Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-243-2013.pdf
PDF · 136.77 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/243/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: AF-CAR, s.r.o., so sídlom Okoličianska 65, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 621, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Dagmar Slafkovskou, advokátkou, so sídlom X.. S. X, XXX XX Z. H., proti žalovanému: H. P., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX Z. H., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, so sídlom M. M. P. X, XXX XX Z. H., v konaní o zaplatenie 2.285,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/73/2012-192 zo dňa 22. 5. 2013
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/73/2012-192 zo dňa 22.5.2013 p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 137 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 693,16 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s odkazom na ust. § 261 ods. 1, § 566 ods. 1, § 567 ods. 1, § 570, § 373 Obchodného zákonníka a z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju zamietol. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania ako podnikateľmi vznikol obchodno-záväzkový vzťah titulom písomne uzavretej Zmluvy o poskytovaní služieb, ktorou sa žalovaný ako živnostník zaviazal pre žalobcu poskytovať služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Podanou žalobou si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť dňa 11.8.2011 a dňa 24.1.2012. V prvom skutkovom prípade podľa žalobcu si žalovaný nesplnil svoju povinnosť skontrolovať dotiahnutie šróbov na náboji kolesa, napriek tomu, že bol upozornený na to, že bolo menené a napriek tomu, že vozidlo vykazovalo známky poškodenia (odtrhnutie šróby) žalovaný pokračoval v jazde, v dôsledku ktorej sa stalo motorové vozidlo nepojazdné. Okresný súd mal za preukázané, že žalovaný si prevzal motorové vozidlo od vedúceho dopravy p. E. dňa 10.8.2011, potom, čo na predmetnom motorovom vozidle absolvoval skúšobnú jazdu na trase Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok a späť, čo si motorové vozidlo vizuálne prezrel, prevzal doklady a príslušenstvo. Predmetné motorové vozidlo pred žalovaným bolo zverené svedkovi F. a to odo dňa 28.6.2011 (č.l. 116 spisu). Rovnako mal okresný súd za preukázané, že predmetné vozidlo bolo v čase od 30.6.2010 do 16.5.2011 nepojazdné, odstavené v areáli žalobcu (poškodená korba), ktorá bola opravená dňa 31.5.2011 (č.l. 157 spisu a výpoveď svedka E. K. č.l. 164 spisu) a následne motorové vozidlo získalo protokol o technickej a emisnej kontrole, čím sa stalo spôsobilým na prevádzku v cestnej premávke.
Ako najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku škody predajca a servis Mercedes - Benz spoločnosť Motor
- Car Banská Bystrica spol. s.r.o. stanovil nedotiahnutie kolies (č.l. 174 spisu). Výsluchom svedka K. mal okresný súd za preukázané, že u žalobcu sa neevidovala výmena pneumatík samotnými vodičmi v prípade, ak došlo k poškodeniu pneumatiky (defekt) a vodič menil pneumatiku mimo dielne žalobcu. Svedok F. si výmenu pneumatík značil v zázname o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (založené v prílohovej obálke spisu na č.l. 113 spisu) ako o tom svedčí záznam zo dňa 12.7.2011, kde v časti poznámka je vodičom vypísané: „od 10.00 - 15.00 hod. výmena pneum.", čím bola potvrdená svedecká výpoveď svedka F. (č.l. 100 spisu), že pneumatiky na zadných kolesách menil mesiac alebo dva týždne ako nastúpil žalovaný. Rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že povinnosťou každého vodiča pri výmene pneumatiky po prejdení určitého počtu km je skontrolovať dotiahnutie šróbov v náboji kolesa. Svedok F. potvrdil, že dotiahnutie kolies si kontroloval každý týždeň a že tak uskutočnil aj v piatok predtým, ako bolo predmetné motorové vozidlo odovzdané žalovanému. Rovnako svedok potvrdil, že dotiahnutie kolies kontrolovali spolu so žalobcom na skúšobnej jazde pri Motoreste Zobor, asi týždeň predtým, ako bola medzi účastníkmi konania podpísaná Zmluva o poskytovaní služieb, pri ktorej skúšobnej jazde sa žalovaný zaúčal ohľadne vyplňovania dodacích listov. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaný mal vedomosť o výmene pneumatiky a že z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti skontrolovať dotiahnutie šróbov na náboji kolesa, keďže k odtrhnutiu šróbov došlo pri prvej jazde žalovaným na zverenom motorovom vozidle asi po prejdení 220 km. Žalobca sa odvolával na svedecké výpovede svedkov E. a K., svojich zamestnancov. Podľa svedka E., pri výmene kolesa F. mal byť aj žalovaný, a malo sa tak stať v čase, keď sa žalovaný zaúčal, resp. deň predtým, ako išiel na prvú jazdu. Svedok K. (ktorý podľa E. a F. vedel o každej výmene) potvrdil, že kolesá menil F. s tým, že sa nevedel vyjadriť, v akom časovom horizonte predtým, ako k nim nastúpil žalovaný. Až v doplnení svojej svedeckej výpovede uviedol, že sa tak stalo deň predtým, ako ku nim nastúpil žalovaný. Okresný súd dal do pozornosti, že žalovaný preberal podľa preberacieho protokolu zverené vozidlo od p. E., nie od predchádzajúceho vodiča. V konaní bolo preukázané, že vodič si menil pneumatiky pri jazde v prípade náhlej udalosti (defekt), v ostatných prípadoch sa tak stávalo v dielni žalobcu. Predchádzajúci vodič F. menil pneumatiky za náhradné len vtedy, keď došlo k ich poškodeniu (podľa svedka mu na tomto konkrétnom vozidle „strieľali"), preto okresný súd nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi údajnou výmenou kolies svedkom F.. Rovnako nebola preukázaná súvislosť časová, nakoľko F. odovzdal vozidlo deň predtým, ako bolo zverené žalovanému. Vykonaným dokazovaním nemal okresný súd za preukázané, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť kolesá dotiahnuť, nakoľko neuskutočňoval ich výmenu. Okresný súd nemal za preukázané, že žalovaný mal vedomosť o výmene kolies svedkom F. a rovnako nebolo preukázané, že k takejto výmene došlo svedkom F. v krátkom časovom horizonte pred vznikom škody.
