danom prípade sa síce odporca dal zastúpiť právnym zástupcom, avšak právny zástupca v tomto konaní neposkytol odporcovi žiaden úkon právnej pomoci, žiadne vyjadrenie týkajúce sa veci samej do spisu nezaslal. Naviac z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastník, ktorý bol v konaní úspešný, má nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu v konaní vznikli. V tomto konaní odporca žiadne účelne vynaložené trovy nepreukázal, a preto ani mu zo strany súdu žiadne trovy priznané neboli.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, pričom vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že navrhovateľ je presvedčený, že aj napriek tomu, že v tej istej veci bol na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, všeobecný súd je oprávnený aj v základnom konaní prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku - na tento neprihliadnuť z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a pokračovať v konaní a rozhodnúť o neplatnosti zmluvy alebo jej časti. Ďalej tvrdil, že rozhodcovský proces zrealizovaný odporcom nebol ničím iným, ako odňatím práva na spravodlivý proces navrhovateľa. Dodal, že v zmysle európskej judikatúry nie je vôbec možné prihliadať na procesnoprávnu normu § 159 ods. 3 O.s.p., resp. úplne vylúčiť jej použitie z dôvodu, že odporuje kogentným normám európskeho práva a jej uplatnenie bráni poskytnutiu ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Navrhoval preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý sa priklonil k právnemu názoru súdu prvého stupňa, že vo veci existuje prekážka v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., teda res iudicata, pričom poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých citoval. V závere vyjadrenie uviedol, že z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade naďalej existuje prekážka veci rozsúdenej. Navrhoval preto uznesenie okresného súdu potvrdiť.
Krajský súd v dôsledku podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a po prejednaní veci v odvolacom konaní uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, môže sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Odvolací súd naviac dodáva, že aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu. Ak je teda v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. rozhodcovským rozsudkom viazaný exekučný súd, platí to aj pre všeobecný súd v sporovom konaní, v ktorom sa prejednávajú otázky vyriešené právoplatným rozhodcovským rozsudkom (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3M Cdo 11/2010, 6Cdo 143/2011, 3Cdo 122/2011).
V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, odporcovi však trovy odvolacieho konania nevznikli, resp. si kvalifikovaným spôsobom náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ktoré by mu inak náležali podľa ust. § 142 ods. 1 v spojitosti s § 224 os. 1 O.s.p., preto odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.