Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/194/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne H. I., E. G. R., B. I. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Romanom Zajacom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná č. 80, proti žalovanému Q.. V. R., E.Ý. G. R., R. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I dňa 5.4.2012 č.k. -111 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 66,32 eura platbou JUDr. Kristíne Piovarčiovej v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 392,19 eura na účet jeho právnej zástupkyne v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že titulom vydržania nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, vedenej v evidencii nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v R.Q., C. R. R. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnila tým, že jej právni predchodcovia od roku XXXX A. W. W. B. XXXX je vlastníčkou nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. N. ako parcela č. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2 a parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Jej B. v rokoch XXXX A. XXXX (ako aj ostatní vlastníci susedných nehnuteľností) započali so stavbami rodinných domov, v rámci výstavby ktorých došlo aj k postaveniu oplotenia jednotlivých parciel. Takýto stav v užívaní týchto parciel pretrváva až do súčasnosti. Uviedla, že žalovaný je vlastníkom susedných nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2. Spornou v užívaní je pritom parcela č. XXX/X, ktorú má síce žalovaný zapísanú na liste vlastníctva, ale táto parcela je súčasťou parcely, ktorú užívali jej právni predchodcovia od roku XXXX, ako aj neskôr ona sama. Na časti spornej parcely je postavená S., ktorá nie je zlegalizovaná práve z dôvodu, že časť parcely (na ktorej stojí S.) je vedená na liste vlastníctva žalovaného. Tvrdila, že proti takémuto spôsobu užívania predmetných nehnuteľností nikto z právnych predchodcov účastníkov ani samotných účastníkov nemal žiadne námietky, a to až do doby, kedy žalovaný chcel započať na svojej parcele so stavbou rodinného domu, v čom mu však bránilo ochranné pásmo pri stĺpoch elektrického vedenia vysokého napätia na časti jeho nehnuteľnosti.

Z dôvodu, že držba spornej parcely bola po celú dobu z jej strany ako aj zo strany jej právnych predchodcov (B.) dobromyseľná t.j. oprávnená, žiadala, aby súd na základe vydržania určil, že je vlastníčkou označenej parcely.

