Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/45/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu: M - jobs, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 45 481 954, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 36 740 951 proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-059-2-2.3/P-B25-22, IPTN_ODD_PPV/ zo dňa 29. marca 2022 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 25. apríla 2022, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e Protokol o výsledku inšpekcie práce vydaný žalovaným Inšpektorátom práce Trenčín č. ITN-059-2-2.3/P-B25-22, IPTN_ODD_PPV/KON/2022/796 zo dňa 29.03.2022 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 25.04.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 31.05.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného Protokolu žalovaného z inšpekcie práce vykonanej u žalobcu dňa 03.03.2022, ktorou bolo zistené, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že minimálne dňa 03.03.2022 využíval závislú prácu 5 fyzických osôb - cudzích štátnych príslušníkov na pracovisku - Výrobné priestory spoločnosti Akebono Brake Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislavská 581, 911 05 Trenčín, IČO: 47 719 311 (ďalej len „Akebono Brake Slovakia s. r. o.“), pričom žalobca nemal s predmetnými fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil ustanovenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný Protokolom v súlade s ustanovením a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nariadil odstrániť zistený nedostatok uvedený v časti „Nelegálne zamestnávanie,“ a to v prípade využívania závislej práce fyzických osôb - cudzích štátnych príslušníkov uzatvoriť s nimi pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah ihneď po prevzatí Protokolu v lehote najneskôr do jedného dňa a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a príslušné ustanovenie dodržiavať trvalo. Žalovaný ďalej Protokolom uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť predložiť žalovanému

písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zisteného porušenia predpisov a jeho príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie. Dodatkom č. 1 zo dňa 25.04.2022 k Protokolu žalovaný ponechal v platnosti Protokol a opatrenia uvedené v ňom ponechal nezmenené.

2. Žalobca v podanej žalobe navrhoval zrušiť Protokol žalovaného ako aj Dodatok č. 1 zo dňa 25.04.2022 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca mal za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Poukázal na to, že žalovaný sa v Protokole a Dodatku č. 1 odvoláva na zápisnice o podaní informácie spísané s kontrolovanými osobami, ktoré aplikuje ako dôkaz na zistenie skutkového stavu veci. Z Protokolu a Dodatku č. 1 vyplýva, že ide o kľúčový dôkaz, o ktorý opiera svoje závery o nelegálnom zamestnávaní kontrolovaných osôb. Žalobca uviedol, že každá z kontrolovaných osôb je gruzínskej národnosti. Z Dodatku č. 1 vyplýva, že k vypočutiu týchto osôb nebol privolaný žiaden tlmočník z gruzínskeho jazyka. Otázky boli kontrolovaným osobám zo strany žalovaného kladené v ukrajinskom jazyku. Žalovaný sa v Dodatku č. 1 odvoláva na skutočnosť, že sa kontrolovaných osôb pýtal, či rozumejú ukrajinskému jazyku a tieto zhodne uviedli, že rozumejú. Žalovaný sa rovnako odvolal na žalobcom predložené čestné prehlásenia kontrolovaných osôb, podľa ktorých kontrolované osoby rozumejú ukrajinskému jazyku, avšak len na základnej úrovni, rozumejú bežným frázam a jednoduchým vetám, bez hlbšieho porozumenia obsahu. Žalobca je toho názoru, že kontrolovaným osobám neboli pokladané bežné a jednoduché otázky v rozsahu ich porozumenia ukrajinského jazyka, čo potvrdzujú aj čestné prehlásenia kontrolovaných osôb, ktoré žalobca priložil k svojmu vyjadreniu k Protokolu. Keďže závery inšpekcie práce sú postavené výlučne na vyjadreniach kontrolovaných osôb, žalobca uviedol, že položené otázky sú kapciózne, najmä ak ani väčšina slovensky hovoriacich zamestnancov nerozumie rozdielu medzi pracovnoprávnym vzťahom a obchodnoprávnym vzťahom. Otázky, ktoré boli kontrolovaným osobám položené, ich už navádzajú na odpoveď, ktorú chcela osoba kladúca otázku počuť Podstatným nedostatkom je skutočnosť, že poučenie podľa zákona o inšpekcii práce bolo kontrolovaným osobám podľa Dodatku č. 1 prečítané v ich „materinskom (ukrajinskom) jazyku.“ Ukrajinský jazyk nie je materinským jazykom kontrolovaných osôb, rozumejú mu na veľmi základnej úrovni a zároveň nie je známe kto im takéto poučenie tlmočil a či týmto osobám vôbec bolo povedané, resp. preložené pred podpisom. Žalobca taktiež poukázal na to, že všetkých päť kontrolovaných osôb malo rovnaké odpovede na otázky a pasáže Protokolu spomínajúce zápisnice o podaní informácie sú identické a opakovane skopírované, čo tiež poukazuje, že pri každej jednej kontrolovanej osobe boli tlmočené jej odpovede rovnako. Päť osôb neodpovie na identické otázky identicky, nepoužije rovnaké slovné spojenia ako bolo tomu v tomto prípade Zápisnice o podaní informácie sú absolútne nepoužiteľné na účely konštatovania porušenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko žalobca nemal absolútne žiadnu záruku, že kontrolované osoby jasne a jednoznačne porozumeli položeným otázkam a či inšpektor práce a zároveň tlmočník v jednom obsahovo správne preložil ich odpovede. Jedine súdny tlmočník alebo inak certifikovaný tlmočník je garanciou realite zodpovedajúceho prekladu. Je preto neakceptovateľné, aby žalovaný vykonával kontrolu bez toho, aby disponoval vlastným tlmočníkom.

