Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/27/2013

Potvrdené rozhodnutím 23To/85/2014
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. júla 2014 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obvinenej Y. X. nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., F. X/XX, t.č. v mieste bydliska, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 6T/27/2013-84 zo dňa 30.04.2014 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti obvinenej Y. X., nar. XX.XX.XXXX v W., okres W., trvale bytom W., F. X/XX, okres W., pre trestný čin - prečin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 30. apríla 2014 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Ing. Igora Polaška a Mgr. Pavla Hrdinu takto

rozhodol:

Podľa písmeno c) , písmeno b) , súd z a s t a v u j e trestné konanie proti obvinenej Y. X., nar. XX.XX.XXXX v W., okres W., trvale bytom W., F. X/XX, okres W., pre trestný čin - prečin podvodu v štádiu pokusu podľa k , Tr. zákona na skutkovom základe, že dňa 02.11.2012 v Bratislave postúpila pohľadávku voči H. F. spísanú vo forme notárskej zápisnice č. N 102/2006 zo dňa 30.08.2006 v hodnote 400 000,- Sk (13 277,56 €) spoločnosti D. a M., s.r.o., so sídlom W. cesta XX, U., pričom uvedená pohľadávka č. N 102/2006 zanikla na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Y. X. a H. F. dňa 11.08.2008, a teda Y. X. uviedla spoločnosť XX.XX.XXXX., so sídlom W. cesta XX, U., do omylu, keď im úmyselne zatajila existenciu Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.08.2008 a postúpila im zaniknutú pohľadávku, D.., následne začala vymáhať od poškodeného Jána F. dlžnú sumu, avšak k plneniu z jeho strany nedošlo pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Senát sa na neverejnom zasadnutí oboznámil s podstatným obsahom spisu. Obvinená vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že poškodenému H. F. požičala peniaze 400.000,- Sk pritom tieto peniaze jej nechcel vrátiť, to bolo niekedy v roku 2006, potom podpisovali nejaké iné papiere, ale ona nevedela čo podpisuje, resp. sa v tom nevyzná, podpísala to iba preto, lebo F. jej povedal že jej na druhý deň doplatí zvyšok peňazí. Preto podpísala prebratie peňazí pričom tieto peniaze nikdy neprebrala. Dostala od husára iba necelých 200.000,- Sk. V tejto veci aj dala trestné oznámenie, ale to sa zastavilo. Potom videla niekde inzerát na D. a vymáhaciu spoločnosť, tak sa rozhodla im odstúpiť jej pohľadávku, teda notársku zápisnicu spísanú s F., pričom nevedela, že v tej druhej zápisnici alebo tou druhou zápisnicou tá prvá zaniká. Jediný dôvod prečo to postúpila je ten, že chcela tie peniaze, podľa nej ona bola podvedená F.. Nevedela, že to, že postúpi pohľadávku inej spoločnosti je trestné. Od spoločnosti Dražobná a vymáhacia nedostala žiadne peniaze, U. dohodnutý tak, že jej dajú peniaze až vtedy, keď oni niečo vymôžu. Už ani nevie ako sa dohodli, teda akú sumu resp. koľko percent mala dostať. Nevedela, že to čo robí je trestné, v týchto veciach sa vôbec nevyzná, preto aj v minulosti podpísala tú druhý notársku zápisnicu a aj postúpenie na T., vždy jej F. povedal, že ak to podpíše, že jej dá hneď na druhý deň peniaze a nikdy sa to nestalo. Ani poriadne nečítala čo je v tých papieroch a teda som ani nevedela, že by už neexistovala tá prvá zmluva medzi mnou a F. a Dražobnej a vymáhacej spoločnosti nehovorila o tých iných zmluvách, ani si neuvedomila, že im to treba dať, myslela si že majú tú prvú dohodu, teda zmluvu a tú chcela splatiť.

