Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-77-2013.pdf
PDF · 85.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľky: R. Y., rod. K., bytom G., R. XXX/X, zast.: JUDr. Pavol Kvak, advokát, Teplická 42, Piešťany, proti odporcom: 1/ G. K., rod. Y., bytom P. XXX/XX, G., 2/ V. K., bytom P. XXX/XX, G., 3/ E. O., rod. Y., bytom J. L. XXX/XX, G. a 4/ Y. O., bytom J. L. XXX/ XX, G., o určenie neplatnosti závetu, o odvolaniach odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 6C/340/2008-136 zo dňa 18. októbra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolaním odporkyne 1/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e a odvolanie odporcu 2/ o d m i e t a .
Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke do rúk jej advokáta náhradu trov odvolacieho konania v sume 207,81 eur a to do 3 dní.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I/ určil, že závet, ktorý poručiteľ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom G., R. XXX/X, zomr. dňa X.X.XXXX, vyhotovil dňa 1.5.2002 vlastnou rukou za prítomnosti svedkov a ktorý bol vyhlásený v zápisnici pod č. D210/04 Dnot 88/04 notára JUDr. Milana Rovňáka ako súdneho komisára dňa 29.9.2004 je absolútne neplatný; II/ navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 33,19 eur, ktorú povinnosť zaplatenia uložil odporcom 1/ až 4/ zaplatiť jej spoločne a nerozdielne do rúk jej advokáta a III/ štátu priznal náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej trovám právneho zastúpenia navrhovateľky súdom ustanoveným advokátom JUDr. Pavlom Kvakom za poskytnuté právne služby a hotové výdavky advokáta vo výške 595,66 eur a povinnosť ich zaplatenia uložil odporcom 1/ až 4/ zaplatiť ich štátu spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Piešťany. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 35 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 476 ods. 1,2 a 3 a § 476a O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom tým, že žaloba bola podaná dôvodne. Uviedol, že navrhovateľka a poručiteľ E. Y. boli bezdetní manželia, pričom poručiteľ zomrel dňa X.X.XXXX a na Okresnom súde Piešťany prebieha dedičské konanie pod sp. zn. 7D/14/2008, ktoré nie je právoplatne skončené, keďže nie je ustálený okruh dedičov po poručiteľovi. Dôvodom je skutočnosť, že poručiteľ pred smrťou zriadil dňa 1.5.2002 závet, na základe ktorého jeho dedičmi zo závetu mali byť odporcovia 1/ až 4/. Po prečítaní obsahu závetu súdny komisár JUDr. Milan Rovňák, poverený prejednaním dedičstva po poručiteľovi, konštatoval, že poručiteľ závetom odkazuje majetok po svojej smrti aj taký, ktorý nie je jeho vlastníctvom a síce majetok svojej ešte žijúcej manželky. Odporcovia 3/ a 4/ ako účastníci dedičského konania poukázali v rámci prebiehajúceho dedičského konania na obsahové chyby závetu, ktoré môžu mať za následok vyslovenie neplatnosti závetu a preto s obsahom závetu vyjadrili nesúhlas. Okresný súd Trnava svojím uznesením č. k. D210/04 Dnot 88/04 zo dňa 3.3.2006
(pôvodne uznesením č. k. D210/04-17 zo dňa 15.11.2004, neskôr zrušeným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoD/34/05-37 zo dňa 26.08.2005) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoD/39/2006-59 zo dňa 30.6.2006, právoplatným dňa 19.10.2006, odkázal dedičku R. Y. na podanie žaloby proti odporcom 1/ až 4/ o určenie, že závet, ktorý poručiteľ E. Y. vyhotovil dňa 1.5.2002 vlastnou rukou za prítomnosti svedkov, vyhlásený v zápisnici dňa 29.9.2004 pod č. k. D210/04, Dnot 88/04, je absolútne neplatný a súčasne určil R. Y. za týmto účelom lehotu 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na