3. Žalobca považuje Protokol ako aj Dodatok č. 1 za nezákonný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Závery inšpekcie práce sú založené na nesprávnej aplikácii a výklade a znamenajú odklon od konštantnej judikatúry súdov. Žalovaný vychádzal z toho, že všetky kontrolované osoby, vzhľadom na slovenskú verziu zmluvy o vzájomnej spolupráci, nevedeli čo podpisovali a nesprávne všetci ju preto považujú za pracovnú zmluvu. Takéto závery sú absolútne ničím nepodložené a nesprávne, vzhľadom na to, že kontrolované osoby v zápisniciach uviedli, že im účtovníčka žalobcu urobí faktúru a na základe nej dostanú peniaze (a nie mzdu), čo jasne poukazuje na to, že uvedené osoby ani len náznakom nemajú pocit, že sú zamestnancami. Všetky kontrolované osoby navyše uviedli, že majú oprávnenie na podnikanie, čo poukazuje to, že sú si plne vedomé, že nie sú zamestnancami a rozlišujú medzi statusom SZČO a zamestnanca, takže nie je zrejmé na základe akých skutočností žalovaný dospel k tvrdeniu, že kontrolované osoby považujú zmluvu o vzájomnej spolupráci za uzatvorenie pracovnej zmluvy a nemajú vedomosť, že ide

o obchodnoprávny vzťah. Argument o mesačnej odmene, ktorý podľa žalovaného je znakom závislej práce právne neobstojí, nakoľko terminácia fakturácie za poskytnuté služby je dohodou zmluvných strán a v Slovenskej republike neexistuje SZČO, ktorá by si nefakturovala svoju odmenu na mesačnej báze. Ak by sme prijali závery žalovaného o mesačných platbách odmeny, znamenalo by to, že každá SZČO na území Slovenskej republiky, ktorá si fakturuje odmenu na mesačnej báze je vlastne zamestnanec, keďže naplnila jeden znak závislej práce, hoci odmena/mzda na mesačnej báze nie je znakom závislej práce v zmysle ustanovenia . Podnikateľská činnosť v podobe samozamestnávania sa bude vykonávať vždy na niekoho pokyn, najmä, ak podnikateľ realizuje pre svojho odberateľa, vo vzájomne dohodnutom čase, zákazku. Žalobca uviedol, že udelenie pokynu nemožno stotožňovať so vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Žalovaný sa nezameral a ani nezisťoval, či kontrolované osoby paralelne v rámci predmetu svojho podnikania neposkytujú svoje služby aj iným subjektom, čo by poukazovalo na to, že podnikajú a pracujú „pre seba“ a vo vlastnom mene.

4. Podľa žalobcu kontrolované osoby nemali postavenie fyzickej osoby, ale samostatne zárobkovo činnej osoby, teda sú podnikateľmi. Je právne dovolené, aby si dva podnikateľské subjekty (v rámci zmluvnej voľnosti obchodného práva) dohodli aj časový úsek, kedy bude poskytovateľ pre objednávateľa služby poskytovať, t. j. skutočnosť, že kontrolované subjekty poskytovali služby v dohodnutom čase a na niekoho pokyn (vydanie pokynu ešte nepoukazuje, že ide o vzťah nadradenosti-podradenosti kontrolovaného subjektu a kontrolovaných osôb), nie je možné považovať za znak závislej práce. Kontrolované osoby paralelne poskytovali služby aj iným subjektom, navyše kedykoľvek počas týždňa, t. j. neposkytovali služby, ktoré sa pravidelne opakovali v tých istých pracovných dňoch. Určenie časového úseku, kedy má SZČO poskytnúť služby je viac než logické a vyplýva aj z termínov, kedy a dokedy má byť služba poskytnutá. Ak žalobca získal zákazku a túto mal zrealizovať v dohodnutom časovom úseku, je tiež logické, že sa tento časový úsek premietne aj do subdodávateľských vzťahov a stavať na uvedenom argumentáciu o existencii závislej práce nie je ničím iným len nesprávnou aplikáciou noriem pracovného a obchodného práva. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalovaný nemal skúmať kto komu, kedy a za akých okolností vydáva pokyn, či pracovný čas, keďže pokyny sú elementárnou súčasťou nielen pracovnoprávneho vzťahu, ale aj obchodnoprávneho vzťahu, ale mal skúmať, či kontrolované osoby mali vôľu a zámer pracovať pre žalobcu ako SZČO alebo ako zamestnanec, čo sa však nestalo.

5. Žalobca poukázal na nesprávnu aplikáciu a uviedol, že všetky kontrolované osoby sa na území Slovenskej republiky legálne zdržiavali na základe platného povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania, ktoré mal žalovaný reálne aj k dispozícii. V prípade, ak im príslušný orgán živnostenského podnikania oprávnenie na podnikanie vydal a v nadväznosti na to im príslušný orgán hraničnej a cudzineckej polície vydal povolenie na pobyt, žalovaný nemá absolútne žiadnu kompetenciu spochybňovať legálnosť ich výkonu prác na území Slovenskej republiky a konštatovať nelegálnosť len preto, že kontrolované osoby vykonávali práce, avšak nemali uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Žalovaný nesprávne aplikoval príslušné ustanovenie zákona o nelegálnej práci, nakoľko žalobca má zároveň vedomosť, že iné inšpektoráty práce posudzujú obdobné prípady a situácie na základe iných ustanovení zákona a nepovažujú výkon prác na základe Zmluvy o poskytovaní služieb za nelegálne zamestnávanie. Žalobca mal v identickom čase v akom vykonával inšpekciu práce žalovaný, inšpekciu práce realizovanú Inšpektorátom práce Trnava, ktorý kontroloval výkon prác osôb realizujúcich zákazku pre iného klienta žalobcu, pričom tieto osoby mali so žalobcom uzatvorenú identickú zmluvu o poskytovaní služieb ako mali uzatvorené kontrolované osoby a nekonštatoval, že kontrolované osoby vykonávali závislú prácu a žalovaný ich nelegálne zamestnával. Práve takáto nejednotnosť posudzovania tých istých kontrolných orgánov pri identických prípadoch - výkon činností osobami z tretích krajín so statusom SZČO - živnostníka, poukazuje na nejednotný postup kontrolných orgánov a v prípade žalovaného poukazuje na nesprávnu aplikáciu