Vykonaným dokazovaním okresný súd nemal za preukázané ani porušenie žalobcom tvrdenej ďalšej právnej povinnosti žalovaným, v dôsledku ktorého žalobcovi vznikla škoda opravou zadného pravého náboja kolesa. Dospel k záveru, že žalovaný tým, že motorové vozidlo odtiahol, neporušil žiadnu právnu povinnosť, práve naopak. Podľa § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2008 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je na diaľnici zakázané zastavenie a státie na inom mieste než na mieste označenom ako parkovisko s výnimkou núdzového státia. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný mal s poškodeným motorovým vozidlom prejsť 10 - 15 km. Odvolával sa len na svedeckú výpoveď svedka E., ktorému to mal telefonicky oznámiť žalovaný. Okresný súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalovaného, že zodpovednosť za túto škodovú udalosť počas trvania obchodno- záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania žalobca nepripisoval žalovanému, a urobil tak až po jeho skončení. Svedčí o tom fakt, že na konci roka 2011 bola žalovanému vyplatená koncoročná odmena (ktoré tvrdenie žalovaného žalobca nerozporoval) a na rozdiel od druhého skutkového prípadu, škodová udalosť nebola riešená škodovou komisiou (doklad zo dňa 22.2.2012 bol predložený žalobcom až v priebehu súdneho konania - č.l. 186 spisu).
V druhom skutkovom prípade mal okresný súd za nesporne preukázané, že žalovaný použil na jazdu vozidlo, na ktorom pravá predná pneumatika vykazovala známky poškodenia, čím si porušil svoje právne povinnosti vodiča použiť na jazdu len vozidlo, ktoré je v riadnom technickom stave (§ 2 ods. 2 vyhlášky č. 464/2009 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách). Žalovaný sa spoliehal, že prípadnú závadu odstráni na mieste samom, s použitím zdviháka a náhradnej pneumatiky. Ani žalovanému, ani asistenčnej službe sa nepodarilo uskutočniť opravu pneumatiky na mieste samom z dôvodu, že nebolo možné odkrútiť šróby, nakoľko
boli prinitované. Podľa autorizovaného predajcu výrobca predpisuje výmenu štiftov (č.l. 174 spisu) a rovnako podľa výrobcu nie je štandardným postupom zváranie šróbov o náboj kola (č.l. 112 spisu). V prípade, ak by nedošlo zo strany žalobcu k zásahu do náboja kolesa, žalovaný by poškodenú pneumatiku vymenil za náhradnú. Okresný súd vyslovil, že nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Vykonaným dokazovaním okresný súd nemal za preukázanú túto príčinnú súvislosť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 137 Eur a trovy právneho zastúpenia, spolu vo výške 693,16 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. K uplatnenému nároku na náhradu škody za opravu motorového vozidla v autoservise Motor-Car Trnava vo výške 1.812,65 Eur zo škodovej udalosti zo dňa 11.8.2011, ktorý nárok okresný súd zamietol, uviedol, že okresný súd sa v dôvodoch svojho rozsudku uspokojil výlučne s tvrdením a svedeckou výpoveďou svedka F., ktorý si v zázname o prevádzke vozidla zaznačil výmenu pneumatiky dňa 12.7.2013, avšak nevyhodnotil, že svedok F. nemusel mať zaznamenané (ani nemal) všetky výmeny pneumatík. V tejto súvislosti uviedol, že vodičom pracujúcim pre žalobcu z ničoho nevyplývala povinnosť vykonávať záznamy o výmene pneumatík. Okresný súd nevzal do úvahy dôkazy vykonané výsluchmi svedkov E. a K. o dobe poslednej výmeny pneumatiky. Dôkazom skutočnosti, že pneumatika bola menená bezprostredne pred odovzdaním vozidla F. pánovi E., je aj samotná príčina vzniku škody, potvrdená predajcom a servisom Mercedes - Benz, spoločnosťou Motor - Car Banská Bystrica spol. s.r.o., a rovnako tak svedkami - pánom E. a pánom K., spočívajúca v nedotiahnutí kolies po ich výmene. Odvolateľ poukázal na výpoveď svedka E., ktorý potvrdil, že v pondelok, deň pred nástupom žalovaného do práce menil pán F. na motorovom vozidle pneumatiky. Následne bolo motorové vozidlo odovzdané žalovanému a dňa 29.1.2013 pán E. potvrdil, že žalovaný určite vedel, že F. vymieňal pneumatiky a ktoré boli menené, sám upozorňoval žalovaného, že ich má dotiahnuť, pričom mu to hovoril už aj na skúšobnej jazde. Z uvedeného je nesporné, že tieto skutočnosti boli žalovanému zrejmé a v konaní preukázané. Čo sa týka samotnej škodovej udalosti z 11.8.2011, vo svojej výpovedi svedok E. uviedol, že sám žalovaný mu počas jazdy telefonoval, že na motorovom vozidle mu čosi búcha, napriek tomu prešiel ešte 10-15 km, kedy zistil, že mu chýbajú šróby. Auto sa stalo úplne nepojazdným a následne muselo byť odtiahnuté do servisu. Žalovaný teda aj napriek búchaniu (poškodeniu) motorového vozidla, toto neodstavil, pokračoval vjazde až do doby, kým sa neodtrhli šróby a auto sa stalo nepojazdným. Obe príčiny v spojitosti spôsobili nepojazdnosť vozidla, nutnosť ho odtiahnuť a v konečnom dôsledku boli príčinou vzniku škody, výšku ktorej žalobca preukázal faktúrou spoločnosti Motor-Car Trnava, s.r.o. vystavenej 17.8.2011.