R. H. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že od obvinenej si požičal finančnú hotovosť vo výške 400.000,- Sk dňa 30.8.2006, pôžička bola spísaná vo forme notárskej zápisnice č. N102/2006 u notárky H.. R.. Zaviazal sa vrátiť tieto peniaze spolu s úrokom vo výške 200.000,- Sk do 31.8.2007. Dňa 11.8.2008 som uzatvoril s obvinenou zmluvu o pôžičke, kde sme sa dohodli, že touto zmluvou zaniká pôvodná zmluva o pôžičke. Následne obvinená postúpila svoju pohľadávku na firmu Šilhán, s.r.o. pričom som svoj dlh splatil o čom mám prehlásenie o odovzdaní finančnej hotovosti a disponuje príjmovým a výdavkovým dokladom, teda už nemal žiadne záväzky voči obvinenej ani firme T., s.r.o. a napriek tomu obvinená postúpila na spoločnosť D. a vymáhacia kancelária, s.r.o. pohľadávku o pôžičke. Táto spoločnosť začala od neho vymáhať dlžné peniaze, vyzývala ho k okamžitej úhrade dlžných peňazí, žiadne peniaze nezaplatil. Konateľ poškodeného D. vymáhacia kancelária, s.r.o., N. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že ich spoločnosť sa necíti byť poškodená strana a preto sa ani k trestnému konaniu v zmysle nepripájajú, škoda im žiadna nevznikla a nežiadajú preto ani žiadnu náhradu. Čo sa týka notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná u notárky H.. A. R. s označením N102/2006, Nz 338117/2006, NCRIs 33717/2006 zo dňa 30.8.2006, túto pohľadávku neodkúpili, alebo im postúpená obvinenou, resp. táto pohľadávka im bola postúpená dňa 12.11.2012, kde dlžníkom bol p. Ján F. a kde veriteľom bola obvinená a obsahom postúpenia pohľadávky bola dlžná čiastka 400.000,- Sk. Uvedená suma im zaplatená dlžníkom nebola. Zmluvu o postúpení majú uloženú v archíve. Zmluvu o pôžičke zo dňa 11.8.2008 medzi obvinenou aXX.X.XXXXim obvinená neposkytla a o existencii tejto zmluvy sa nedozvedeli. O tom, že úvodná zmluva stráca platnosť na základe spísanej novej zmluvy medzi F. a obvinenou zo dňa K. informovaný neboli. Obvinenej doposiaľ neodovzdali žiadne peniaze. Zo strany ich spoločnosti voči F. nedošlo k vymáhaniu dlžnej sumy, bolo zaslané iba oznámenie o postúpení pohľadávky, na ktoré p. F. odpovedal, že tieto veci odovzdal právnikovi. V súčasnej dobe sa vymáhanie dlžnej čiastky pozastavilo. Podľa Tr. zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu podvodu v základnej skutkovej podstate podľa Tr. zákona ako z vyššie uvedeného vyplýva zahŕňa jednak „obohatenie seba alebo iného“, ako aj „uvedenie do omylu alebo využitie niečieho omylu“ a „spôsobenie škody na cudzom majetku“. Keďže trestný čin podvodu je úmyselným trestným činom, pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby úmysel páchateľa pokrýval všetky znaky objektívnej stránky tohto trestného činu. Teda nielen úmyselné „uvedenie do omylu alebo využitie niečieho omylu“ ale aj „obohatenie seba alebo iného“ a „spôsobenie škody na cudzom majetku“, minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Ako z výpovede poškodenej spoločnosti D. a vymáhacia kancelária, s.r.o. vyplýva, k trestnému konaniu sa nepripájajú, nakoľko tejto spoločnosti žiadna škoda nevznikla, keďže obvinenej žiadne peniaze nevyplatili. Z výpovede obvinenej vyplýva, že boli dohodnutí tak, že jej dajú peniaze keď niečo vymôžu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoločnosti D. a vymáhacia kancelária, s.r.o. aj v prípade, že bola uvedená do omylu nevnikla žiadna škoda, pričom konaním obvinenej jej ani žiadna škoda nemohla vzniknúť, nakoľko na plnenie obvinenej sa spoločnosť zaviazala až v prípade, že by niečo vymohli. Pokiaľ im vznikla nejaká škoda, tak zaslaním výzvy na plnenie poškodenému H. F., pričom je zrejmé, že táto prípadná škoda nemôže dosahovať hodnotu malej škody. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k spoločnosti D. a vymáhacia kancelária, s.r.o. nie je naplnený pojmový znak objektívnej stránky trestného činu podvodu, nakoľko aspoň malá škoda spoločnosti nevznikla. Pokiaľ ide o úmysel obohatiť sa na škodu majetku poškodeného H. F. súd uvádza, že uvedenie do omylu alebo využitie niečieho omylu v prípade trestného činu podvodu vyžaduje, aby bolo toto uvedenie do omylu alebo využitie niečieho omylu vôbec spôsobilé „spôsobiť škodu na cudzom majetku“ a „obohatiť konajúcu osobu alebo iného“. Pokiaľ poškodený H. F. v tomto prípade má za to, že jeho pohľadávka hmotnoprávne zanikla bolo na ňom, aby preukázal zánik pohľadávky, s ktorým by sa buď spoločnosť H.s.r.o. uspokojila, pričom v prípade, že by sa s tvrdeniami H. F. nestotožnila, bola dokonca oprávnená vymáhať pohľadávku súdnou cestou. R. ani takéto konanie, vymáhanie hmotnoprávne zaniknutej pohľadávky súdnou cestou by v zásade nebolo spôsobilé bez ďalšieho samo o sebe naplniť skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa Tr. zákona. Aj v prípadnom súdnom konaní by zostalo totiž poškodenému Jánovi Husárovi zachované právoT.niť námietku hmotnoprávneho zániku pohľadávky a teda brániť sa plneniu, ktoré bolo od neho požadované.

Vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči obvinenej z konania, ktoré je jej kladené za vinu v zmysle skutkovej vety obžaloby by bolo rovnako absurdné, ako vyvodzovanie trestnej zodpovednosti v prípadoch, keď by konajúca osoba uviedla do omylu svojho právneho zástupcu v totožnej okolnosti a bez toho, aby vo veci prebehlo riadne občianskoprávne súdne konanie, by takéto osoby boli trestné stíhanie pre trestný čin podvodu v štádiu pokusu. N. ako prípadné trestné stíhanie pre trestný čin podvodu v štádiu pokusu osôb, ktorých žaloby boli v občianskoprávnom súdnom konaní zamietnuté z dôvodu, že ich pohľadávka hmotnoprávne zanikla. O trestnej zodpovednosti by mohol súd uvažovať iba napr. v hypotetickom prípade, ak by bolo jednoznačne preukázané, že konajúca osoba vymáha alebo vymáhala súdnou cestou pohľadávku, o ktorej vedela, že hmotnoprávne zanikla voči osobe, ktorá by sa v príslušnom konaní nemohla brániť a prípadne predložiť dôkaz o zániku pohľadávky napr. z dôvodu, že by bola napr. v trvalej kóme alebo celkom zjavne nespôsobilá konať pred súdom, zneužívajúc tak jej stav a skutočnosť, že sa nemôže brániť. Prípadné uvedenie do omylu spoločnosti D. a vymáhacia kancelária, s.r.o. v tom, že pohľadávka ktorá bola postúpená už hmotnoprávne zanikla, nie je v tomto prípade spôsobilé spôsobiť škodu na majetku poškodeného H. F., ktorý je plne právne spôsobilý. Pokiaľ teda H. F. tvrdí, že pohľadávka zanikla je na ňom, aby to preukázal v príslušnom konaní a nie je dôvod na začínanie trestného stíhania. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade trestného činu podvodu je potrebné skúmať reálny pohyb peňazí, aby bolo možné bez najmenších pochybností ustáliť, na strane ktorej osoby vznikla škoda na majetku, a na úkor koho sa táto osoba obohatila. Zároveň je potrebné ustáliť občianskoprávnu rovinu veci. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že obvinená pôžičkou uzatvorenou vo forme notárskej zápisnice dňa 31.8.2006 sa zaviazala požičať poškodenému H. F. sumu 400.000,- Sk prevodom na účet H. F., ktorú bol poškodený povinný vrátiť do 31.8.2007 spolu s úrokom 200.000,- Sk. Zároveň nie je sporné, že keďže poškodený v lehote splatnosti nebol schopný obvinenej uhradiť celú dlžnú sumu, obvinená a poškodený H. F. uzatvorili dňa 11.8.2008 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa obvinená zaviazala poskytnúť poškodenému F. pôžičku vo výške 400.000,- Sk prevodom na osobný účet H. F., ktorý bol uskutočnený dňa 31.8.2006. V zmluve o pôžičke sa strany dohodli, že dlžná čiastka bude obvinenej splatená postupne