6. Žalobca mal za to, že žalovaný svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom a poukázal na a , z ktorých vyplýva povinnosť žalovaného prerokovať so žalobcom (respektíve ním povereným zamestnancom) Protokol. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše, táto skutočnosť však musí byť uvedená

v Protokole. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce je Dodatok č. 1 súčasťou Protokolu. V zmysle uvedeného Protokol nebol riadne prerokovaný so žalobcom ako zamestnávateľom, nakoľko žalovaný neprerokoval so žalobcom Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorý je súčasťou Protokolu. Právo vyjadriť sa k Protokolu a Dodatku č. 1, ktorý je jeho súčasťou je jediným prostriedkom obrany žalobcu voči záverečným zisteniam kontroly. Žalobca považoval za dôležité a podstatné, aby mal možnosť ako kontrolovaný subjekt vyjadriť sa k Dodatku č. 1, v ktorom sú obsiahnuté vyjadrenia orgánu kontroly k námietkam kontrolovaného subjektu. Dodatok č. 1, v ktorom žalovaný potvrdil Protokolom uložené opatrenia v znení Dodatku č. 1 a uložil tým žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov nebol so žalobcom riadne prerokovaný.

7. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že inšpektori práce sa dňa 03.03.2022 dostavili na pracovisko výrobných priestorov Akebono Brake Slovakia s. r. o. za účelom vykonania kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Na predmetnom pracovisku skontrolovali za týmto účelom 5 fyzických osôb, pričom bolo zistené, že všetky osoby sú gruzínskej štátnej príslušnosti. So všetkými osobami boli spísané Zápisnice o podaní informácie. Inšpektor práce individuálne spisoval zápisnice s každou fyzickou osobou, pričom do rúk bola týmto osobám daná zápisnica v ukrajinskom jazyku. Rovnakú zápisnicu s otázkami v slovenskom jazyku mal inšpektor práce v rukách, pričom s týmito osobami komunikoval v jazyku slovenskom aj ukrajinskom a tiež ruskom, pričom tieto osoby postupne uvádzali odpovede na každú otázku a inšpektor práce písal odpovede v slovenskom jazyku samostatne do každej zápisnice. Pokiaľ bolo potrebné týmto osobám vysvetliť niektorý pojem iným spôsobom, inšpektor práce im vysvetlil otázku tak, aby jej porozumeli. V súvislosti so Zápisnicami žalovaný uviedol, že týmto osobám boli položené otázky, ktoré priamo súviseli s výkonom činnosti, ktorú tieto osoby vykonávali. Podľa žalovaného sa všetky osoby (okrem Giorgiho Mamuladze) nachádzali na území Slovenskej republiky počas viac rokov - 3, 4 roky, preto je možné predpokladať, že v prostredí, v ktorom pracovali, si osvojili a poznali základné pojmy. Pokiaľ vyvstane taká potreba, že s osobami nie je možná komunikácia, prípadne je zjavné, že osoby nerozumejú, táto situácia sa rieši spôsobom, že osobám sú položené otázky v zápisnici v ich jazyku, pričom tieto odpovede sú následne preložené prekladateľom zapísaným v zozname prekladateľov. Taktiež je využívaný aj tlmočník, pokiaľ je to nevyhnutne potrebné. Ak však inšpektori práce vyhodnotia, že s osobami je komunikácia možná, tlmočník sa v takom prípade, aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti, neprivoláva. Zároveň žalobca poukazoval aj na odpovede, ktoré sú väčšinou jednoslovné, pričom každá osoba vedela uviesť, akú prácu vykonáva. Rovnako osoby vedeli uviesť meno, prípadne priezvisko osoby, ktorá im dáva pokyny, čo majú na pracovisku robiť a zároveň sú si vedomé aj toho, v akom časovom rámci činnosť vykonávajú. Inšpektori práce osoby nedotazujú na také otázky, ktoré nesúvisia s výkonom ich činnosti, avšak kladú im otázky, ktoré sú typické pre ich prostredie. Následne sú tieto odpovede vyhodnotené. Žiadnym spôsobom nie sú ovplyvňovaní, ako majú vypovedať, avšak ich výpovede korešpondujú s tým, čo aj inšpektori práce počas výkonu inšpekcie práce na pracovisku pozorujú. Z obsahu zápisníc je možné podľa žalobcu prijať záver o tom, že osoby odpovedali presne na to, na čo sa ich inšpektori práce pýtali. Neuvádzali iné, prípadne nelogické odpovede, ktoré by nesúviseli s položenou otázkou, z čoho je tiež možné usúdiť, že otázkam dobre porozumeli. Žalovaný mal za to v tomto prípade nebolo potrebné privolať tlmočníka, nakoľko osoby rozumeli otázkam, ktoré im inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce položili. Predložené čestné prehlásenia taktiež potvrdzujú, že osoby ukrajinskému jazyku na základnej úrovni rozumeli. Keď prihliadneme i na otázky, ktoré sa týkali pracovného prostredia, s ktorým prichádzali osoby pravidelne do kontaktu, žalovaný mal za to, že výpovede v zápisniciach sú pravdivé a zodpovedajú skutočnosti.