V súvislosti s namietanou svedeckou výpoveďou svedka K., kedy až neskôr upresnil dátum výmeny pneumatiky, žalobca uviedol, že svedok nemal zjavne žiadnu vedomosť o tom, k akým skutkovým okolnostiam má v konaní vypovedať. Až na pojednávaní sa rozpamätával na dotazované skutočnosti a neskôr si spomenul aj na dátum výmeny kolesa, čo nie je nič neobvyklé. Považoval za nepravdivý záver okresného súdu, že vodiči si menili pneumatiky len pri jazde v prípade náhlej udalosti a v ostatných prípadoch sa tak malo diať v dielni žalobcu. Z výpovede svedka K. vyplývalo, že pokiaľ boli dielne obsadené, výmenu pneumatík si vykonávali vodiči sami, v priestoroch dvora, a to aj v prípadoch, kedy boli pneumatiky opotrebované, nevhodné na jazdu. Rovnako sa postupovalo aj v prípade žalovaného, keď mal na pneumatike vypuklinu a garáže na opravu boli obsadené, bol vodič povinný si pneumatiku vymeniť sám. Výmena pneumatiky bola bežnou povinnosťou vodičov. V tejto súvislosti je absolútne nepodstatné, kedy si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na súde, pokiaľ nedošlo k premlčaniu nároku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu pracovno-právneho vzťahu a prerokovanie nároku na náhradu škody v škodovej komisii nemá na jej uplatnenie žiaden právny význam. Nedotiahnutie šrobov po výmene pneumatík považoval žalobca za porušenie generálnej preventívnej povinnosti žalovaným, v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a výkon jazdy s poškodeným vozidlom je porušením ust. § 4 zákona č. 8/2009 Z.z. v spojení s § 2 vyhlášky č. 464/2009 Z.z.. Žalobca výpoveďami svedkov - E. a K. preukázal porušenie povinnosti žalovaným, vznik škody a príčinnú súvislosť, žalovaný však nepreukázal, že škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Odvolateľ napadol rozsudok okresného súdu i v časti a v rozsahu, v ktorej zamietol žalobcov nárok na náhradu škody, vrátane úroku z omeškania za žalovaným zničenú pneumatiku vo výške 845 Eur
(škodová udalosť zo dňa 24.1.2012), keď žalovaný napriek tomu, že pneumatika vykazovala známky poškodenia, tieto ignoroval, vydal sa s ňou na cestu do Bratislavy s 9 tonovým nákladom, čím porušil ust. § 4 zákona č. 8/2009 Z.z. v spojení s § 2 vyhlášky č. 464/2009 Z.z.. Právna zástupkyňa žalobcu vysvetlila a objasnila okresnému súdu, že pribodovanie šróbov nemá žiaden vplyv na výmenu pneumatík a pneumatiky je možné napriek takémuto zásahu bez problémov vymeniť. Príčinou, znemožňujúcou koleso vymeniť, bola skutočnosť, že prasknutím pneumatiky sa vozidlo naklonilo a zostalo stáť na disku, teda bolo zaťažené a nebolo možné zdvihák podsunúť pod koleso, vozidlo nadvihnúť a koleso vymeniť. Okresný súd uviedol, že v prípade, ak by nedošlo zo strany žalobcu k zásahu do náboja kolesa, žalovaný, prípadne asistenčná služba by poškodenú pneumatiku vymenili za náhradnú. Nevzal však do úvahy, že náhradná pneumatika je použiteľná len na prepravu vozidla vo výnimočných situáciách a je len dočasným a náhradným riešením, pričom i takto použitú pneumatiku je potrebné i tak vymeniť a nahradiť stálou. Žalobca si ako náhradu škody uplatnil voči žalovanému materiál (vrátane trvalej pneumatiky) a úkony s výmenou spojené, tak ako sú vyšpecifikované vo faktúre č. 4120079 vystavenej spoločnosťou AF-CAR, s.r.o zo dňa 27.1.2012. Je úplne nepodstatné, či sa žalovanému alebo asistenčnej službe nepodarilo uskutočniť opravu pneumatiky na mieste poruchy, keď žalobca si v konaní neuplatnil žiadne náklady (škodu) spôsobenú odtiahnutím motorového vozidla. Žalovaný v konaní nepreukázal, že škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti a z uvedeného dôvodu za ňu v plnom rozsahu zodpovedá. Žalobca mal za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým, že sa okresný súd nevysporiadal s námietkami voči svedkovi F., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/243/2013-216 zo dňa 11.04.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.04.2014 a na internetovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu uvedených v písomne podanom odvolaní zo dňa 7.7.2013. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd poukazuje na aplikáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže odvolací súd sa v podstatných vyhodnoteniach stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k jednotlivým odvolacím dôvodom sa uvádza nasledovné:
Krajský súd uvádza, že podľa odvolacích dôvodov žalobcu posudzoval, či rozhodnutie okresného súdu a jeho závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.