Súd prvého stupňa mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C. N. do osobného užívania za platnosti zákona č. 141/1950 Zb. účinného od 1.1.1951, tzv. Stredného Občianskeho zákonníka. Jej B. K. K. A. A. K., B.. K. pritom získali pôvodnú parcelu č. XXXX/XX na základe zápisnice napísanej dňa X.XX.XXXX v kancelárii farmy Štátneho majetku G. R.. Právny predchodca žalovaného na základe tej istej zápisnice získal do užívania parcelu č. XXXX/XX. Dňa XX. X. XXXX bola uzavretá dohoda medzi Š. M. A. K. K. ohľadom výmeny parcely č. XXXX/X P. I. Č.. XXXX/X. Podľa rozhodnutia Odboru pre výstavbu Rady Mestského národného výboru v R. P. Z. XX.X.XXXX P.. G..-XXXX/XXXX-V.. bolo povolené zriadenie práva stavby pre parcelu č. XXXX/X, ktorej ako vlastník bol zapísaný Štátny majetok, n.p., L. Y. E., a nie právni predchodcovia žalobkyne. V roku XXXX bol zistený posun hraníc medzi pozemkami a ich nesprávnosť, tak ako to vyplýva z listu odboru pre výstavbu MSNV R. P. Z. XX.X.XXXX, v ktorom sa doporučuje vzájomná dohoda medzi vlastníkmi X., R. A. K.. Právni predchodcovia žalobkyne postavili na nimi užívaných parcelách rodinný dom v roku XXXX, založili ovocnú záhradu a v roku XXXX postavili aj na spornej časti parcely S.. Parcelu XXXX/X nadobudli právni predchodcovia žalobkyne do osobného užívania dňa XX.X.XXXX na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, uzavretej so Štátnym majetkom, n.p., L. Y. E.. Súd prvého stupňa konštatoval, že právni predchodcovia žalobkyne museli mať vedomosť o tom, že im sporná nehnuteľnosť nepatrí do osobného užívania, lebo z listu vlastníctva č. XXXX Katastrálneho územia R., G. Z.A. XX.X.XXXX vyplýva, že výmera parcely č. XXXX/X E. XXX m2 a výmera parcely č. XXXX/XX XXX N.X, C. XXXX m2. Spolu by právni predchodcovia žalobkyne mali so spornou parcelou celkovú výmeru XXXX m2, a právny predchodca žalovaného by mal výmeru iba XXXX m2, avšak podľa dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi Štátnym majetkom, n. p., L. Y. E. A. W. R. P. Z. XX.XX.XXXX mu patrilo do osobného užívania celkovo XXXX m2. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalovaného listom zo dňa X.XX.XXXX vyzýval právnu predchodkyňu žalobkyne, že neoprávnene užíva časť jeho pozemku, ktorá zodpovedala práve spornej parcele o výmere XXX m2. Takúto skutočnosť konštatoval aj z výpovedí svedkov R., I. A. J.. Z uvedeného po právnom posúdení podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 134 ods. 1, ods. 2, § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa predpoklad dobromyseľnosti počas celého obdobia pred X.X.XXXX. Od svojej dospelosti (od roku XXXX) vedela, že ohľadom nehnuteľnosti sú spory ako aj to, že vlastnícke právo k predmetnej parcele si uplatňuje právny predchodca žalovaného, ako aj žalovaný, a že jej táto nehnuteľnosť nepatrí. Odvolal sa aj na obsah dokazovania vykonaného pred Okresným súdom Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , kde na pojednávaní dňa 16.11.2009 žalobkyňa výslovne uviedla, že vlastnícke právo žalovaného k parcele č. XXX/X nespochybňuje, preto ani nepodala odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu R. Q., Katastrálneho odboru zo dňa X.X.XXXX, ktorý opravil chybu na liste vlastníctva a ako vlastníka tejto parcely zapísal žalovaného. Uzavrel preto, že takýto prejav by žalobkyňa pred súdom neurobila, ak by bola dobromyseľná v tom, že vlastnícke právo k predmetnej parcele patrilo jej právnym predchodcom, resp. jej a to titulom vydržania. Z uvedených dôvodov žalobu žalobkyne zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a prvostupňový súd úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za celkovo 6 úkonov právnej služby, vrátane režijného paušálu (podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb), na náhradu ktorých zaviazal neúspešnú žalobkyňu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalovaného.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť (podľa obsahu odvolacieho návrhu zmeniť) a žalobe vyhovieť. Namietala procesné nedostatky, spočívajúce v zmätočnosti a v nevhodnom spôsobe vedenia samotného konania, čo bolo aj predmetom sťažnosti na postup súdu. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa výrazne pochybil, ak nevzal do úvahy dobu pokojného a nerušeného užívania nehnuteľnosti, teda užívania spornej parcely od termínu, kedy bola táto pridelená do užívania jej právnym predchodcom, ako aj právnym predchodcom žalovaného v roku XXXX. Zdôraznila, že rozhodujúcim pre spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bol samotný fakt výkonu držby, ako základného predpokladu vedúceho k nadobudnutiu