8. Žalovaný uviedol, že poučenie bolo osobám predložené v ukrajinskom jazyku, pričom im bolo ďalej vysvetlené, aby odpovedali na to, čo sa ich inšpektori práce spýtajú a ďalej, aby odpovedali pravdivo. Podľa žalovaného ide o podstatu poučenia. Žalovaný netvrdil, že nie je dôležité osoby poučiť aj o sankciách, ktoré im môžu byť uložené, resp., aby porozumeli aj následkom, ktoré im hrozia, avšak k týmto sankciám nebolo potrebné pristúpiť, nakoľko osoby odpovedali a uvedené odpovede logicky na seba nadväzovali, vzájomne si neodporovali a zodpovedali skutočnosti, čo aj inšpektori práce na pracovisku reálne pozorovali. Osoby vykonávali rovnakú činnosť, na rovnakom pracovisku, v rovnakom čase, pričom rovnaká osoba im zadeľovala, čo majú na pracovisku vykonávať. Ide teda o podstatné fakty, ktoré je potrebné pri odpovediach zohľadniť, pričom uvedené umocňuje ešte aj ten fakt, že osoby odpovedali v mnohých otázkach jednoslovne. Pokiaľ teda uviedli, že vykonávajú činnosť operátora, napriek tomu, že odpovede sú identické, avšak aj veľmi stručné, je logické, že sa zhodujú.

Rovnako sa zhoduje osoba, ktorá im bola nadriadená, pričom taktiež uviedli iba jej meno a niektorí priezvisko. Pokiaľ ide napríklad o obdobie vykonávania práce na území Slovenskej republiky, tiež je potrebné prihliadnuť na ten fakt, že pokiaľ tu osoby boli prítomné počas 3, 4 rokov, nemali dôvod uvádzať iné odpovede a tieto odpovede sa tiež logicky zhodovali. Pri posudzovaní odpovedí je podľa žalovaného potrebné mať na zreteli aj ten fakt, že išlo o osoby, ktoré mali „rovnaké postavenie“ čo sa týka mnohých faktorov, či už druhu vykonávanej činnosti, miesta, času a podobne, čo vysvetľuje identickosť podaných odpovedí.

9. Žalovaný konštatoval, že k tvrdeniu, že zamestnávateľom fyzických osôb je žalobca dospel posúdením znakov závislej práce. Zmluvy o vzájomnej spolupráci nepovažoval za pracovné zmluvy, nakoľko sám prijal záver, že osoby nemajú na výkon závislej práce uzatvorený žiaden pracovnoprávny vzťah. Čo sa týka znakov závislej práce v súvislosti s poskytovaním mzdy, nejde o znak závislej práce, preto nebol vyhodnocovaný priamo, avšak iba podporne. Na tomto však inšpektor práce nevystaval svoje tvrdenia o porušení zo strany žalobcu. Každý prípad je potrebné posúdiť na individuálnom základe, pričom nie je možné prijať všeobecné tvrdenie, bez konkrétnych osobitostí prípadu. Pokiaľ však sú znaky závislej práce naplnené v zmysle mal žalovaný jednoznačne za to, že je potrebné rešpektovať právnu úpravu a nie je možné ju svojvoľne obchádzať. Živnostenské úrady bližšie neskúmajú, čo dané osoby budú vykonávať z hľadiska podstatných znakov. Pokiaľ by tak robili, žalovaný mal za to, že by sa v mnohých prípadoch tieto živnostenské oprávnenia nevydali a osobám by sa neumožnilo vykonávať závislú prácu na živnosť. Pokiaľ právna úprava určitú oblasť práva podrobne upravuje, nie je možné ju obchádzať a neriadiť sa ňou. V danom prípade síce boli osobám vydané oprávnenia na podnikanie a taktiež prechodný pobyt za týmto účelom, avšak k naplneniu znakov živnosti nedošlo a osoby živnosť nevykonávali, avšak vykonávali závislú prácu. Žalovaný nespochybňoval, že k istým pokynom dochádza aj pri vykonávaní živnosti, avšak tieto pokyny sa obmedzujú zväčša na zadanie diela alebo služby, ktorá sa má vykonať/ poskytnúť. V tomto prípade osoby nerozhodovali o svojej podnikateľskej činnosti samostatne, ani si nezadovažovali napríklad prostriedky na jej vykonávanie, avšak vo všetkom boli plne podriadení žalobcovi, resp. na základe zmlúv iným osobám, ktoré boli so žalobcom v zmluvnom vzťahu.

10. Žalovaný zastával názor, že kontrolované osoby nebolo možné považovať za podnikateľov. V tejto súvislosti poukazoval na zmluvy o vzájomnej spolupráci uzatvorené podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) medzi žalobcom a jednotlivými kontrolovanými fyzickými osobami. Na podklade týchto zmlúv sa kontrolované osoby v článku III. zaviazali, že budú pre žalobcu ako objednávateľa poskytovať služby spočívajúce v prácach

- informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly s miestom dohodnutia služby V., ak objednávateľ neurčí iné miesto poskytovania služieb. Je potrebné uviesť, že k naplneniu tohto dojednania reálne v praxi aj došlo. Žalobca mal za to, že v tomto prípade ide o typický znak pracovnoprávneho vzťahu, kedy zamestnanec nerozhoduje o tom, kde bude vykonávať svoju činnosť, ale uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu sa zaväzuje vykonávať prácu na mieste, ktoré je určené zamestnávateľom, pričom sám nerozhoduje o tom, na akom mieste bude práca vykonávaná. V tomto prípade ide o obdobný stav, nakoľko fyzické osoby majúce podľa zmlúv status poskytovateľa vstupom do kontraktačného vzťahu s objednávateľom sa zaviazali vykonávať na neurčito prácu na presne určenej adrese, a to adrese objednávateľa, resp. právnickej osoby, pre ktorú objednávateľ dodával služby. Opakovane vykonávali tieto osoby tie isté činnosti, podľa požiadaviek „objednávateľa“, teda nie je možné ani v tomto prípade prijať záver o samostatnom rozhodovaní o svojej podnikateľskej činnosti tak, ako je to typické v prípade iných živnostníkov. O rozhodovaní o určení miesta výkonu práce svedčí aj článok 3.2, v ktorom je uvedené, že poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať služby aj na mieste špecifikovanom v bode 3.1, resp. aj inom mieste operatívne určenom objednávateľom. Uvedené taktiež svedčí o tom, že v tomto prípade o mieste výkonu práce rozhodoval výlučne objednávateľ a nie fyzické osoby, čo svedčí do istej miery taktiež o podriadenosti, čo je typické pre pracovnoprávny vzťah.

11. Zo zápisníc o podaní informácie podľa žalovaného vyplýva, že osoby samostatne o výkone svojej činnosti nerozhodovali, avšak im boli pokyny na prácu zadávané prostredníctvom koordinátora. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj článok V., v ktorom sú určené povinnosti poskytovateľa. Poskytovateľ sa zaviazal v bode 5.1 vykonať služby

v rozsahu, kvalite a čase podľa pokynov objednávateľa, resp. ustanovení zmluvy. Ďalej je potrebné uviesť, že sa osoby zaviazali pri poskytovaní služieb riadiť pokynmi objednávateľa a tiež v plnom rozsahu rešpektovať interné predpisy objednávateľa. Podľa bodu 5.2 poskytovateľ zodpovedá za poskytovanie služieb v rozsahu písomných alebo ústnych požiadaviek objednávateľa. V súvislosti s týmito dojednaniami je potrebné prijať záver, že nejde o slobodu pri realizovaní podnikateľskej činnosti tak, ako je to typické u živnostníkov, avšak táto sloboda bola obmedzená požiadavkami objednávateľa. Osobám bolo presne určené, čo je potrebné vykonať a v akom čase, pričom podľa týchto pokynov museli prispôsobiť prácu tak, aby splnili požiadavky objednávateľa. Rovnako je aj v tomto prípade možné vidieť prvky typické pre pracovnoprávny vzťah, nie pre živnosť. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na čl. 5.3 zmluvy, v ktorom je uvedené, že poskytovateľ berie na vedomie, že služby budú realizované denne, najmä v pracovných dňoch v nepretržitých 12-hodinových časových úsekoch, avšak toto určenie môže byť podľa povahy a termínu plnenia poskytovaných služieb upravované objednávateľom a/alebo osobou poverenou na vydávanie pokynov pre koordináciu poskytovania služieb. Žalovaný mal za, že taktiež došlo k naplneniu tohto zmluvného dojednania, nakoľko prostredníctvom koordinátora boli osobám špecifikované podrobnosti v súvislosti s prácou. Rovnako sa uvedené napĺňa aj v pracovnoprávnom vzťahu, kedy priamo zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, prípadne vedúci zadá pokyny na výkon práce, ktorú je potrebné vykonať a osoby ďalej plnia tieto úlohy. V článku VI. zmluvy bolo dohodnuté trvanie zmluvy a záväzok mlčanlivosti. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 2 mesiace počítanou odo dňa, kedy bude výpoveď doručená druhej strane. V bode 6.2 bolo určené, že poskytovateľ však nie je oprávnený vypovedať Zmluvu v čase pred ukončením poskytovania služby, t. j. v čase, kedy trvajú činnosti, ktoré smerujú k poskytnutiu služby, ktorú objednávateľ od poskytovateľa ešte neprijal. V súvislosti s týmto dojednaním je tiež potrebné uviesť, že uvedené značne kopíruje uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, čo sa úplným spôsobom odlišuje napríklad od zmlúv o dielo alebo zmlúv o poskytnutí služby, kedy zmluva zaniká vykonaním presne určeného diela, ak nezanikne iným spôsobom. V tomto prípade sa však osoby nezaviazali vykonať určené dielo, ale opakujúce sa pracovné činnosti. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností žalovaný mal za to, že osoby sa zaviazali vykonávať závislú prácu, pričom nemali postavenie podnikateľov.

12. Žalovaný ďalej konštatoval, že v tomto prípade nešlo o uzatvorenie príkazných zmlúv, ale išlo o podriadenie závislej práce pod zmluvy uzatvorené podľa - Zmluva o vzájomnej spolupráci uzavretá v súlade s , čo právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje. V tomto prípade zamestnanci vykonávali pre účastníka konania závislú prácu, preto mal byť výkon danej práce pokrytý prednostne, ako z vyššie uvedeného vyplýva, pracovnoprávnym vzťahom a nie vzťahom obchodnoprávnym. Pokiaľ by sa zmluvná sloboda obmedzila do miery skúmania prejavu vôle zmluvných strán, či osoby chcú vstúpiť do pracovnoprávneho vzťahu alebo chcú vykonávať podnikateľskú činnosť, nebola by právna úprava vôbec potrebná, pričom by sa uplatnila absolútna zmluvná sloboda, bez rešpektovania právnej úpravy. Podľa žalovaného je potrebné skúmať individuálne znaky závislej práce a na tom podklade prijať záver o vykonávaní závislej práce, resp. jej nevykonávaní a potrebe podriadenia, napr. pod podnikateľskú činnosť. Právna úprava pracovného práva však v danom prípade neabsentuje, preto ju nie je možné svojvoľne obchádzať. Pre zamestnávanie cudzích štátnych príslušníkov platia presne určené zákonné podmienky, ktoré je potrebné dodržať pre ich legálne zamestnávanie. Žalovaný netvrdil, že každý cudzí štátny príslušník vykonávajúci prácu na území Slovenskej republiky má postavenie nelegálne pracujúceho, avšak ak v konkrétnom prípade neboli dodržané zákonné podmienky, potom je potrebné k tomuto konštatovaniu pristúpiť.