podanie vyššie uvedenej žaloby. Vzhľadom k pokročilému veku navrhovateľky, v dôsledku ktorého nebola schopná chápať obsah a význam prebiehajúceho súdneho konania jej bol súdom ustanovený advokát na zastupovanie jej záujmov. Prvostupňový súd dospel k záveru, že z obsahu predloženého mu závetu, ktorý je predmetom sporu, je zrejmé, že tento nespĺňa ani podmienky platnosti vzťahujúce sa všeobecne na všetky právne úkony a nespĺňa ani osobitné podmienky platnosti vlastnoručne písaného závetu. Poručiteľ napísal závet vlastnoručne (holograf) aj ho podpísal a náležite datoval, ale závet vykazuje množstvo obsahových nejasností, pre ktoré nespĺňa základné podmienky platnosti, predovšetkým určitosť a zrozumiteľnosť. Nie je z neho zrejmé, čo presne má byť predmetom dedenia (spomína aj manželkinu polovicu domu s úsporami a osobnými vecami), pričom v závete nesmie predmet dedenia vyvolávať žiadnu pochybnosť. Otázny je aj okruh zamýšľaných dedičov a nie je tiež zrejmé, či navrhovateľka, podpísaná za textom, vystupovala ako svedok, ktorý pri písaní vlastnoručného závetu ani nebol potrebný, alebo ako spoločný poručiteľ, pretože z obsahu listiny nie je vylúčené uvažovať ani o tomto zámere, keďže sa v ňom spomína jej majetok vrátane spôsobu nakladania s ním. Z prejavu vôle poručiteľa nie je jasné, či závetom mienil nakladať aj s cudzím majetkom
- majetkom manželky, v ktorom prípade zrejme by navrhovateľka podpisovala listinu v pozícii svedka, alebo spolu s navrhovateľkou mienili zriadiť spoločný závet, kedy by závet podpisovala ako spoločný poručiteľ, čo je samé osebe ďalším dôvodom neplatnosti závetu (že by mohlo ísť o spoločný závet, možno usudzovať z použitého príslušného tvaru slovesa zanechať - „zanecháva“ a nie zanechávam). Nie je tiež jasné, či poručiteľ nepodmienil zdedenie domu možnosťou neskôr zomrelého manžela používať celý dom). Keďže poručiteľ už nežije a navrhovateľka nebola schopná k tejto otázke zaujať stanovisko, treba uzavrieť, že samotný prejav vôle, teda zámer poručiteľa, je nejednoznačný. Nejasnosti v obsahu listiny sú takým vážnym nedostatkom, že listina, ktorou mienil poručiteľ zriadiť závet, je postihnutá minimálne z dôvodu absencie zrozumiteľnosti a určitosti absolútnou neplatnosťou, keďže ide o taký nedostatok právneho úkonu, ktorý zákon netoleruje a súd na túto musí prihliadať z úradnej povinnosti. Súd prvého stupňa sa vysporiadal aj s otázkou prípadnej existencie iného závetu poručiteľa, ktorá otázka mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a zistil, že žiadny taký závet neexistuje. V rámci dedičského konania sa síce v zápisnici spísanej notárom dňa 4.11.2004 uvádza, že E.B. predkladá dodatočne ďalší závet poručiteľa, ktorý podľa jej udania našla až teraz, keď sa pripravovala na prejednanie dedičstva a tento predkladá notárov, avšak z obsahu tohto závetu nemožno zistiť, kedy a kde bol písaný. Závet bol uložený v čistej bielej obálke v sekretári v obývacej izbe s poznámkou na obálke „testament“. Notár JUDr. Milana Rovňáka súdu potvrdil, že z obsahu listiny, ktorú mu dodatočne predložila E.B. nebolo možné zistiť to, kedy a kde bola listina napísaná.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali dňa 19. decembra 2012 odporcovia 1/ a 2/ odvolanie, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie. Uviedli, že závet, ktorý napísal dňa 1. mája 2002 poručiteľ E. Y. spĺňa všetky náležitosti a navyše ho podpísala aj navrhovateľka, ktorá s jeho obsahom súhlasila.
Odporcovia 3/ a 4/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu odporcov 1/ a 2/ v celom rozsahu súhlasili s rozsudkom súdu prvého stupňa.