Odvolací súd zvýrazňuje, že pri posudzovaní uplatneného žalobného nároku a odvolacích dôvodoch žalobcu bolo potrebné vychádzať zo skutkových tvrdení, resp. opísaných skutkov, na základe ktorých žalobca uplatnil žalobu na náhradu škody proti žalovanému. Žalobca v podanom návrhu na začatie konania uviedol, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňa 10.08.2011 (ďalej len „zmluva"), žalovaný od žalobcu prevzal motorové vozidlo Mercedes ATEGO s ev. č. LM 904 AU, a podľa Čl. II bod 6. zmluvy bol žalovaný povinný na prevzatom vozidle a vleku vykonávať servis, a to najmä bežnú údržbu, dodržiavať termíny výmeny motorového oleja a pod. Žalobca v podanej žalobe opísal skutky nasledovne, a to, že žalovaný použil uvedené motorové vozidlo dňa 17.8.2011 na cestu z Liptovského Mikuláša do Bratislavy na prevoz minerálnej vody napriek tomu, že motorové vozidlo vykazovalo známky poškodenia vo forme uvoľneného kolesa, žalovaný ho použil na cestu, uvoľnené koleso spôsobilo poškodenie šróbov, následne náboja kolesa a súčasne disku kolesa, stalo sa nepojazdným, muselo byť odtiahnuté do najbližšieho servisu, ktorý bol Motor-Car Trnava, s.r.o. na Nitrianskej ceste v Trnave. Vozidlo bolo opravené dňa 17.08.2011, servis vystavil dňa 17.08.2011 faktúru č. 1494100463 na sumu 1.812,65 Eur, ktorá bola žalobcom uhradená 18.08.2011 a uhradením nákladov opravy žalobcom vo vyššie uvedenej sume vznikla škoda, ktorú si voči žalovanému uplatňuje. Vo vzťahu k druhému skutku, žalobca uviedol, že dňa 24.01.2012 vykonal žalovaný pre žalobcu prevoz minerálnej vody motorovým vozidlom Mercedes ATEGO s ev. č. LM 904 AU z Liptovského Mikuláša do Bratislavy, ktoré vozidlo použil napriek tomu, že na prednom pravom kolese bola evidentná závada, ktorá bola i žalovanému vizuálne zrejmá, jednalo sa o vypuklinu na pneumatike, ktorá robila vozidlo nespôsobilým na prevádzku na pozemných komunikáciách. Žalobca vykonal opravu motorového vozidla vo svojom servise dňa 22.02.2012, ktorú službu vyúčtoval žalovanému na sumu 845 Eur faktúrou č. 13120115 zo dňa 27.02.2012 splatnou dňa 12.03.2012. Vo vzťahu k tejto faktúre dňa 24.05.2012 vykonal žalobca voči žalovanému započítanie jednostranným právnym úkonom z titulu odmeny žalovaného v celkovej sume 378,41 Eur a nezapočítanou zostala suma 473,23 Eur. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že konaním žalovaného pri poskytovaní služieb žalobcovi na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 10.08.2011 došlo k poškodeniu motorového vozidla, a to porušením povinností žalovaného vyplývajúcich z Čl. II bod 3. b), Čl. II bod 6., Čl. X bod 1. zmluvy a súčasne poukázal na predpoklady vzniku obchodno-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá, podľa názoru žalobcu, vyplývala z ust. § 570 Obchodného zákonníka.