13. Podľa žalovaného Protokol bol riadne prerokovaný s U.. Z. K. a L. splnomocnenými zástupcami žalobcu, ktorí požiadali o lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ktorá im bola určená 6 pracovných dní od prevzatia Protokolu. Následne bolo dňa 06.04.2022 doručené žalovanému vyjadrenie k Protokolu, s ktorým sa žalovaný riadne vysporiadal v Dodatku č. 1 zo dňa 25.04.2022. Je potrebné uviesť, že porušenie zákonných ustanovení nebolo žiadnym spôsobom menené, pričom do obsahu protokolu nebolo taktiež zasiahnuté. Inšpektor práce sa obmedzil na vysporiadanie sa s vyjadrením splnomocneného zástupcu. Obmenená bola iba nariaďovacia časť, kde išlo o jedinú zmenu oproti Protokolu, a teda, že žalobca mal od prevzatia „Dodatku“ nie „Protokolu“ nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, čo tiež vyplýva i z

právnej úpravy. Iná zmena vykonaná nebola. Uvedené však bolo potrebné upraviť, nakoľko nariadenie v Protokole zostalo nezmenené aj po vyjadrení splnomocneného zástupcu.

14. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podanej žaloby a v stručnosti zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe.

15. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k vyjadreniu (replike) žalobcu, pričom zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe.

16. Podaním doručeným súdu dňa 10.03.2023 žalobca doručil súdu rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. O-359/2022 zo dňa 17.01.2023, ktorý ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie žalovaného č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2022/929, 119/2022/2.0/P zo dňa 03.10.2022, ktorým na základe zákona o inšpekcii práce bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 10.000,00 eur za porušenie v nadväznosti na , pričom išlo o porušenie zistené inšpekciou práce v preskúmavanom protokole.

17. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti opatreniu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávania ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami žalovaného ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.

18. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

20. Podľa a správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

21. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

22. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného č. ITN-059-2-2.3/ -22, IPTN_ODD_PPV/KON/2022/796 zo dňa 29.03.2022 o výsledku inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná u žalobcu ako zamestnávateľa v období od 03.03.2022 do 29.03.2022 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 25. apríla 2022 .

23. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 03.03.2022 bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku žalobcu vo výrobných priestoroch spoločnosti Akebono Brake Slovakia s. r. o., kde pre žalobcu vykonávalo závislú prácu 5 fyzických osôb

- cudzích štátnych príslušníkov a občanov tretích krajín, konkrétne išlo o:

- T.;

- X.;

- U.;

- K.- Y..

24. S vyššie uvedenými kontrolovanými fyzickými osobami boli spísané zápisnice o podaní informácie, z ktorých vyplýva, že tieto osoby sú cudzí štátni príslušníci a vykonávali funkciu operátora pre žalobcu, ktorý bol ich zamestnávateľom. Ako priameho nadriadeného uviedli koordinátora Sťopu Toftuna, ktorý ich zároveň aj riadil, dával pokyny, kontroloval a určoval aj pracovný čas. Uvedené osoby uviedli, že pracujú 8 hodín denne s 30 minútovými prestávkami, na tri zmeny s výškou mzdy 7,50 eur/hod. Ďalej uviedli, že mali uzatvorenú pracovnú zmluvu, ktorú podpísali v spoločnosti Akebono Brake Slovakia s. r. o. s koordinátorom Sťopom. Svedkovia uviedli, že nemali udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania. Mali udelené oprávnenie na podnikanie podľa predpisov Slovenskej republiky. Prácu na pracovisku spoločnosti Akebono Brake Slovakia s. r. o. vykonávali 3 týždne, na území Slovenskej republiky vykonávali prácu 3 - 4 roky, o azyl nežiadali. Zdravotne poistení sú na Slovensku, sociálne poistení neboli. Mzdu dostávali na bankový účet, účtovníčka žalobcu spravila faktúru a odoslala im peniaze. Zmluve, ktorú podpisovali nerozumeli, nakoľko bola len po Slovensky, vedeli len, že tam bolo 7,50 eur/hod. V deň výkonu inšpekcie práce uviedli, že vykonávali funkciu operátora a na záver uviedli, že majú kartu spoločnosti Akebono Brake Slovakia s. r. o., pípali si príchod aj odchod, dal im ju vrátnik zo spoločnosti Akebono Brake Slovakia s. r. o. a bola na ich meno. Na kartu si mohli brať rukavice a rúška.

25. Na základe vykonanej inšpekcie práce žalovaný vyhotovil dňa 29.03.2022 Protokol, v ktorom prijal záver, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že minimálne dňa 03.03.2022 využíval závislú prácu fyzických osôb, ktoré pre žalobcu vykonávali závislú prácu na pracovisku - Výrobné priestory spoločnosti Akebono Brake Slovakia s. r. o., pričom nemal s predmetnými fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (), čím porušil ustanovenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný napadnutým Protokolom v súlade s ustanovením a nariadil odstrániť zistený nedostatok uvedený v časti „Nelegálne zamestnávanie,“ a to v prípade využívania závislej práce fyzických osôb cudzích štátnych príslušníkov uzatvoriť s nimi pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah alebo výnimočne za podmienok ustanovených v iný pracovnoprávny vzťah za splnenia podmienok na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu ( o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ihneď po prevzatí Protokolu v lehote najneskôr do jedného dňa od prevzatia Protokolu a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v iného pracovnoprávneho vzťahu a príslušné ustanovenie dodržiavať trvalo. Žalovaný ďalej Protokolom uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť predložiť žalovaného písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zisteného porušenia predpisov a jeho príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie.