až do vyrovnania celého dlhu. Poškodený odo dňa poskytnutia pôžičky do dnešného dňa splatil čiastku 284.000,- Sk. Okrem dlžnej čiastky poškodený zaplatí obvinenej aj úrok z poskytnutej pôžičky vo výške 18,5%, teda z poskytnutej čiastky 400.000,- Sk 74.000,- Sk, v mesačných splátka po 10.000,- Sk do vyrovnania celej čiastky, t.j. do 11.3.2010. Pôvodná zmluva o pôžičke, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice dňa 31.6.2006 stráca platnosť a zaniká. Bez ohľadu na to, že druhá zmluva o pôžičke vykazuje relatívne vysokú mieru neurčitosti a nezrozumiteľnosti, bez pochýb možno konštatovať, že poškodený Ján F. mal obvinenej uhradiť sumu minimálne vo výške 190.000,- Sk. Zmluvou po postúpení pohľadávky zo dňa 11.2.2009 obvinená postúpila svoju pohľadávku z druhej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2008 na spoločnosť Šilhán, s.r.o. Z prehlásenia o odovzdaní finančnej hotovosti z toho istého dňa 11.2.2009 podpísaného poškodeným H. F. a spoločnosťou T., s.r.o. vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky H. F. prehlásil, že odovzdal zvyšnú čiastku pohľadávky vo výške 190.000,- Sk (6306,84 Eur) p. T. konateľovi T., s.r.o., ktoré budú odovzdané p. X. (obvinenej) od p. T.. Z vyššie uvedených skutočností ako aj obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinená ešte v roku 2006 poskytla poškodenému sumu 400.000,- Sk, z ktorej jej bola reálne vrátená iba suma 284.000,- Sk a teda doposiaľ sa jej reálne nevrátilo ani v nominálnej hodnote to čo poskytla. Poškodený H. F. vo svojej výpovedi uviedol, že sumu 190.000,- Sk vyplatil spoločnosti T., s.r.o., ktorej obvinená postúpila svoju pohľadávku, čím jeho dlh zanikol. Je síce pravda, že obvinená postúpila svoju pohľadávku spoločnosti T., s.r.o. avšak z prehlásenia podpísaného samotným poškodeným H. F. a spoločnosťou T., s.r.o. v deň postúpenia pohľadávky vyplýva, že jej mala byť odovzdaná suma 190.000,- Sk. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak niekomu vôbec reálne vznikla škoda na majetku, tak je to práve obvinená, ktorej sa reálne nevrátila ani suma, ktorú poskytla a mala jej byť vyplatená minimálne suma 190.000,- Sk, pričom otázka je kto sa reálne obohatil práve na škodu majetku obvinenej. Poškodený H. F. vo svojej výpovedi uviedol, že on svoj dlh vo výške 190.000,- Sk splatil spoločnosti T., s.r.o., čo preukazuje príjmovým a výdavkovým dokladom ako aj prehlásením. V tomto prípade sa javí, že majetkový prospech bez primeraného protiplnenia získala spoločnosť T., s.r.o., ktorá nevyplatila obvinenej podľa prehlásenia sumu 190.000,- Sk.