vlastníctva. Ďalej uviedla, že všetci dotknutí vlastníci predmetných pozemkov, pridelených do užívania v roku XXXX rozhodnutím príslušných štátnych a samosprávnych orgánov okamžite započali so stavbami oplotení a takto ohraničené pozemky boli a sú užívané v rovnakých hraniciach od roku XXXX až do súčasnosti. Nikto z užívateľov nenamietal spôsob a výmery pozemkov, a v prípade spornej parcely takýto stav pretrvával až do roku XXXX, kedy si žalovaný dal vyhotoviť geometrické zameranie nehnuteľností a tieto geodet vykonal podľa pôvodne vydaných užívacích rozhodnutí a nebral pritom do úvahy stav, v akom boli tieto užívané počas celého obdobia predchádzajúcich rokov a aký je aj súčasný užívací stav. Vyslovila presvedčenie, že pravdepodobne už v čase začatia užívania predmetných nehnuteľností v roku XXXX došlo k posunu a zlému zameraniu hraníc jednotlivých pozemkov medzi všetkými užívateľmi navzájom, pričom však nikomu z užívateľov táto skutočnosť nevadila a reálne nevadila ani právnym predchodcom žalovaného, a to až do konca 90-tých rokov minulého storočia, kedy chceli započať so stavbou rodinného domu. V tejto výstavbe im však bránil inštalovaný stožiar vysokého napätia, a s tým súvisiace ochranné pásmo. Namietala aj proti záveru súdu prvého stupňa, že tak jej právni predchodcovia, ako aj ona sama pri držbe predmetnej nehnuteľnosti neboli dobromyseľní. Poprela vierohodnosť listu právneho predchodcu žalovaného, údajne adresovaného jej právnym predchodcom, ktorý je datovaný dňom X.XX.XXXX. Zdôraznila, že neexistuje žiaden doklad o doručení tohto listu, pričom súd prvého stupňa tejto skutočnosti nevenoval žiadnu pozornosť. Namietala aj proti hodnoteniu výpovedí jednotlivých svedkov, pretože svedkovia Z.. R. A. Z.. I. vo svojich svedeckých výpovediach na pojednávaní zhodne uviedli, že boli niekoľkokrát na parcele žalovaných, avšak žiadnym spôsobom nepotvrdili tú skutočnosť, že by niekedy počuli námietky právnych predchodcov žalovaného na adresu B. žalobkyne, prípadne akékoľvek požiadavky na úpravu hraníc nimi užívaných nehnuteľností. Namietala, že ostatné výpovede svedkov, ktorí jednoznačne potvrdili jej tvrdenia súd vôbec nezobral do úvahy, a pritom sa jedná o priamych C. účastníkov konania. Poukázala aj na tú skutočnosť, že právni predchodcovia žalovaného, ako aj sám žalovaný už od roku XXXX mohli kedykoľvek uplatniť súdnou žalobou nárok na úpravu právneho vzťahu k užívaniu spornej parcely, nikdy však k takémuto kroku nepristúpili. Zdôraznila, že za časť parcely, na ktorej je postavená S., platí dane z nehnuteľnosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci podrobné a rozsiahle dokazovanie, úplne a presne zistil skutkový stav a rozhodujúce skutočnosti pre správne rozhodnutie vo veci, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia a vec aj správne právne posúdil. Mal za to, že ani žalobkyňa, ani jej právni predchodcovia nesplnili náležitosti vydržania, a to predovšetkým atribút jej nepretržitého trvania počas celej zákonom stanovenej doby, a počas držby neboli dobromyseľní. Odvolal sa v tejto súvislosti na výsledky konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , v ktorom žalobkyňa uznala jeho vlastnícke právo k parcele č. XXX/X W. G. XXX m2. Zdôraznil, že už v roku XXXX, keď bolo prekontrolované vytýčenie jednotlivých parciel zúčastnených osôb a bývalá Rada mestského národného výboru v R. konštatovala, že došlo k zásahu do susedných parciel a bola doporučená vzájomná dohoda medzi vlastníkmi X., R. A. K., právni predchodcovia žalobkyne mali vedomosť o tom, že užívajú časť susednej parcely, ktorá im pridelená nebola, pretože hranice sú vytýčené nesprávne a z tohto dôvodu neboli dobromyseľní. Rovnako dobromyseľnou v držbe parcely preto nebola ani žalobkyňa.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a postupom v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. vykonané dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil, vec správne právne posúdil, ako aj vecne správne vo veci rozhodol, ak žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva k spornej parcele. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. s poukazom na odvolacie námietky žalobkyne považuje za potrebné tieto dôvody doplniť nasledovne :

Žalobkyňa svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere XXX N., zapísanej na Liste vlastníctva č.l. XXXX R.. Ú.P.. C. N., W. R. C., okres R. Q.. skutkovo odôvodnila tým, že jej právni predchodcovia, rodičia K. K. A. A. K. túto parcelu spolu s ďalšími im pridelenými parcelami užívali od roku XXXX, kedy im nehnuteľnosti boli dané do užívania bývalým Štátnym majetkom G. R.. Na pridelených parcelách vystavali rodinný dom a spornú parcelu užívali ako jej dobromyseľní držitelia aj v nasledujúcom období. V roku XXXX si na časti tejto parcely postavili S.. Tvrdila, že v roku XXXX C. K. B. stali vlastníkmi pridelených parciel, a po C. B. (W. G. B. XXXX A. N. G. B. XXXX) sa stala vlastníčkou týchto parciel ona. V priebehu konania spresnila, že vydržacia lehota k spornej parcele č. XXX/X začala plynúť v roku XXXX a to od postavenia S. K. B.. Svoj nárok aj právne kvalifikovala, na základe hmotnoprávneho inštitútu vydržania upraveného v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia do doby podľa ods. 1 sa započíta doba, po ktorú mal vec oprávnenej držbe právny predchodca.

Vydržanie predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom jeho účelom je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom.

Zákon pritom stanovuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Vychádzajúc z náuky rímskeho práva medzi tieto predpoklady možno zaradiť: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, a uplynutie vydržacej doby.