V sporovej veci bol pôvodne vydaný platobný rozkaz č.k. 9Rob153/2012, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor v podaní zo dňa 20.11.2012, v ktorom uviedol vo vzťahu ku prvému skutku, že dňa 11.8.2011 na vozidle vykonal prvú službu, vozidlo s nákladom minerálnej vody malo po ceste z Korytnice do Bratislavy asi po 200 km poruchu na kolese, vzhľadom na charakter závady muselo byť odtiahnuté odťahovou službou do servisu, kde bolo opravené. Predtým údajne vozidlo používal pán F., ktorému mala byť táto škody zosobnená. Ku druhému skutku uviedol, že dňa 24.1.2012 uvedeným vozidlom vykonal prevoz minerálnej vody z Liptovského Mikuláša do Bratislavy. Nepoprel, že na pneumatike predného pravého kolesa sa nachádzala vypuklina, o čom informoval p. K. - zamestnanca žalobcu s tým že ho požiadal o možnosť výmeny kolesa v garáži. Toto mu bolo odmietnuté s tým, že si koleso má vymeniť vonku. Pretože bolo chladné počasie, a predtým mal 11-hodinovú jazdu, tak sa rozhodol jazdu vykonať s tým, že v prípade prasknutia pneumatiky použije rezervné koleso. K takej situácií došlo, avšak nebolo zistené, či sa to stalo v mieste vypukliny. Pri výmene kolesa zistil, že sa výmena nedá vykonať jemu dostupnými prostriedkami a bol nútený zavolať servisnú službu, ktorý zistila, že šróby na kolese sú z vnútornej strany zavarené. K právnemu stavu uviedol, že medzi účastníkmi bola uzatvorená inominátna zmluva v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a prípadnú zodpovednosť je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka. Mal za to, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným s odkazom na Čl. II bod 6., Čl. VII bod 1. písm. b) zmluvy.
Vzhľadom k poskytnutým skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu a jeho právnej zástupkyne, označeným dôkazom, ktoré boli vykonané pred okresným súdom a vyhodnotené tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti za rešpektovania ust. § 132 O.s.p., bol okresným súdom správne uzavretý po skutkovej stránke vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodno-záväzkový vzťah z písomne uzavretej Zmluvy o poskytovaní služieb titulom ktorého žalobca aj uplatňoval pohľadávku škody voči žalovanému. To, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený uvedený záväzkovo-právny vzťah,
vyplynulo z tvrdení účastníkov, samotného žalobcu podľa podanej žaloby zo dňa 28.09.2012, odporu žalovaného, prednesov žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu v konaní pred okresným súdom.
Krajský súd dopĺňa, že skutkový stav bol posúdený zo strany okresného súdu aj v súlade s následným správaním sa účastníkov súdneho sporu, t.j. tak žalobcu, ako aj žalovaného. Súčasne bolo potrebné zhodnotiť vymedzenie vzájomných práv a povinností účastníkov tohto založeného záväzkového vzťahu v písomnej zmluve, a to vo vzťahu k prvému skutku zo dňa 11.08.2012 aj spôsob odovzdania motorového vozidla, vzhľadom k tomu, že tento sa stal bezprostredne po prevzatí vozidla žalovaným pri jeho prvej jazde a vo vzťahu ku druhému skutku aj spôsob vzťahu, resp. spolupráce medzi žalobcom a žalovaným.
Odvolací súd poukazuje na vecne správny postup okresného súdu, ktorý vzal do úvahy nielen vykonané listinné dôkazy, ale prihliadol aj na vyjadrenia účastníkov, ich zástupcov, výpovede svedkov a zobral na zreteľ aj okolnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a v komplexe týchto skutočností potom zistil skutkový stav veci, ktorým bol krajský súd viazaný podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v ust. § 213 ods. 2 až 7 O.s.p.. S týmto skutkovým záverom sa krajský súd stotožnil.
Čo sa týka právneho posúdenia zisteného skutkového stavu poukazuje odvolací súd, že žalobca v žalobe a v prednesoch pred prvostupňovým súdom tvrdil uzatvorenie Mandátnej zmluvy. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Odvolací súd uvádza, že mandátna zmluva zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). Na to, aby účastníci uzavreli mandátnu zmluvu, musí existovať dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú určenie zmluvných strán, identifikáciou mandanta a mandatára, určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená a spôsob jej zariadenia a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. S výnimkou základného ustanovenia je úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, t.j., jej účastníci môžu pružne prispôsobiť zákonné ustanovenie na konkrétnu kauzu ich právneho vzťahu. V prípade odchýlenia od základného ustanovenia sa bude vzťah zmluvných strán (§ 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka) považovať za vzťah založený inominátnou zmluvou. Na platnosť zmluvy je postačujúce, aby sa zmluvné strany dohodli na tom, že mandatárovi patrí za uskutočnenie obchodnej záležitosti v mene mandanta odplata, jej výška nie je podstatnou náležitosťou. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta, ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. Zákon umožňuje, aby si zmluvné strany dohodli dva spôsoby zariadenia dohodnutej obchodnej činnosti - uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, ktorá nemá náležitosti právneho úkonu. Zákon neobmedzuje zmluvné strany v dojednaní druhu zariaďovanej obchodnej záležitosti, preto je pri jej špecifikácii nutné dbať jedine na dodržanie zákonného kritéria obchodného charakteru záležitosti, ktoré možno interpretovať v kontexte s podnikateľskou činnosťou mandanta. U typových zmlúv a u zmlúv zmiešaných je obsah nimi založeného záväzkového vzťahu v tom rozsahu, v ktorom nie je upravený zmluvou, daný zákonom a k uzatvoreniu zmluvy nepomenovanej je treba, aby v nej účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov (rozhodnutie NS ČR 32 Cdo 17/2012).