V tejto súvislosti súd poukazuje na zápisnicu o výsluchu M. T., konateľa spoločnosti T., s.r.o. podľa ods. X v konaní, ktoré bolo vedené na základe trestného oznámenia obvinenej, a ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Uvedená osoba v tomto trestnom konaní nebola vypočutá. O ohľadne možnosti použiť takúto výpoveď ako dôkaz v tomto trestnom konaní súd uvádza, že v zmysle za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú aj svedecké výpovede a listiny dôležité pre trestné konanie. Podľa listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú skutočnosť vzťahujúcu sa na objasňovaný skutok, na obvineného alebo iné osoby, ktoré majú k veci vzťah. Z uvedeného vyplýva, že výpoveď na zápisnicu o výsluchu podľa síce nemožno považovať za dôkaz svedeckou výpoveďou v trestnom konaní, avšak je možné zápisnicu o výpovedi považovať za listinný dôkaz, ktorý môže svojim obsahom dokazovať alebo vyvracať skutočnosti vzťahujúce sa na objasňovaný skutok, na obvineného alebo iné osoby, ktoré majú k veci vzťah. Súd tak dospel k záveru, že na zápisnicou o výpovedi súd v trestnom konaní môže prihliadať ako na listinný dôkaz, pričom je však povinný zohľadniť dôkaznú silu takéhoto dôkazu s ohľadom na jeho osobitú povahu a skutočnosť, že nemá dôkaznú silu výpovede svedka v trestnom konaní po jeho náležitom poučení a zároveň zohľadniť jeho relevanciu vo vzťahu k iným či už priamym alebo nepriamym dôkazom vykonaným v trestnom konaní. Je zrejmé, že takáto zápisnica o výpovedi by nemohla slúžiť ako jediný dôkaz, na základe ktorého by súd mohol konštatovať vinu v trestnom konaní. Je ju možné použiť iba ako podporný dôkaz viny v spojitosti s inými či už priamymi alebo nepriami dôkazmi. Zároveň súd zastáva názor, že musí takýto listinný dôkaz zohľadňovať v spojitosti s inými či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi v prípade, že zásadným spôsobom spochybňuje vinu obvineného. Takáto skutočnosť môže mať vplyv na zásadu in dubio pro reo. Vo vyššie uvedenej zápisnici Zdenko T. uviedol, že s poškodeným H. F. sa pozná asi 5 rokov, pričom je to jeho priateľ. Niekedy v januári roku 2009 mu Ján F. povedal o tom, že má finančné problémy so splácaním pôžička, ktorú si požičal od obvinenej. Ďalej uviedol, že má jej ešte splatiť 190.000,- Sk. Ponúkol mu, že mu pomôže splatiť dlh a preto dňa 11.2.2009 podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky s obvinenou a tým prevzal na seba záväzok H. F.. Následne ešte v ten istý deň Ján F. vypísal pred ním príjmový a výdavkový pokladničný doklad o tom, že mu dáva finančný hotovosť vo výške 6.306,84 Eura (190.000,- Sk), pričom však uvedenú hotovosť mu nedal. Dohodli sa, že uvedenú hotovosť si v jeho firme odrobí. Tak isto ešte v ten istý deň podpísal aj F. prehlásenie o odovzdaní finančnej hotovosti. H. F. u neho nič neodpracoval a preto si myslel, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú dňa 11.2.2009 podpísal bola zrušená. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že reálne obvinenej doposiaľ ešte nebola vyplatená minimálne suma 190.000,- Sk. Z toho vyplýva, že reálne mohla škoda na majetku vzniknúť iba poškodenej, pričom obohatiť sa práve na škodu majetku poškodenej mohla buď spoločnosť T., s.r.o., ktorá prijala plnenie 190.000,-Sk, ktoré nevyplatila obvinenej alebo sám H. F., ktorý reálne spoločnosti Šilhán, s.r.o. nevyplatil sumu XXX.XXX,- Sk napriek tomu, že bol podpísaný príjmový a pokladničný doklad a prehlásenie o vyplatení peňazí. V tejto súvislosti súd uvádza, že nevidí logiku v tom, aby úhrada dlhu H. F. voči obvinenej bola riešená postúpením pohľadávky obvinenej na spoločnosť T., s.r.o. s tým, že dlh bude v ten istý deň ako bola postúpená pohľadávka H. F. vyplatený spoločnosti T., s.r.o. s tým, že spoločnosť T., s.r.o. vyplatí tú istú sumu obvinenej, ak poškodený H. F. mohol svoj dlh vyplatiť priamo obvinenej. Riešenie otázky ako to v skutočnosti bolo však súd nepovažuje za potrebné riešiť v tomto konaní, nakoľko to nemá vplyv na ustálenie viny obvinenej. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania už v prípravnom konaní jednoznačne vyplýva, že skutok sa síce stal, avšak obvinenej nemožno preukázať, že mala v úmysle seba alebo iného obohatiť na škodu cudzieho majetku, ale naopak podľa vykonaného dokazovania sa javí ako poškodená, nakoľko reálne práve na strane obvinenej vznikla škoda na majetku, pričom zároveň prípadné uvedenie do omylu spoločnosti Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. nie je spôsobilé spôsobiť škodu na majetku H. F. a nie je preukázané, že spoločnosti D. a vymáhacia kancelária, s.r.o. bola spôsobená aspoň malá škoda, súd trestné stíhanie obvinenej podľa , a zastavil, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia (doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.