Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-17-2014.pdf
PDF · 104.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov JUDr. Márie Klepancovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matka - X. I., nar. X.X.XXXX, bytom F., H. Z. XXXX/XX, otec - Ing. M. I., nar. XX.X.XXXX, občan L., bytom A. XX, S. L., S. C., zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Brišková, Dominová, AK so sídlom Piešťany, Kukučínova 8, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 11 októbra 2013 č.k. 13P/55/2013-134 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného k maloletej X. Y. a zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej X. Y. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 1.6.2013. Dlh na výživnom za obdobie od 1.6.2013 do 30.9.2013 pre maloletú X. Y. vo výške 200,- eur súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 15,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto v časti o výživnom pre maloletú X. Y. zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/112/2008-117 zo dňa 30.3.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/112/2008-326 zo dňa 1.4.2011. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade bolo súdom zistené, že k zmene pomerov u mal. X. Y. došlo z toho dôvodu, že táto už navštevuje ZŠ a tak potreby mal. dieťaťa sa nepochybne zvýšili. Otec je v súčasnosti stále nezamestnaný a to už od roku 2005, nemá nárok na sociálne dávky, ani na starobný dôchodok a je bez príjmu od roku 2007. Z výpovede otca vyplynulo, že má vo vlastníctve tri byty s garážami a rodinný dom v SRN, ďalej rodinný dom v Českej republike a ešte má vo vlastníctve byt v Brne. Otec má ukončenú vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Otec okrem mal. X. Y. iné vyživovacie povinnosti nemá. I keď otec uvádzal, že prišiel už o jeden byt s garážou v Nemecku z dôvodu, že dlhšiu dobu nemal príjmy a neplatil banke úroky, tak tu je potrebné uviesť, že toto si otec zavinil sám, keďže už od roku 2005 nepracuje napriek tej skutočnosti, že vzhľadom na jeho vzdelanie a zdravotný stav by mal možnosť sa zamestnať, otec však napriek možnostiam v tomto smere nevyvíja žiadne úsilie a preto ani súd otcovi vyššie uvedené nezohľadnil. Pokiaľ otec uvádzal, že má už 4 roky výrazne zhoršený zdravotný stav,
tak tu je potrebné uviesť, že tomu tak potom muselo byť už v čase posledného rozhodovania o výživnom, keďže naposledy bolo o výživnom zo strany otca k dieťaťu rozhodované v roku 2011. Aj napriek tomu, že otec súdu predložil lekársku správu týkajúcu sa jeho zdravotného stavu, z tejto súd nemal za preukázané, že by otec mal také závažné zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol pracovať. Naviac je potrebné zo strany súdu zdôrazniť, že i keď otec uvádzal, že pôjde v 11/2013 na operáciu a túto si bude musieť hradiť sám, keďže v ČR nie je zdravotne poistený, poistenie si platí v Nemecku, tak túto skutočnosť súd otcovi taktiež nezohľadnil , nakoľko podľa názoru súdu mal otec ísť na operáciu v štáte, kde si hradí zdravotné poistenie a nie v štáte, kde si toto poistenie neplatí, aby sa tak vyhol zvýšeným nákladom v súvislosti s touto operáciou , pričom toto rozhodne nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k dcére. Súdom bolo ďalej zistené, že matka má v skutočnosti nižšie výdavky na bývanie oproti tomu, ako to ona uvádzala na pojednávaní, keďže v rodinnom dome, kde býva s matkou sa ubytovávajú i ďalšie osoby a preto aj matka musí mať nižšie výdavky, nakoľko nie je možné deliť náklady na bývanie dvoma, keď matka býva s dcérou na hornom podlaží a dolné podlažie, i keď nie počas celého roka, obývajú viaceré osoby. Súdom bolo ďalej zistené, že i otec má v skutočnosti nižšie výdavky na bývanie oproti tomu, ako to on uvádzal na pojednávaní, čo mal súd v konaní za preukázané, a to o zhruba o polovicu nižšie oproti tomu čo on na pojednávaní uvádzal. Ďalej mal súd v konaní za preukázané, že otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť k dcére, stále až doposiaľ, ako bolo súdom naposledy stanovené vo výške 200,- eur mesačne, dcére prispieva i nad rámec vyživovacej povinnosti. V danom prípade je potrebné uviesť, že keby tak matka, ako i otec vyvinuli úsilie mohli by sa zamestnať, a to i v odbore v