Z obsahu Zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.8.2011 (ďalej len „ zmluva") krajský súd zistil, že jej predmetom v zmysle čl. II bod 1., 2. je záväzok objednávateľa od nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy objednávať a odoberať od dodávateľa služby. Za objednané služby, ktoré budú objednávateľom odobraté, zaplatí objednávateľ dodávateľovi dojednanú odmenu. Predmetom zmluvy je záväzok dodávateľa obstarať na vlastné náklady a nebezpečenstvo objednané služby. Porovnaním vyššie uvedeného dojednania zmluvy so základným ustanovením mandátnej zmluvy, a to ust. § 566 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade išlo o uzavretie inominátnej zmluvy s uvedením podstatných náležitostí tohto právneho úkonu, a to označenia zmluvných strán, predmetu zmluvy, odplaty a keďže sa zmluvné strany odchýlili od základného ustanovenia, ich právny vzťah sa riadil ust. § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ako vzťah založený inominátnou zmluvou, z čoho vyplývalo, že určujúcim v danom prípade boli dohodnuté zmluvné dojednania. Bolo možné konštatovať, že v danom prípade uzavretá zmluva medzi účastníkmi sporu bola preto zmiešanou zmluvou obsahujúcou na jednej strane len časti prvky mandátnej zmluvy a na druhej strane záväzné dojednania vyplývajúce z uzavretého právneho vzťahu. Z vyššie uvedeného
preto vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na náhradu škody a k posúdeniu obrany žalovaného určujúcim, rozhodným bolo znenie ust. § 373 Obchodného zákonníka, na ktoré poukázal a aplikoval ho okresný súd a odvolací súd považoval za potrebné zacitovať.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka vyplývajú zákonné predpoklady vzniku obchodno-právnej zodpovednosti za škodu, ktorými sú 1/ protiprávny úkon, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom. Určujúcim pre posúdenie naplnenia jednotlivých predpokladov, a to primárne protiprávneho úkonu, boli zmluvné dojednania v zmluve o poskytovaní služieb upravujúce práva a povinnosti nielen žalovaného, ale i žalobcu, vyplývajúce z Čl. VI a Čl. VII zmluvy.
Uzatvorená zmluva medzi žalobcom a žalovaným obsahovala dojednania práv a povinností tak žalobcu ako objednávateľa ako i žalovaného ako dodávateľa služby. Podľa Čl. VII. zmluvy sa okrem iného žalobca ako objednávateľ zaviazal a) prostredníctvom poverených osôb odovzdať pracovisko a potrebné doklady dodávateľovi podľa prílohy k tejto zmluve tak, aby bola umožnená riadna technologická príprava pre vykonanie prác a o tomto vyhotoviť písomný protokol, b) zabezpečiť úhradu všetky nákladov spojených s prevádzkou techniky (PHM, prevádzkové náklady, STK, EK, diaľničné známky, poistenie vozidiel, cestná daň, leasing, opravy, servisné úkony, náhradné diely. Povinnosťou dodávateľa podľa článku VI bod 1. písm. b) zmluvy, okrem iného, bolo na základe objednávateľom poskytnutých informácií a pokynov zabezpečiť preventívne a ochranné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, ktoré sa vzťahujú na dodávateľa a ním vykonávané služby podľa predmetu zmluvy. Zároveň v Čl. II bod 6. zmluvy sa dodávateľ zaviazal vykonávať servis na odovzdanom motorovom vozidle a vleku, a to najmä bežnú údržbu, dodržiavať termíny výmeny motorového oleja a pod.. Čl. IX zmluvy osobitne upravoval zodpovednosť a sankcie, a to v bode 1., 2. vo vzťahu k objednávateľovi a v bode 3. až 11. vo vzťahu k dodávateľovi, pričom z Čl. IX bod 3. zmluvy vyplývalo dojednanie podľa ktorého, dodávateľ zodpovedá objednávateľovi za škodu, ktorá mu vznikne na majetku, ktorý mu bol zverený pre výkon služby alebo akéhokoľvek majetku objednávateľa. Zároveň v Čl. II bod 6. zmluvy sa dodávateľ zaviazal vykonávať servis na odovzdanom motorovom vozidle a vleku, a to najmä bežnú údržbu, dodržiavať termíny výmeny motorového oleja a pod.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka vyplýva vyjadrenie pojmu škoda a k tomu, aby mohlo ku škode dôjsť, sa vyžaduje splnenie právnych predpokladov škody. Škoda, pri ktorej musia byť dokázané jej právne predpoklady, aby bolo možné vôbec hovoriť o škode, je základom, za ktorým nasleduje zodpovednosť konkrétneho subjektu, v danom prípade žalovaného, ktorý sa jej môže zbaviť, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Žalobca, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, je nositeľom dôkaznej povinnosti právnych predpokladov škody, aby bolo možné o škode vôbec hovoriť. Na druhej strane žalovaného ako účastníka konania bola dôkazná povinnosť, pokiaľ chcel preukázať, že nenesie zodpovednosť za túto škodu. Bolo nepochybné, že žalovaný ako dodávateľ služby bol povinný vykonávať svoju funkciu v zmysle zmluvných dojednaní. Z tohto dôvodu sa porušenie žalovaného potom mohlo týkať len povinností uložených mu zmluvou a zákonom, s ohľadom na predmet zmluvy, a to poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla.