Tak ako je vyššie uvedené, jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec, alebo vykonávané právo patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. z titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny dôvod svedčí.

Ohľadom započítania oprávnenej držby treba uviesť, že súdna prax je jednotná v vtom, že pre vydržanie treba do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1. januárom 1992.

Odvolací súd z obsahu preskúmavanej veci konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala v priebehu konania právny dôvod, t.j. titul, na základe ktorého mali vstúpiť do oprávnenej držby spornej parcely jej právni predchodcovia a neskôr (podľa jej vlastného tvrdenia) aj ona sama. Tak ako je vyššie uvedené, pôvodne skutkovo tvrdila - v žalobe a v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 4.10.2011, že užívateľmi parcely sa stali jej B. G. B. XXXX, neskôr svoje tvrdenie zmenila, keď na pojednávaní dňa 9.2.2012 vypovedala, že vydržacia lehota k predmetnému pozemku začala plynúť v roku XXXX, bez toho, aby uviedla na základe akého titulu sa tak stalo. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že k rozdeleniu pozemkov v danej lokalite došlo v roku XXXX keď zo Zápisnice vyhotovenej v kancelárii farmy štátneho podniku v R. (č.l. 58) vyplýva, že došlo k rozdeleniu stavebných pozemkov na individuálnu výstavbu rodinných domov pre zamestnancov štátnych majetkov. Táto parcelácia pozemkov však nebola právne

ošetrená a užívateľom pozemkov nesvedčil ani žiaden titul, na základe ktorého by sa mali ujať držby predmetných pozemkov. V prípade právnych predchodcov žalobkyne bol právny vzťah k pozemkom prideleným v roku XXXX právne ošetrený až Dohodou zo dňa XX.X.XXXX o zriadení osobného užívania týchto nehnuteľností t. j. parciel č. XXX/X - Z. A. Z. W. G. XXX N. A. I.. Č.. XXXX/XX - P. W. G.Ý. XXX m2, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX R. Ú. R., stav podľa identifikácie parciel zo dňa X.X.XXXX. Zároveň z obsahu dohody vyplýva povinnosť užívateľov pozemkov zaplatiť Štátnemu majetku n. p. L. Y. E. odplatu za zriadenie osobného užívania vo výške 1.383,60 Kčs. Až od tejto doby možno preto považovať právnych predchodcov žalobkyne za dobromyseľných užívateľov predmetných nehnuteľností, avšak nemožno ich považovať zároveň za domnelých vlastníkov všetkých nimi užívaných nehnuteľností (t.j. aj tej časti parcely patriacej právnym predchodcom žalovaného, ktorá v súčasnosti zodpovedá spornej parcele č. XXX/X P. W. G. XXX m2), pretože osobné užívanie pozemkov sa im mohlo zmeniť na ich vlastníctvo k týmto pozemkom iba v rozsahu, v akom im bolo takéto právo osobného užívania zriadené v roku XXXX.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zo Znaleckého posudku č. X/XXXX P. Z. XX.X.XXXX vypracovaného znalcom Q.. K. E. pre potreby súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , vyplýva že priebeh hranice pozemkov pridelených do osobného užívania právnym predchodcom žalobkyne v roku XXXX a právnemu predchodcovi žalovaného v rokov XXXX prebiehal medzi parcelami č. XXXX/X A. XXXX/XX (do osobného užívania k pridelených právnemu predchodcovi žalovaného) a parc. č. XXXX/X A. XXXX/XX (do osobného užívania pridelených právnym predchodcom žalobkyne) tak, že v súčasnosti vedená parcela pod číslom XXX/X patrí žalovanému, ktorú skutočnosť žalobkyňa v konaní pred súdom aj uznala na pojednávaní vo veci vednej na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. dňa 16.11.2009, keď vyhlásila, že nespochybňuje vlastnícke právo Q.. V. R. R. I. Č.. XXX/X G. G. XXX m2.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti, keďže žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala na základe akého právneho titulu (právnej skutočnosti) mali jej právni predchodcovia vstúpiť do držby častí pôvodnej parcely, teraz zodpovedajúcej parcele č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, možno uzavrieť, že v konaní nepreukázala splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej parcele a preto zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa je vecne správny.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Neúspešnej žalobkyni v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci

- vyjadrenie k odvolaniu v sume 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura, spolu v sume 66,32 eura, povinnosť náhrady ktorých uložil neúspešnej žalobkyne platbou zástupcovi žalovaného podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.