ktorom sa vyučili a na ich poukazovanie na ich vek súd neprihliadol , takéto ich vyjadrenia súd považoval za účelové. Otec je už 8 rokov nezamestnaný a aj keď neuviedol v akej výške mesačne uhrádza nájomné za byty v Nemecku, za správu bytov, čo v čase posledného rozhodovania o výživnom predstavovalo čiastku cca 1000,- eur, tu je potrebné uviesť, že toto nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k dcére, nejde o výdavky, ktoré by mali prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca k dcére, resp. také, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, keď otec mal situáciu s bytmi už dávno riešiť tak, aby nemusel uvedené výdavky pre údajnú nerentabilnosť naďalej vynakladať. Taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom si uhrádzal dobrovoľne zdravotné a sociálne poistenie v Nemecku vo výške 186,45 eur, t.č. je to už 508,10 eur za zdravotné a sociálne poistenie, ktoré si otec dobrovoľne uhrádza v Nemecku, otec však žije v ČR , kde plánuje ísť aj na operáciu, ktorú si bude musieť sám hradiť z dôvodu absencie poistenia v ČR, sám otec naviac uviedol, že mu v Nemecku vznikne nárok na starobný dôchodok až o cca 5 rokov a s poukazom na obsah spisu, súd výdavky otca vo výške ako je vyššie uvedené nepovažoval za výdavky, ktoré by mali prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca k dcére, resp. také, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, zdôrazňujúc, že otec si predmetné poistenie platí vo výške ako je vyššie uvedené dobrovoľne, a toto nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k dcére. Čo sa týka tej skutočnosti, že otec súdu neuviedol a ani nepreukázal, koľko peňazí má na úverovom účte a koľko peňazí má z predaja auta ktoré predal dňa 17.06.2013 za 135.000,- Kč, tak takéto konanie otca súd poukazujúc na obsah spisu / keď sám otec uviedol, že uhrádza zdravotné a sociálne poistenie z úverového účtu /považoval za účelové. Súd poukazuje v danom prípade tiež na predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca k dcére, v ktorých sa uvádza, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem až 5.000,- eur mesačne , keď bol zamestnaný, jeho pracovné schopnosti sa neznížili, a hoci otec argumentuje tým, že ho v jeho veku nechcú prijať nikde do zamestnania, môže situáciu riešiť dočasným zamestnaním, či podnikaním, s ktorými skutočnosťami sa súd i v tomto konaní v celom rozsahu stotožňuje . Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného k mal. dieťaťu zamietol, keď otec dôvodnosť svojho návrhu súdu nepreukázal. Na základe vyššie uvedeného, súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine zvýšil výživné otca k dcére z doterajších 200,- eur mesačne na 250,- eur mesačne, nakoľko je toho názoru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu X. Y. vyššie uvedenou sumou, keď súd v danom prípade poukazuje i na celkové majetkové pomery otca dieťaťa, ako i zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k dcére s účinnosťou od 01.06.2013, t.j. do podania návrhu matkou na súd, a nie s účinnosťou od 01.01.2013 ako matka žiadala z toho dôvodu, že matka súdu nepreukázala také skutočnosti, ktoré by jej bránili v tom, aby si podala skôr návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. X. Y., tieto nevyplynuli ani z iných okolností, poukazujúc pritom na obsah § 77 ods. l Zákona o rodine. Pokiaľ otec dieťaťa poukazoval na to, že matka peniaze využíva pre seba, a nie na dcéru, tu je potrebné zo strany súdu uviesť, že doposiaľ ani zo strany otca a ani zo strany kolízneho opatrovníka nebolo poukazované
na akékoľvek nedostatky v starostlivosti matky o dcéru. Dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2013 do 30.09.2013 pre mal. X. Y. vo výške 200,- eur /50,- eur x 4 mesiace/ súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 15,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následkom zročnosť celého plnenia /§ 160 ods. l O.s.p./. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej v ktorom uviedol, že s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasí, pretože súd berie v úvahu všetky argumenty matky maloletej, ktoré sú však vymyslené a sú klamlivé, keď opakovane žiadal vypočuť dcéru súdnym psychológom, ktorej výsluchom by boli mnohé výroky matky vyjasnené. Vzhľadom k ťažkej finančnej situácii už zrušil výpisy z banky, pretože sú spoplatnené a naviac sú zaťažené poštovným. Uviedol, že musel predať auto, čo sťažilo jeho cestovanie. Má zlú finančnú situáciu a je len otázkou času, kedy stratí všetky svoje nehnuteľnosti a ešte mu zostanú aj dlhy. Otec taktiež poukázal na skutočnosť, že za týždeň ho čaká operácia a potom bude jeden mesiac v rekonvalescencii. Poukázal na skutočnosť, že súdu doložil všetko, že žije na dlh. Na strane druhej súdu uviedol, že matka maloletej sa môže zamestnať a že v jej odbore sú také špecializácie a naviac priamo v T. hľadané a súd to neberie v úvahu. Taktiež uviedol, že matka maloletej prepísala zdedenú časť domu po svojom otcovi späť na matku a to preto, aby sa v konaní nemohol uplatniť argument, že prenajíma svoj dom cudzincom. Uviedol, že dom je celú sezónu obsadený cudzincami a matka maloletej poskytuje doma svojim hosťom masáže, takže z tohto dôvodu nechce nikde inde pracovať. On predložil dvesto žiadostí o miesto a súd to neberie v úvahu ako aj to, že má vysoký vek a že je kríza, čo je príčinou, že sa nemôže zamestnať. V závere svojho odvolania uviedol, že nemá žiadne príjmy, na starobný dôchodok ešte nemá splnenú vekovú hranicu a súd mu zvyšuje výživné. Veľmi si želá, aby svoje nehnuteľnosti našli akéhokoľvek kupca, len nie dražbu, aby sa mohol dostať do normálnych koľají. Taktiež uviedol, že výživné teraz, keďže do T. necestuje, platiť nemôže, lebo výživné platí vždy len v hotovosti priamo v banke, nakoľko prevod z Čiech stojí dodatočne 500,- Kč t.j. 20,- eur.
K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v záujme maloletej, preto odporúča rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletej v ktorom uviedla, že v liste otca je veľké množstvo účelových klamstiev, ktoré ho sprevádzajú celý život. Uviedla, že už osem rokov sa otec nechce nikde zamestnať a všetko si zariaďuje tak, aby sa zdanlivo urobil chudákom a nemusel platiť výživné na svoju dcéru. Otec opakovane uvádzal, že napísal veľa žiadostí o zamestnanie, avšak keď bol vyzvaný zo strany súdu, aby ich predložil k nahliadnutiu, odmietol tak urobiť. Nepovažoval za potrebné sa zamestnať, pretože má dosť finančných prostriedkov pre seba. V Spolkovej republike Nemecko má tri byty s garážami, rodinný dom s garážou, z ktorých berie nájom a nie je pravda, že sú zdevastované. Má ďalší trojizbový byt zdedený po rodičoch s garážou v F., z ktorého tiež berie nájom a v Čechách v A. má trojposchodový dom s dvomi garážami a veľkou parcelou. Okrem toho predal svoje auto, takže má dosť finančných prostriedkov, aby platil výživné na svoje jediné dieťa. Matka maloletej uviedla, že sú klamlivé tvrdenia otca, že sa nechce zamestnať vo svojom vyučenom odbore keď uviedla, že sa snažila si nájsť akúkoľvek prácu na balneoterapii v T. kúpeľoch, avšak nepodarilo sa jej zamestnať. Poprela tvrdenia otca, že by vlastnila rodinný dom, ktorý by prenajímala, keď uviedla že v rodinnom dome matky má len svoj byt, ktorý neprenajíma a taktiež neposkytuje žiadne masáže. Poukázala na skutočnosť, že otec platí výživné vždy oneskorene 2-3 mesiace a aj teraz poslednú splátku má za november 2013, keď ku koncu januára má dlh na výživnom 670,- eur. Je pre ňu nepochopiteľné, prečo si starý otec maloletej (pred smrťou) potreboval od otca požičať 400.000,- Kč, keď spolu so svojou manželkou dostávali vysoký dôchodok a otec maloletej počas ich manželstva nosil svoje výplaty svojmu otcovi do F.. Je toho názoru, že otec si už dopredu vymyslel scenár, že po predaji svojich bytov bude z týchto peňazí splácať dlh za svojho otca svojej rodine.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P/55/2013 je návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného otcovi zo sumy 200,- eur na sumu 350,- eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2013. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu na sumu 100,- eur mesačne.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného k maloletej X. Y. a zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej X. Y. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 1.6.2013. Dlh na výživnom za obdobie od 1.6.2013 do 30.9.2013 pre maloletú X. Y. vo výške 200,- eur súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 15,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto v časti o výživnom pre maloletú X. Y. zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/112/2008-117 zo dňa 30.3.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/112/2008-326 zo dňa 1.4.2011. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na je odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Z obsahu spisu vyplýva, že výživné otca k mal. dieťaťu bolo naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/112/2008-117 zo dňa 30.03.2011, v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/112/2008-326 zo dňa 01.04.2011, ktorým rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživné pre mal. X. Y. sumou 200,- eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2011. Matka v čase ostatného rozhodovania o výživnom poberala peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 89,32 eur a poberala prídavok na dieťa o výške 21,99 eur mesačne, keď iné vyživovacie povinnosti okrem mal. X. Y. nemala. V súčasnosti matka okrem mal. X. Y. iné vyživovacie povinnosti nemá, je nezamestnaná, od 25.12.2012 evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, od 01.02.2013 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 25,50 eur mesačne. Matka poberá prídavok na dcéru vo výške 23,10 eur mesačne. Je vlastníčkou bytu, v ktorom býva spolu s dcérou a po otcovi zdedila jednu štvrtinu bytu v F., v ktorom byte býva jej matka. Mal. X. Y. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala materskú školu a v súčasnosti navštevuje 2.ročník ZŠ, navštevuje krúžok - hudobnú, za ktorý platí ročne 62,- eur. V súvislosti s maloletou má zvýšené výdavky na zakúpenie dioptrických okuliarov, ktoré kupuje každé 2 roky a jedny stoja cca 50,- eur. Otec v čase ostatného rozhodovania o výživnom okrem mal. X. Y. iné vyživovacie povinnosti nemal a bol nezamestnaný, bez nároku na podporu v nezamestnanosti, bol vlastníkom 4 bytov a rodinného domu v Nemecku, ako aj rodinného domu v ČR. V súčasnosti je otec stále nezamestnaný a to už od roku 2005, nemá nárok na sociálne dávky a ani na starobný dôchodok. Je vlastníkom troch bytov a rodinného domu v SRN a taktiež vlastní rodinný dom a byt v Českej republike.
Vzhľadom na vyššie uvedené, správnym bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane výživou odkázaného dieťaťa. Súd prvého stupňa správne ustálil podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej X. Y. a to v súvislosti s jej vekom, keď od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/112/2008-117 zo dňa 30.03.2011, v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/112/2008-326 zo dňa 01.04.2011 prešla doba dvoch rokov za ktorú sa podstatne zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie a iných nevyhnutných výdavkoch potrebných na zabezpečenie jej starostlivosti, keď maloletá je od septembra 2013 žiačkou 2. ročníka základne školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že u otca k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného nedošlo, nakoľko aj keď je stále nezamestnaný, stále je natoľko majetný vďaka nehnuteľnostiam ktoré vlastní a prenajíma, že nie je dôvodné, aby súd pristúpil k navrhovanému zníženiu výživného na maloletú tak, ako to žiada otec. Odvolací súd taktiež konštatuje, že u otca neboli zistené žiadne zvýšené výdavky, na ktoré by mal súd v súvislosti s určením tohto výživného prihliadať, keď výdavky týkajúce sa plánovaného operačného zákroku otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko k týmto výdavkom by nedošlo, ak by operačný zákrok otca bol vykonaný v štáte, kde otec platí povinné zdravotné poistenie t.j. v SRN. Jeho vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa je prvoradá a úhrada tohto výživného má pritom prednosť pred inými výdavkami, keď deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany otca detí a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku, ktorý vzhľadom na jeho výšku a pomery otca správne v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku, ako aj majetkovým pomerom otca.
Odvolací súd s prihliadnutím ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol aj o výške dlžného výživného.
O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.