Čo sa týka prvého skutku, ku ktorému malo dôjsť dňa 11.8.2011 a v rámci ktorého žalobca tvrdil porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z Čl. II bod 3., Čl. II bod 6. zmluvy, poukazuje krajský súd nielen na predmetné zmluvné dojednanie, ale i na povinnosť objednávateľa vyplývajúcu z Čl. VI bod 1. písm. a) zmluvy prostredníctvom poverených osôb odovzdať pracovisko a potrebné doklady dodávateľovi podľa prílohy k tejto zmluve tak, aby bola umožnená riadna technologická príprava pre vykonanie prác. Z vykonaného dokazovania, a to výpovede nielen svedka F., ktorú síce odvolateľ namietal s odôvodnením jej nedôveryhodnosti z dôvodu vzájomných vzťahov medzi svedkom F. a žalobcom, ale i výpovedí svedka E. a svedka K., vo väzbe na stanovisko servisu Mercedes Benz - spoločnosť Motorcar Banská Bystrica, spol. s r.o., ktorý ako najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku škody stanovil nedotiahnutie kolies, stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného kolesá dotiahnuť, nakoľko neuskutočňoval ich výmenu. V danom prípade, čo sa týka porušenia povinnosti, by muselo byť jednoznačne preukázané, že žalovanému takáto povinnosť vznikla. Síce na jednej strane z Čl. II bod 6. zmluvy vyplýval záväzok dodávateľa - žalovaného vykonávať
servis na odovzdanom motorovom vozidle, a to najmä bežnú údržbu, dodržiavať termíny výmeny motorového oleja, ale primárnou bola povinnosť dodávateľa vyplývajúca z Čl. VII bod 1. písm. a) zmluvy odovzdať pracovisko, čo v danom prípade bolo potrebné chápať ako motorové vozidlo a potrebné doklady dodávateľovi podľa prílohy tak, aby bola umožnená riadna technologická príprava pre vykonanie prác. Teda, pokiaľ zo strany žalobcu v zmysle preberacieho protokolu bolo vozidlo odovzdané dňa 10.8.2013 tým spôsobom, že nebolo vozidlo technologicky riadne pripravené a ako osoba, ktorá vozidlo mala odovzdávať, bol uvedený p. E., ktorý do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 29.1.2013 (č.l. 97-100 spisu) uviedol k žalovanému, že ...„uskutočnil skúšobnú jazdu s bývalým šoférom, čo bol pán F...." a ďalej ...„čo sa týka tohto konkrétneho vozidla LM 940 AU, tak ja si matne pamätám, že odporca nastúpil do práce v utorok a deň predtým, čiže v pondelok sa tam menili pneumatiky, ktoré a či za nové, k tomu by sa vedel vyjadriť pán K."... ako i uviedol ...„odporca buď mal byť pri výmene alebo určite vedel, že pán F. gumy vymieňal a takisto vedel, ktoré pneumatiky sú menené"... a tvrdil, ...„že si to mal dotiahnuť"..., a do Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 6.3.2013 uviedol, že ...„kolesá menil pán F., viem, že tam mal byť aj odporca, ale ten si vybavoval nejaké papiere. Bolo to už v čase, keď sa tam odporca zaúčal. Ja som videl iba vymenené kolesá, F. menil zadné kolesá. Ja som na 99 % presvedčený, že to bolo deň predtým, ako išiel odporca na prvú jazdu..." Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kto kontroloval správnosť výmeny kolies, svedok uviedol ... „v dielni za to zodpovedal mechanik a počas doby prevádzky šofér. Ja som to nekontroloval, to má na starosti servis. Neviem sa vyjadriť ktorý mechanik vymieňal kolesá" vo väzbe na výpoveď svedka K. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.1.2013 (konkrétne na č.l. 103-105 spisu), ktorý uviedol ...„toto auto bolo havarované, a že určitý čas stálo...", a na otázku, či bol prítomný pri odovzdávaní vozidla pánom F.alovanému, uviedol ...„ja si už skutočne nepamätám pre odstup času, viem že to bolo na dvore, možno som sa tam mihol, ale asi som tam bol, lebo som hovoril, že by bolo dobré, aby pán E. prízvukoval, že sa menili kolesá. Pán F. menil kolesá, v akom časovom horizonte predtým ako odovzdával pán E. auto odporcovi, k tomu sa vyjadriť neviem.." v spojení so svedeckou výpoveďou pána F. (na č.l. 100-102 spisu), ktorý uviedol k výmene kolies ...„možno to bolo aj týždeň predtým ako nastúpil odporca" a ďalej ...„keď sme boli s odporcom spolu na tej skúšobnej jazde, tak som mu povedal, že ja si každý týždeň kontrolujem kolesá..." ako aj, že ...„viem, že odporca nastúpil ku navrhovateľovi v pondelok a ja v piatok som kontroloval kolesá, keď som bol v Korytnici...", nebolo možné konštatovať porušenie povinnosti zo strany žalovaného, keď oproti sebe stáli zmluvné dojednania v zmluve o poskytovaní služieb, v nich vymedzené práva a povinnosti nielen dodávateľa, ale i objednávateľa. Pokiaľ žalobca tvrdil porušenie povinnosti žalovaného spočívajúce v tom, že po zistení vady prešiel ďalších 10-15 km, tak toto tvrdenie nebolo jednoznačne preukázané, keď naopak, žalovaný v konkrétnej situácii, a to po zistení vady počas jazdy po diaľnici, postupoval v súlade s § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2008 Z.z., tak ako správne uzavrel prvostupňový súd. Krajský súd je toho názoru, že žalovaný postupoval pri výkone svojich povinností s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme objednávateľa (žalobcu). Vo vzťahu k druhému skutkovému prípadu bolo nesporne preukázané, že žalovaný použil na jazdu vozidlo, v ktorom pravá predná pneumatika vykazovala známky poškodenia, opätovne