Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/163/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Renáty Gavalcovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 8 51 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX H., o zaplatenie sumy 643,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica, zo dňa 14. februára 2013, č. k. -70, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa a určil, že odporcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 26.07.2012 určenia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 643,90 eur s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 592,36 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 03.03.2005 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o bežnom účte, predmetom ktorej bolo otvorenie a zavedenie bežného účtu, vydanie a používanie debetných platobných kariet, zriadenie a poskytovanie bankových služieb prostredníctvom vybraného kanála a elektronických distribučných sietí, a povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol dňa 17.10.2005 zrušený limit, dňa 27.12.2005 dátum výpovede a účet žalovaného zatvorený dňa 13.02.2006. Podľa prehľadu histórie transakcií na bežnom účte bol vedený od 03.03.2005 do 13.02.2006 keď boli účtované odporcovi servisné poplatky, poplatky za vedenie konta, upomienky, blokáciu s tým, že naposledy realizoval výber z účtu dňa 15.07.2005. Navrhovateľ žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, čo predstavuje žalovaná suma, akým titulom túto žaluje, teda či ide v súvislosti s uzavretou zmluvou o bežný účet s vydanou platobnou kartou a povoleným prečerpaním, o nesplatené povolené prečerpanie kontokorentného úveru, alebo nepovolené prečerpanie. Z dohody o uzatvorení splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 27.06.2011 vyplynulo, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Podľa bodu 2 dohody odporca uznal záväzok na základe zmluvy s pôvodným veriteľom VUB, a.s. vo výške 592,36 eur, čo do právneho dôvodu a výšky voči navrhovateľovi. Z dohody podľa bodu 3.1 vyplýva, že odporca sa zaviazal splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach po 35 eur vždy do 25 dňa v mesiaci s prvou splátkou dňa 25.07.2011. Odporca uviedol, že mal otvorený účet, nemal peniaze na zaplatenie vzniknutého zostatku, nepamätá si, čo konkrétne bolo v zmluve dohodnuté. Žiadal, aby súd preskúmal uplynulú dobu na

vymáhanie sumy, či navrhovateľ podal žalobu včas. V roku 2011 ho navštívil nejaký muž a podpísal mu predloženú uzavretú dohodu. Povedal mu, že má nesplatený dlh, dohodli sa na splátkach po 35 eur, bližšie mu nič nevysvetlil. Nevie, čo znamená premlčanie, ale v čase podpísania dohody uplynula už dlhá doba. Nevie, čo znamená uznanie záväzku a ani aké sú s tým spojené následky, žiadne splátky neposielal, lebo nemal peniaze. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa O.z. účinného od 01.05.2004 do 31.12.2007, podľa , , , podľa , o ochrane spotrebiteľa, podľa , Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa , , podľa , a O.z.. Z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že medzi postupcom a odporcom bola uzavretá dňa 03.03.2005 zmluva o bežnom účte. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovenia , jedná sa o absolútny obchod vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ust. 52 a nasl. O.z. o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah v časti poskytnutého povoleného prečerpania ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia , v ktorom od 01.04.2004 sa implementovali európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda o úprave podnikateľských vzťahov. V danom prípade platí 3 ročná premlčacia doba, pretože pri zmluve o bežnom účte a úvere nie je stanovená inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, ktorú posúdil v zmysle ust. . Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej neurčeným spôsobom príslušného orgánu svoje právo nevykonala vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu práva. V danom konaní začala navrhovateľovi plynúť 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vrátenie nesplatenej sumy uzavretého účtu dňom 04.02.2006, teda po dátume zrušenia účtu a uplynula dňa 14.02.2009. Navrhovateľ však preukázal, že dňa 27.12.2005 bol deň výpovede zo zmluvy, ktorým zanikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi a navrhovateľovi začala plynúť premlčacia doba skôr, teda dňom 28.12.2005, uplynula dňa 28.12.2008. Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 26.7.2012 teda po uplynutí premlčacej doby. Aj v prípade uplatnenia ustanovení o premlčaní by 4 ročná premlčacia doba navrhovateľovi uplynula pred podaním návrhu. Uznanie záväzku zo dňa 27.06.2011 so zrejmým zámerom navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby súd považoval za právne neúčinné. Odporca je priemerný spotrebiteľ, ktorý nevedel posúdiť následky inštitútu o uznaní dlhu. Dohodu podpísal s tým, že mu bolo povedané, aby sa dohodli na zaplatení dlhu v splátkach, túto nečítal, keďže od poskytnutia finančných prostriedkov uplynulo dlhá doba. V čase uznania záväzku už bol dlh premlčaný. Odporca nemal vedomosť o premlčaní. Pri uzatváraní dohody v splátkovom kalendári a uznaní dlhu tak došlo zo strany navrhovateľa k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou o odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a úspešnému odporcovi náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, keď uviedol, že ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Pri premlčaní dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. V dohode, ktorú odporca podpísal je jednoznačne zrozumiteľne a jasne uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkov. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu ako právny inštitút zakotvený v . Právnym následkom uznania práva je prerušenie plynutia premlčacej doby , tzn. že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie premlčaného práva nie z hľadiska účinkov spojených s O.z. viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Úprava obsiahnutá v O.z. spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Odporca sám žiadal možnosť splácať dlhu v splátkach. Súd sa uspokojil a stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením odporcu,

že o premlčaní dlhu a jeho následkoch nemal vedomosť. Daným prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov. Konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemohol súhlasiť s tým, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana, keď odporca bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy niekoľko rokov. Navrhovateľ nesúhlasí s premlčaním nároku, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní právny účinok spojený s uznaním práva, a ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta O.z. t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok novej 10 ročnej, v takomto prípade nastupuje uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Predmetnou dohodou o uznaní dlhu dochádza k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dohoda je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Na dohodu sa nevzťahujú tak ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľ zastáva názor, že odporca potom, čo sa oboznámil s obsahom dohody svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. K podpisu dohody nebol žiadnym spôsobom donútený. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmeniť, návrhu vyhovieť v plnom rozsahu, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania a trovu právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia pojednávania podľa preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 643,90 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 592,36 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom nedoplatku na zmluve o bežnom účte zo dňa 03.03.2005.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh zamietnutý a odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle ust. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo alebo v hodnotení dôkazov príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. až . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určil, nesprávne vyložil príp. ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom ale aj s odôvodnením napadnutej zamietajúcej časti rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. len ho doplní reagovaním na doplnenie navrhovateľa.

Podľa , ak niekto uznal písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny nenastávajú právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Preto ak súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa jeho rozhodnutie je vecne správne. Ak súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľ pred uplatnením tejto pohľadávky na súde predložil odporcovi na podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú odporca podpísal bez toho, aby jej obsahu porozumel, rovnako aj otázke premlčania, správny bol jeho právny záver, že táto dohoda bola v jeho neprospech.

Z dokazovania jasne vyplynulo, že zmienka o premlčaní dlhu v texte zmluvy o uznaní záväzku je síce uvedená, ale je účelovo znevýraznená, zvýraznená je len tá časť, ktorá sa týka uznania záväzku bez zmienky o jeho premlčaní, pričom text uznania dlhu bol vopred žalobcom naformulovaný. V texte nie je zmienka o tom, že odporca bol poučený, že uznáva premlčaný záväzok a bol oboznámený o význame premlčania všetkých skutočností, na ktoré poukázal prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd sa s nimi stotožnil, pretože vyplývajú z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd zdôrazňuje ešte jednu skutočnosť, a to že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť a podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike. Z tohto hľadiska je správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná a prieči sa dobrým mravom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pričom správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. , keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.