26. Žalobca sa podaniami zo dňa 05.04.2022 a 19.04.2022 vyjadril k Protokolu. Následne žalovaný vydal Dodatok č. 1 zo dňa 25.04.2022 k Protokolu, ktorým sa vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli uvedené vo vyjadreniach k Protokolu. Žalovaný zároveň Dodatkom č. 1 zo dňa 25.04.2022 k Protokolu ponechal v platnosti Protokol a opatrenia uvedené v ňom ponechal nezmenené.

27. Podľa . a bod 4. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

28. Podľa na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

29. Podľa protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného

zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721.html>. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

30. Podľa v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721.html>, uloží opatrenia podľa , , , a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/125/20200721.html> a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

31. Podľa inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

32. Podľa protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

33. Správny súd na úvod konštatuje, že inšpekcia práce je proces zisťovania skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia ako podklad pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Inšpekčné závery sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje ustanovenie . Takýto protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý však nezbavuje správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.

34. Podľa správneho súdu protokol o inšpekcii práce nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Žalobca v tejto otázke správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v tejto otázke, ktorá vychádza z toho, že protokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu.

35. Správny súd poukazuje na to, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ako je tomu v prejednávanom prípade. Uložením povinností sa zasahuje do právneho postavenia žalobcu. A práve uvedený dotyk na

právach žalobcu zakladá preskúmateľnosť protokolu správnym súdom v rozsahu vysporiadania sa s vyjadreniami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností. Možnosť súdneho prieskumu je teda v zásade obmedzená na zákonnosť procesu uloženia povinností, potrebu, resp. dôvodnosť uloženia povinností z pohľadu zistených porušení právnych predpisov a záväzkov na úseku nelegálneho zamestnávania a na zachovanie zákonných náležitostí protokolu. Ako bolo uvedené vyššie, len uloženie povinností sledujúcich odstránenie zistených nedostatkov predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

36. Správny súd uvádza, že je nepochybné, že Protokol (opatrenie) v znení jeho Dodatku č. 1 bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia a porušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 o inšpekcií práce povinnosť spočívajúcu v odstránení zistených nedostatkov v určenom termíne. Znamená to, že správny orgán predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle zákona o inšpekcii práce. Svojim charakterom je teda Protokol spôsobilý vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom. Napokon otázka preskúmateľnosti Protokolu v spojitosti s Dodatkom č. 1 zo dňa 25.04.2022 správnym súdom nebola medzi stranami sporná.

37. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že pre zistenie porušenia povinností zamestnávateľa je potrebné riadne zistiť skutkový stav, v prejednávanom prípade bol skutkový stav zisťovaný prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú cudzími štátnymi príslušníkmi a sú inej národnosti ako slovenskej. Konkrétne išlo o občanov gruzínskej národnosti. Tieto osoby majú pred správnym orgánom právo vypovedať vo svojom materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumejú, pričom správny orgán je povinný zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práva a v prípade, ak je potrebné, je správny orgán povinný zabezpečiť tlmočníka. Len v prípade, keby sa tohto práva tieto osoby vzdali, čo sa v tomto prípade neudialo, tak by mohli byť informácie podané, resp. zistené správnym orgánom aj iným spôsobom. Právo konať pred správnym orgánom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému účastník (resp. kontrolovaná osoba) rozumie, vychádza jednak z princípu rovnosti ľudí v právach (tak ako je zakotvený pre všetky osoby v <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga&refSource=text> SR, ale aj v čl. 36 Listiny základných práv a slobôd), a rovnako je aj jedným z atribútov práva na spravodlivé a zákonné vedenie správneho konania, resp. v danej veci i inšpekcie práce, v ktorej cudzí štátni príslušníci podávajú správnemu orgánu do zápisnice informácie. Je nepochybné, že ak by takáto osoba nemohla uplatňovať svoje práva a povinnosti pred správnym orgánom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práv a povinností neúčinné a neefektívne, a teda i nezákonné. Osobitný význam má právo konať vo svojom jazyku v prípade príslušníkov národnostných menšín, ktorým takéto právo výslovne garantuje ustanovenie <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga&refSource=text> SR ako aj čl. 25. ods. 2 písm. b) Listiny základných práva a slobôd.

38. Správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci išlo o výkon inšpekcie práce, ktorá je vykonávaná neformálne, nejde ešte o správne konanie a inšpektor práce má v podstate rozsiahle právomoci k tomu, ako bude konkrétna inšpekcia práce reálne na mieste prebiehať. Inšpekcia práce je proces zisťovania skutkového stavu, ktorý následne slúži ako podklad pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. V predmetnej veci kľúčové dôkazy tvoriace podklad pre skutkový stav a následný postup inšpekcie práce, prijatie opatrení, tvoria zápisnice o podaní informácie spísané s fyzickými osobami (cudzími štátnymi príslušníkmi T.) o vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na kontrolovanom pracovisku, vyhotovené v deň vykonania kontroly zo strany inšpektorátu práce. Vo všeobecnosti platí, že zápisnica je jedným z možných dôkazov v správnom konaní, a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy. Zápisnica vyhotovená pri výkone inšpekcie, ktorou fyzická osoba podáva informácie správnemu orgánu o vysvetlení dôvodu jej prítomnosti na pracovisku autenticky a jedinečne zachytáva skutkové okolnosti majúce zásadný vplyv na inšpekciu a tiež na ďalší postup v rámci objasňovania možného porušenia právnych predpisov. Slúži primárne ako dôkaz, že uvedená osoba sa skutočne na pracovisku nachádzala a má bližšie vysvetľovať dôvod jej prítomnosti na pracovisku, čas, akú prácu vykonávala, na základe akých skutočností a ďalšie podstatné skutočnosti pre právne posúdenie veci. Z obsahu zápisnice by malo byť možné zistiť, či konkrétna činnosť napĺňa znaky

