Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-92-2013.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/92/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Y. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na V. ul. č. X v U. B. P. zastúpenej JUDr. Danicou Holkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Hviezdoslavovej ul. č. 7 v Spišskej Novej Vsi proti odporcovi Ing. Y. P. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na O. ul. č. X v U. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.4.2013 č.k. 13P 61/2012-215 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, o spôsobe jeho zaplatenia a o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17.9.2004 č.k. P 206/96-384 tak, že zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku zo 43,15 € mesačne na 100 € mesačne od 7.9.2012 a zaviazal ho platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 360,48 € za obdobie od 7.9.2012 do 30.4.2013 zaviazal odporcu zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. v súlade s jej návrhom, teda aby zaviazal odporcu prispievať na jej výživu 250 € mesačne. Odvolanie zdôvodnila tak, že odporca od 17.9.2004 až do rozhodnutia súdu prvého stupňa prispieval na jej výživu iba 43,15 € napriek tomu, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného mala iba 13 rokov a v súčasnosti sa pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole. Poukázala v tejto súvislosti na skutočnosť, že za obdobie trinástich rokov, počas ktorých jej matka nežiadala zvýšiť výživné od odporcu, sama doplňovala zdroj jej výživy a odporca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na uspokojovaní jej potrieb. Skonštatovala, že od poslednej súdnej úpravy o výživnom absolvovala základnú školu, skončila gymnázium a v súčasnosti je študentkou vysokej školy, preto je toho názoru, že jej odôvodnené potreby sa v každom smere tak podstatne zvýšili, že jej návrh je dôvodný. Vyjadrila názor, že je málo pravdepodobné, aby odporca mal minimálny príjem zo živnosti, ktorú v súčasnosti vykonáva a pre každého hľadá lepšie platenú prácu, len nie pre seba. Spochybnila jeho príjem z prenájmu rodinného domu, uvedený odporcom v daňovom priznaní, ktorý je kompletne vybavený a má zariadené aj podkrovie, o čom bezpečne vie preto, že tento postavili s
jej matkou a bol pririeknutý v rámci vyporiadania BSM odporcovi. Konštatovala, že zvýšené výživné nepostačuje na zabezpečenie ani jej najzákladnejších nákladov ani v prípade, ak príležitostne vykonáva brigády a matka jej nemôže pomôcť, pretože je nezamestnaná. Za takejto situácie priznané výživné nepostačuje ani na uspokojenie jej nákladov spojených so štúdiom, ktoré vyčíslila v konaní pred súdom prvého stupňa. Vyjadrila názor, že ona, a tiež jej sestra X., ako aj obidve deti odporcu z druhého manželstva sú deťmi odporcu, preto má voči nim všetkým rovnaké práva aj povinnosti. Zdôraznila, že odporcu od rozvodu svojich rodičov nevidela, on sa nikdy nedomáhal toho, aby sa s ním ona so sestrou stretávali, ignoroval ich, preto je pochopiteľné, že sa ho nepýtala, či má alebo môže ísť študovať na vysokú školu, čo jej on v konaní pred súdom prvého stupňa vytýkal. Súdom prvého stupňa určené výživné 100 € považuje za neprimerane nízke jej nákladom spojeným so štúdiom, preto navrhla, aby odvolací súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu 250 € mesačne.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a relevantnými námietkami účastníkov konania uplatnenými v konaní pred súdom prvého stupňa aj v odvolaní, pretože tieto v prevažnej väčšine tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvého stupňa v tejto právnej veci správne aplikoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o trvalú, nielen prechodnú zmenu a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V tejto právnej veci ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného došlo k tak podstatnej zmene pomerov u navrhovateľky, ktorá musela byť nevyhnutne premietnutá do nového rozhodnutia o výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky, ako aj osobné pomery usmerňovať tak, aby plnenie už existujúcej vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pri akomkoľvek plánovaní spôsobu života, zmeny zamestnania, vytvorenia novej rodiny a podobne, rodičia si musia
uvedomovať existenciu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť a teda uspokojovať si odôvodnené potreby samostatne a prispôsobiť tomu svoje pomery tak, aby uspokojovanie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa nebolo ohrozené a dieťa sa nemuselo prispôsobovať subjektívne zhoršeným pomerom rodiča.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby navrhovateľky sa od predchádzajúcej úpravy výživného podstatne zvýšili, pretože za uplynulý čas absolvovala základnú aj strednú školu a v súčasnosti nie je schopná ešte samostatne sa živiť, pretože sa dennou formou vysokoškolského štúdia pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Dokazovaním bolo tiež nepochybne zistené, že u odporcu ani u matky navrhovateľky nedošlo k zmene v počte vyživovacích povinností, pretože obidvom zanikla vyživovacia povinnosti voči dcére X., ktorá sa stala schopná sama sa živiť a matke navrhovateľky pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére narodenej v jej terajšom manželstve mal. W. a otcovi voči mal. O.. Rovnako je nepochybné, že odôvodnené potreby navrhovateľky ako dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolenie štúdiom sú podstatne vyššie ako odôvodnené potreby dieťaťa vo veku troch rokov, t.j. vo veku v čase poslednej súdnej úpravy o výživnom. Pokiaľ ide o príjmy rodičov navrhovateľky, u odporcu nedošlo k podstatnému zvýšeniu jeho čistého priemerného mesačného zárobku, ale z vykonaného dokazovania je možné urobiť záver, že jeho príjmy sú vyššie, ako ich deklaroval pred súdom prvého stupňa, čo tento v odôvodnení napadnutého rozsudku zrozumiteľne a jasne vysvetlil. U matky navrhovateľky došlo k podstatnej zmene v zárobkových schopnostiach a možnostiach, pretože sa stala 1.8.2012 nezamestnanou, preto od tohto dňa už nie je schopná doplňovať zdroj výživy navrhovateľky finančne, iba osobnou starostlivosťou. Odvolací súd sa plne stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa, že príležitostný príjem navrhovateľky z brigád nemôže byť vyhodnotený v jej neprospech a nemôže mať za následok zníženie vyživovacej povinnosti odporcu. Odvolací súd konštatuje, že dôvody, pre ktoré potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného sú dôvodmi aj pre potvrdenie výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti, t.j. nad 100 € mesačne. Pretože neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vyhovenie odvolaciemu návrhu navrhovateľke, odvolací súd výrok o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Pretože odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť, ani z vykonaného dokazovania zistiť, ako si odporca po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa plnil svoju vyživovaciu povinnosť, zrušil výrok o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p., pretože rozhodnutím na hypotetickom podklade, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude zistiť, ako si odporca plnil svoju vyživovaciu povinnosť po vyhlásení rozsudku a v závislosti od zistených skutočností znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie tak, aby z výroku bolo zistiteľné, koľko v skutočnosti predstavuje a o spôsobe jeho zaplatenia a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné.
Odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania účastníkov podľa § 221 ods. 1 písm.i/ O.s.p. ako nadbytočný, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.