Z vyjadrenia navrhovateľky realizovanej prostredníctvom jej zástupcu vyplynulo, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a zároveň uložil odporcom zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania v sume 207,81 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bolo určenie neplatnosti závetu ktorý poručiteľ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom G., R. XXX/X, zomr. dňa X.X.XXXX, vyhotovil dňa 1.5.2002 vlastnou rukou za prítomnosti svedkov a ktorý bol vyhlásený v zápisnici pod č. D210/04 Dnot 88/04 notára JUDr. Milana Rovňáka ako súdneho komisára dňa 29.9.2004.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti napadnutého rozsudku v dôsledku podaných odvolaní zo strany odporcov 1/ a 2/.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Predovšetkým sa žiada uviesť, že nebol dôvod, pre ktorý by sa odvolací súd nemal stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa (pojatou týmto do odôvodnenia napádaného rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, čím treba rozumieť najmä záver o tom, že žaloba vo vzťahu k určeniu neplatnosti závetu bola dôvodná, t. j., že odporcovia nenadobudli dedičstvo po poručiteľovi na základe závetu zo dňa 1. mája 2002). Pre správnosť takýchto dôvodov aj pre ich podanie objektívne zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak odvolaciemu súdu postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa a odvolanie sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Podľa § 204 ods. 1 vety prvej O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, podľa odseku 2 vety druhej tohto ustanovenia ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň a napokon podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta).
Napokon podľa § 218 ods. 1 písm. a) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci potom vyplýva, že rozsudok napádaný odvolaním odporcu 2/ mu bol doručený do vlastných rúk 23. novembra 2012 (por. doručenku na č. l. 140 p. v.). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tomuto účastníkovi začala plynúť nasledujúcim dňom (24. novembra 2012) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 10.12.2012. Pretože tento deň bola sobota, posledný deň sa posunul na najbližší pracovný deň t. j. 10. novembra 2012 (§ 57 ods. 2 O. s. p.), ktorý bol posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy odporca 2/ mohol podať včasné odvolanie (či už na Okresnom súde Piešťany ako súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smerovalo; na Krajskom súde v Trnave ako na súde odvolacom či prípadne aj do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde
- takýmto spôsobom teda prakticky na ktoromkoľvek okresnom súde). Nebolo pritom rozhodné, či sa odvolateľ rozhodne využiť možnosť podania odvolanie priamo na súde (osobne), alebo odvolanie zašle poštou (z hľadiska zachovania lehoty na odvolanie sú totiž obe takéto možnosti zásadne rovnocenné), ale len to, aby najneskôr v posledný deň určenej lehoty príslušné podanie bolo podané priamo na súde alebo na poštovú prepravu. Práve táto podmienka však v prejednávanej veci nebola splnená, pretože žalobca odvolanie podal (osobne, ako to vyplýva z pečiatky na príslušnom podaní - odvolanie č. l. 141) až 19. decembra 2012, čo spôsobilo, že odvolanie bolo oneskoreným.
Odvolaciemu súdu preto po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (bez ohľadu na faktor oneskorenosti odvolania odporcu 2/ tu nešlo o prejednanie veci samej a ani o žiaden so zákonom predpokladaných prípadov, v ktorých by bolo namieste pojednávanie odvolacieho súdu) neostalo iné, než oneskorené odvolanie žalovaného 2/ odmietnuť.
V odvolacom konaní rovnako ako v konaní prvostupňovom bola plne úspešnou navrhovateľka, preto jej vzniklo tiež právo na náhradu trov tohto konania podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a to vo vzťahu k
odporkyni 1/ v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p a vo vzťahu k odporcovi 2/ v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. (pretože výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu najmä oneskoreným odvolaním zavinil odporca 2/). Úspešnej účastníčke tu vznikli nárokované aj vyčíslené trovy (§ 151 ods. 1 O. s. p.) na právnej službe advokáta za jeden úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu 200 eur + režijný paušál 7,81 eur odvolací súd preto neúspešným odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť náhradu v takejto výške (pretože len títo, aj keď sa jednalo o nerozlučné spoločenstvo neboli s rozhodnutím súdu prvého stupňa spokojní, keď ho napadli odvolaním, preto by bolo vo vzťahu k ostatným odporcom nespravodlivé zaťažovať ich platením náhrady trov konania (odvolacieho), ktoré svojím konaním žiadnym spôsobom nevyvolali) do rúk jej advokáta (pozn.: pri rozhodovaní o trovách konania účastníka, ktorému bol ustanovený advokát, je potrebné dôsledne odlišovať priznanie odmeny ustanovenému advokátovi, o ktorej v niektorých prípadoch rozhoduje Centrum právnej pomoci, inokedy súd a priznanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorého takýto advokát zastupuje (o ktorých vždy rozhoduje súd). Tomuto účastníkovi sa obdobne ako v prípade, že účastníka zastupuje advokát na základe plnomocenstva podľa ust. § 24 O. s. p. priznávajú trovy konania, no miestom plnenia je advokát, ktorý ho zastupuje (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.