poukazuje krajský súd na dojednanie Čl. VII bod a) zmluvy, v rámci ktorého sa objednávateľ zaviazal prostredníctvom poverených osôb nielen odovzdať pracovisko, teda motorové vozidlo, v riadnom technologickom stave, ale aj umožniť riadnu technologickú prípravu pre vykonanie prác, čo v danom prípade zo strany žalobcu nebolo dodržané, čo potvrdil svedok K., ktorý uviedol, že pokiaľ boli dielne obsadené, výmenu pneumatík si vykonávali vodiči sami v priestoroch dvora, a to aj v prípade, kedy boli pneumatiky opotrebované, nevhodné na jazdu a okresný súd i zhodnotil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z akého dôvodu zo strany žalovaného nedošlo k výmene pneumatiky z titulu zistenej vady, a to vypukliny na kolese. V danom prípade však ale bolo možné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, avšak čo sa týka vzniknutej škody z titulu nevymenenia poškodenej pneumatiky, súhlasí krajský súd, že nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, keďže na mieste zistenia škodovej udalosti sa nielen žalovanému, ale ani asistenčnej službe nepodarilo uskutočniť opravu pneumatiky z dôvodu prinitovania šróbov, čo podľa výrobcu ako nezainteresovaného subjektu na č.l. 112 spisu nie je štandardný postup. Zvýrazňuje krajský súd, že o vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou ide vtedy, ak vznikne škoda následkom tohto protiprávneho úkonu. Protiprávny úkon a škoda teda musia byť v pomere príčiny a následku. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti nemôže ísť len o všeobecnú úvahu o eventuálnych následkoch konania škodcu, alebo len o samotné pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku jeho protiprávneho konania. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak vznikne konkrétna škoda v dôsledku určitého protiprávneho úkonu škodcu. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale môže sa jednať len o jednu z príčin, ktoré sa podstatne podieľajú na vzniku škody. Pokiaľ je viacej príčin, ktoré sa podieľajú na vzniku
škody, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, potom je existencia príčinnej súvislosti daná a prepojená (NS ČR 23 Cdo 2385/2010). Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nenastala bez týchto príčin. Musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. Pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného spočívajúcim v skutočnosti, že napriek zisteniu vadnosti pneumatiky, túto použil na cestu a vznikom škody u žalobcu, nebola rozhodujúca samotná skutočnosť použitia tejto pneumatiky a vzniku škody, ktorá vznikla na strane žalobcu a predstavuje údajnú škodu žalobcu, rozhodujúce je, či žalobca bol povinný túto úhradu vykonať, a to v tejto výške, či úhrada predstavuje vynaložené náklady, ktoré na strane žalobcu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vznikli (rozsudok 23Cdo 1818/2009 NS ČR), pričom súhlasí krajský súd, že v danom prípade priama príčinná súvislosť ako priame porušenie povinnosti a vznik následku, vzhľadom na i samotné nezávislé stanovisko, č.l. 112 spisu, o neštandardnom postupe zvárania šróbov o náboj kolesa, nebola preukázaná, teda nebol preukázaný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom, ako následkom týchto príčin, musí byť poškodeným preukázaná, teda v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. tvrdená tak, ako protiprávne konanie a vznik škody (NS ČR 25 Cdo 812/99). Z hľadiska príčinnej súvislosti nebolo dokázané a tvrdené, že príčina škodovej udalosti, teda vzniknutej škody, tkvela práve v konkrétnom technickom nedostatku, a to len v samotnej vypukline kolesa a dopĺňa odvolací súd a ani nebola preukázaná relevantná výška škody.
Krajský súd dodáva, že dôkazné bremeno skutočností, z ktorých možno dovodiť naplnenie znakov skutkovej podstaty stanovenej v hypotéze ust. § 373 Obchodného zákonníka tiaži toho, komu mala škoda vzniknúť, nie osobu označenú za škodcu. Žalobca vo vzťahu k prvému skutku nepreukázal konanie žalovaného v rozpore s dojednaniami zmluvy a zákonom (vzhľadom na charakter poskytnutej služby) a v druhom skutkovom prípade existenciu príčinnej súvislosti. Vzhľadom na nepreukázanie kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu bol postup prvostupňového súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol, vecne správny, preto odvolací súd v podrobnostiach na jeho závery odkazuje, a tým nie je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne zopakoval tie zhodnotenia, ktoré už uviedol okresný súd vo svojom rozhodnutí a s ktorými sa Krajský súd v Žiline vo vyvolanom odvolacom konaní stotožnil.
Krajský súd nezistil ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu ako relevantný, a tým neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, preto krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní rozhodnutie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych podmienok pre priznanie vyplývajúcich z ust. § 151 ods. 1 O.s.p., preto žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. V konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov nebo preukázaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.