Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-1-2014.pdf
PDF · 98.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa X. V. L., s.r.o. so sídlom F., D. č. X, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 36 613 843, proti odporcovi R. I., bytom T., U. XX/X, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov č. 5, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 2.433,13 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa, odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. septembra 2013, č.k. 12C/27/2013-99, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej i zamietavej časti o veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania 366,91 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšimu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania 89,14 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu a odporkyňu zaviazal k zaplateniu 445,12 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Samostatným výrokom návrh v prevyšujúcej časti zamietol a posledným výrokom rozhodol o náhrade trov konania, ku ktorej zaviazal navrhovateľa v prospech odporkyne a vedľajšieho účastníka.
Svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti odôvodnil existenciou povinnosti odporkyne vyplývajúcej zo zmluvy o úvere medzi ňou a právnym predchodcom navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy sa odporkyňa zaviazala splácať úver poskytnutý vo výške 31.300,- Sk v mesačných splátkach po 838,- Sk od 20.09.2005 do 20.08.2010. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že k zosplatneniu úveru pred splatnosťou poslednej splátky nedošlo a uvedené splátky sa stávali splatnými v súlade so zmluvou o úvere. Z navrhovateľom nárokovaných splátok potom okresný súd zaviazal odporkyňu iba k zaplateniu splátok splatných po 20.07.2009. Splátky úveru splatné skôr považoval okresný súd za premlčané (ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ)) vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (ust. § 101 OZ), na čo prihliadol po vznesení námietky premlčania. Použitie právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka odôvodnil okresný súd povahou zmluvy, ktorú považoval za spotrebiteľský úver podľa § 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Mal za to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch je občianskoprávnym predpisom, čo odôvodňuje podporné použitie Občianskeho zákonníka. Okresný súd pri posudzovaní premlčania nezohľadnil účinky uznania dlhu, ku ktorému malo podľa navrhovateľa dôjsť zo strany odporkyne tým, že podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 27.01.2011. Z vykonaného dokazovania mal totiž za preukázané, že okolnosti uzavretia tejto dohody majú za následok jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre nedostatok slobodnej vôle na strane odporkyne. Za účelom uzavretia dohody bola odporkyňa vyhľadaná len z iniciatívy navrhovateľa s tým, že dojednáva iba splátky dlhu. Nebola vôbec informovaná o uznaní, nerozumela premlčaniu a ani nevedela o následkoch premlčania a uznania.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní citoval ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku, že odporkyňa podpísala 27.01.2011 dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o úvere uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením odporkyne, že o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemala vedomosť, napriek tomu, že navrhovateľ predložil dôkaz o uznaní. Odporkyňa bola dlhodobo už v omeškaní, a preto jej konanie nemožno považovať za morálne a čestné, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporkyni je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k zmene v spôsobe plnenia záväzku. Odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu dohody nebola žiadnym spôsobom donútená a jej uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia odporkyne ako spotrebiteľa. Navrhovateľ nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania a trovy právneho zastúpenia odporkyne a vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné.
Odporkyňa vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Sama podala odvolanie do výroku o náhrade trov konania, ktorú žiadala výslovne rozdeliť medzi ňu a vedľajšieho účastníka. S vyčíslením náhrady trov konania inak súhlasila.
Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť aj vedľajší účastník, ktorý zotrval na dovtedajších stanoviskách a citoval rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce sa obdobných vecí. Sám podal odvolanie do výroku o náhrade trov konania, ktorú žiadal výslovne rozdeliť medzi neho a odporkyňu. S vyčíslením náhrady trov konania inak súhlasil.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní odkazom na príslušné ustanovenie O.s.p. neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.
V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V prejednávanej veci jednoznačne vyplýva zo spisu, že odporkyňa bola dlžníkom právneho predchodcu navrhovateľa, a to na základe zmluvy o úvere. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom dlh sa stával splatným postupne po jednotlivých mesačných splátkach.
Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 27.01.2011, ktorou odporkyňa uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, a to Slovenská sporiteľňa, a.s., s označením čísla zmluvy zo dňa 26.08.2005, pričom dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 2.007,54 Eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 Eur. V bode 3 vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Vzhľadom na obranu odporkyne, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sa súd prvého stupňa dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky na iný subjekt.
Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.