závislej práce, prípadne či ide o obchodnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a osobou, ktorá sa na pracovisku nachádzala. Vzhľadom k uvedenému je potrebné klásť vyššie nároky na postup správneho orgánu pri výkone inšpekcie, aby bol zákonným spôsobom, riadne a bez akýchkoľvek pochybností zistený skutkový stav a boli zistené všetky relevantné skutočnosti pre prijatie záveru o výkone závislej činnosti kontrolovanej osoby, majúce znaky v zmysle , na základe čoho následne správny orgán v Protokole konštatuje porušenie právnych predpisov a ukladá opatrenia na ich odstránenie.

39. Správny súd uvádza, že kontrolované fyzické osoby, ktoré sú cudzími štátnymi príslušníkmi a sú gruzínskej národnosti, boli vypočúvané v ukrajinskom jazyku a nie v ich materinskom jazyku. Navyše táto skutočnosť nie je overiteľná ani z administratívneho spisu, pretože zápisnice o podaní vysvetlenia s kontrolovanými osobami sú len v slovenskom jazyku, čiže správny súd nemôže preskúmať, či otázky, ktoré boli kontrolovaným osobám kladené, boli položené v ukrajinskom alebo v inom jazyku a z obsahu spisu nie je zrejmé ani ako sa s kontrolovanými osobami inšpektor práce dorozumieval bez prítomnosti tlmočníka. Táto zásadná skutočnosť - podanie informácii prostredníctvom kontrolovaných osôb, na základe ktorej žalovaný založil Protokol a následne Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorým nariadil odstrániť žalobcovi zistené nedostatky, nebola zrealizovaná zákonným spôsobom, keď k podaniu informácii nebol prizvaný tlmočník a osoby podávajúce informácie sú cudzími štátnymi príslušníkmi gruzínskej národnosti. Správny súd v tejto súvislosti hodnotí námietku žalobcu o vypočúvaní kontrolovaných osôb bez prítomnosti tlmočníka za dôvodnú.

40. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje taktiež dôvodnosť námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave na riadne posúdenie veci a to z dôvodu, že pokiaľ nebolo presne a najmä zákonným spôsobom zistené, čo a na základe akých skutočností vykonávali kontrolované osoby, tak nemôže byť riadne zistený skutkový stav a žalovaný nemohol vyhodnocovať, či išlo o závislú prácu kontrolovaných osôb v zmysle pracovnoprávnych predpisov alebo o obchodnoprávny vzťah. Vzhľadom na to, že kontrolované osoby pri podávaní informácii riadne nerozumeli komunikácii s inšpektorom práce a nedali žiadne vysvetlenie ohľadne výkonu ich prác, tak nie je možné jednoznačne konštatovať, o aký vzťah medzi kontrolovanými osobami a žalobcom išlo (či išlo o pracovnoprávny alebo o obchodnoprávny vzťah). Uvedené neosvedčujú ani žiadne iné skutočnosti zistené žalovaným, nakoľko zápisnice o podaní vysvetlenia s kontrolovanými osobami tvorili podstatný dôkaz (a zároveň jediný dôkaz) o výkone závislej práce kontrolovaných osôb pre žalobcu. Skutkový stav v danej veci nebol zistený dostatočne (správne a zákonne) na právne posúdenie veci a tým pádom nie je možné konštatovať správne právne posúdenie žalovaným o prijatí uložených opatrení, nemožno jednoznačne a bez pochybnosti vyvrátiť vyjadrenia žalobcu o tom, že kontrolované osoby vykonávali na kontrolovanom pracovisku podnikateľskú činnosť. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. O-359/2022 zo dňa 17.01.2023, predložené žalobcom, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie žalovaného č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2022/929, 119/2022/2.0/P zo dňa 03.10.2022, ktorým žalovaný na podklade preskúmavaného Protokolu uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000,00 eur za porušenie v nadväznosti na Národný inšpektorát práce ako nadriadený orgán žalovaného taktiež v uvedenom rozhodnutí konštatoval okrem iného nedostatočne zistený skutkový stav zo strany žalovaného.

41. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že Dodatok č. 1 zo dňa 25.04.2022 nebol s ním prerokovaný a to z dôvodu, že pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene protokolu o výsledku inšpekcie práce, tak zo žiadneho ustanovenia príslušnej právnej úpravy nevyplýva, že by bolo potrebné prerokovať dodatok k protokolu, ak samotný protokol bol prerokovaný. Uvedený názor vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR napr. rozhodnutie sp. zn. zo dňa 30.05.2018, z 27.02.2020. Nakoľko sa teda Dodatkom č. 1 k Protokolu neupravovala a ani sa nemenila žiadna časť Protokolu a žalovaný sa ním vysporiadaval len s vyjadrením žalobcu k predmetnému Protokolu, tak nebolo potrebné samotný Dodatok č. 1 ako taký prerokovať.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a uloženie opatrení, v procese zisťovania skutkového stavu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným ako orgánom verejnej správy. Vzhľadom na uvedené správny súd zrušil Protokol žalovaného v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 25.04.2022 podľa a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

43. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ), vysporiadať sa s vyššie uvedenými skutočnosťami, najmä náležite a zákonne zistiť skutkový stav za účelom riadneho posúdenia, či žalobca dodržiava zákonné právne predpisy týkajúce sa zamestnávania fyzických osôb a či je potrebné uložiť opatrenia na odstránenie porušení právnych predpisov.

44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

45. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.