Aj keď odporkyňa podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, v ktorom uviedla, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je takáto dohoda rozporná s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemožno ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporkyňou ako spotrebiteľom, ktorá jej uzavretím nič nezískala, ale naopak zhoršila svoje postavenie. Z jej výpovede pred súdom prvého stupňa vyplýva, že nemala vedomosť o tom, čo je to premlčanie, nikto jej pred podpísaním dôsledky uznania premlčaného dlhu nevysvetľoval.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.
V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka uznať premlčaný dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu, spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutia žaloby, inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.
Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporkyňou a vedľajším účastníkom na jej strane a návrh na začatie konania v časti zamietol podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu čo do veci samej potvrdil.
V napadnutom výroku o náhrade trov konania však rozhodnutie okresného súdu správne nebolo, i keď vychádzalo zo správneho záveru pomerného úspechu účastníkov. Z hľadiska namietanej účelnosti trov konania, bolo potrebné toto kritérium posudzovať osobitne pri odporkyni a osobitne pri vedľajšom účastníkovi. Je totiž potrebné mať na zreteli, že tieto subjekty vystupujú v konaní samostatne, každý sám za seba. V prípade vedľajšieho účastníka, krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa opodstatnene považoval trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastenstva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 505/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak koná iba sám za seba. Vychádzajúc z výkladu Ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov o tom, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka opodstatňuje záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatní základné právo na súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom, boli zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa preto v danej veci
správne uzavrel, že vo veci samej pomerne úspešnejší vedľajší účastník má v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi,
Vo vzťahu k odporkyni však už krajský súd otázku účelnosti ňou vynaložených trov konania posúdil inak. Konanie začalo podaním návrhu dňa 28.06.2012. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 05.10.2012 od počiatku zastúpený právnym zástupcom a následne podal vo veci samej vyjadrenie. Po týchto úkonoch si odporkyňa dňa 07.06.2013 zvolila právneho zástupcu, ktorý sa po prevzatí zastúpenia zúčastnil pojednávania dňa 19.08.2013. Na pojednávaní bol prítomný tiež právny zástupca vedľajšieho účastníka. Všetky vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne na pojednávaní boli identické s vyjadreniami právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Z uvedeného je zrejmé, že za situácie, kedy už na strane odporkyne vystupovalo na ochranu jej práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom, si odporkyňa sama zvolila advokáta, teda využila kvalifikovanú právnu pomoc. Odporkyňa si tak zvolila advokáta za situácie, kedy mala právnu pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na jej podporu. Keďže odporkyňa požadovala náhradu trov právneho zastúpenia, je zrejmé, že sa svojmu advokátovi zaviazala za poskytnutú právnu službu zaplatiť. Pritom sa však odporkyni identickej právnej služby dostávalo sprostredkovane cez vedľajšieho účastníka a odporkyňa sa tak svojmu právnemu zástupcovi zaviazala zaplatiť za službu, ktorej obsah sa jej už dostal inou cestou. Pokiaľ sa teda odporkyňa zaviazala zaplatiť za právnu pomoc, ktorej identický obsah jej bol na jej podporu poskytovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto trovy odporkyne neúčelné. Postup odporkyne, ktorá si volí platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa jej identická služba dostáva bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka je z pohľadu odporkyne ekonomicky iracionálny, a tak sa javí, že v danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia odporkyne poskytnutie právnej pomoci, pretože tá sa jej už dostala. V konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc v konaní poskytnutá skôr. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej bola odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a náhradu trov priznal iba vedľajšiemu účastníkov. Na celkovú výšku náhrady trov však táto zmena nemala dopad, pretože pri dvoch spoločne zastúpených účastníkoch sa každému priznáva odmena v polovičnej výške, čo sa rovná plnej výške odmeny pri jednom zastúpenom (§ 13 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov). Vzhľadom na uvedenú zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o náhrade trov konania nebol dôvod zaoberať sa odvolaniami odporkyne a vedľajšieho účastníka do trov, ktorí požadovali iba presné rozdelenie náhrady trov medzi nich. Inak by ich požiadavka bola dôvodná.
Pri rovnakom posúdení účelnosti trov v odvolacom konaní priznal aj tu krajský súd náhradu trov iba vedľajšiemu účastníkovi plne úspešnému čo do odvolania vo veci samej, a to podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy spočívajú v odmene 81,33 Eur (zo základu predstavujúceho zamietnutú časť 1.988,01 Eur) za vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. + režijný paušál 8,04 Eur priznaný podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .