Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_26CoE-15-2013.pdf
PDF · 89.88 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/15/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava proti povinnému: H. F., nar. XX. C. XXXX, bytom P. XXXX/XX, R., o vymoženie 939,21 eura a príslušenstva, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Štefanovičova 20, Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 10. októbra 2012 č. k. 6Er/486/2010-19, EX 6890/10, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Súdnemu exekútorovi a povinnému nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. zastavil exekučné konanie (správne exekúciu) a II. exekútorovi nepriznal právo na náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 57 ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení - Exekučného poriadku), § 45 ods. 1 a 2 ZoRK (zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnení), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení platnom a účinnom do 31.12.2007 - Občianskeho zákonníka), § 2 ZoSÚ (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, t. j. k 29.5.2007) a tiež odkazom na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993, resp. rozhodnutie Rady vo veci Pohotovosť, s. r. o. C-76/10 (body 38 a 43 odôvodnenia); vecne potom názorom o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v úverovej zmluve (bod [6] záverečných ustanovení, resp. i článok 11.2 obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007), keď právny vzťah medzi účastníkmi bol založený spotrebiteľskou zmluvou č. 2602246207 z 29. mája 2007. Takáto doložka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožnila spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa. Takáto neplatná rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie o trovách exekúcie potom súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 E. p., keď súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko tento si ich neuplatnil.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušila vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. alternatívne, aby rozhodnutie zmenil tak, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie. Odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d/ tým, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205 ods. 2 písm. f/ tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. tým, že účastníkovi - oprávnenej sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uviedla, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Úlohou exekučného súdu je len posúdiť predložené dokumenty, ale nepreskúmavať ich po stránke hmotnoprávnej či procedurálnej, keďže na takýto postup nemá právomoc a nemôže sám meritórne rozhodovať. Ani O. s. p., E. p., ani ZoRK neposkytujú žiadnu oporu záverom, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a vykonávať dokazovanie vo veci samej. Konaním súdu prvého stupňa bola preto oprávnenej odňaté právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné, čím oprávnenej spôsobil ujmu.
Povinný ani súdny exekútor odvolanie nepodali.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania - oprávnená (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a je potrebné ho ako vecne správne potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.).
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6Er/486/2010 je vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 939,21 eur a príslušenstva. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia zastavená.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK (zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnení) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a odôvodnením takto zvoleného spôsobu rozhodnutia v prejednávanej veci, najmä teda názoru o neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, ktorá zvýhodňuje oprávnenú a sťažuje postavenie povinného (t. j. spôsobuje nevyváženosť zmluvných podmienok, za ktorých bola úverová zmluva uzatvorená účastníkmi dňa 29.5.2007) a prílišnej
všeobecnosti takýchto zmluvných podmienok, resp. ich individuálneho nedojednania s konkrétnym spotrebiteľom (tu povinným).
Práve ustanovenia § 44 ods. 2 a 3 E. p. zakotvujú nielen možnosť, ale aj povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak je tu nesúlad žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Takáto úprava je prostriedkom ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti a je to práve ona, ktorej účelom je zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne ne(s)plnenej povinnosti tam, kde by práve opak, čiže „odobrenie“ exekúcie bol/o možným len za cenu porušenia práva. Ani tu tak nie je dôvod ustupovať od názoru, že udelenie poverenia exekútorovi oň žiadajúcemu je možným len v prípade nezistenia exekučným súdom rozporu so zákonom u žiadnej z celkom troch listín (písomností) v súhrne predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre rozhodnutie významovo opačné (a konkrétnu exekúciu prakticky končiace), čiže pre zamietnutie žiadosti o poverenie postačuje zistenie príslušného nesúladu u ktorejkoľvek (a to i len jedinej z nich) a z pohľadu dopadu na výsledok konania pred exekučným súdom je právne absolútne bez významu, či vadou rozporu so zákonom trpí žiadosť, návrh alebo titul.
Údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov č. 2602246207 z 29.5.2007 v časti zmluvných dojednaní nezodpovedajú požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom z jej bodu 3. (Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia) je možné s istotou odčítať len výšku úveru, v tomto prípade 30.000 Sk (939,21 eura), ďalej počet pravidelných mesačných splátok, výšku mesačnej splátky, dátum prvej a každej ďalšej platby, RPMN v %, úrokovú sadzbu a celkovú výšku nákladov na poskytnutý úver. Z týchto údajov o úvere je možné bližšie dovodiť len to, že skutočne poskytnutou čiastkou bola suma 30.000 Sk, t. j. 939,21 eura.
V článku 11.2 (Prechodné a záverečné ustanovenia) Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. Č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Z uvedeného tak vyplýva, že výber rozhodcu bol výlučne v réžii oprávnenej, resp. tento rozhodca bol vopred stanovený a určený oprávnenou, čo potvrdilo zjavnú nerovnováhu medzi signatármi takejto úverovej zmluvy.
Neopodstatnenými tak boli tie námietky oprávnenej, podľa ktorých v tzv. spotrebiteľských veciach exekučnému súdu neprislúcha oprávnenie nahrádzať nečinnosť spotrebiteľa pri spochybňovaní ním výsledku rozhodcovského konania (teda nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku), pričom opačný postup (teda skúmanie exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom zo strany exekučného súdu a to i z hľadísk odvolávajúcou sa oprávnenou neprijímaných) by navyše mal byť postupom bez opory v zákone a dokonca tiež vybočením z medzí ústavného rámca činnosti štátnych orgánov (zakotveného o. i. v odvolaním spomenutom čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a vyjadriteľného i tak, že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené).
Ak potom platí i to, že doplnením zhora priblíženej právnej úpravy (v E. p.) sú i ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK výslovne predpokladajúce zastavenie exekúcie exekučným súdom (aj bez návrhu) v prípade výskytu niektorých nedostatkov rozhodcovského rozsudku reprezentujúceho exekučný titul a tiež v prípade zaviazania takýmto rozhodnutím účastníka na objektívne nemožné či právom nedovolené plnenie alebo i plnenie odporujúce dobrým mravom, z logiky veci tu vyplýva, že pri uplatnení takéhoto postupu ZoRK či akýkoľvek iný zákon s uskutočnením konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku ani nepočíta. Je to tak práve preto, že ak by takéto konanie v konkrétnej veci bolo vedené, jeho negatívny výsledok (čiže zamietnutie žaloby) by mal zásadne byť aj poskytnutím takej odpovede na otázky
majúce sa inak vyriešiť exekučným súdom, ktorá by možnosť až následného riešenia ním rovnakého problému prakticky vylúčila. V pomere oboch potenciálne všeobecným súdom uskutočniteľných konaní (1. konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a 2. exekučného konania) tu totiž treba pracovať i s prekážkou konania v podobe právoplatne rozsúdenej veci (§ 159 ods. 3 O. s. p.), nakoľko nemožno prijať takú interpretáciu, pri ktorej by jestvovala možnosť, aby exekučný súd tú istú otázku (dovolenosti plnenia a validity rozhodcovského rozsudku) posúdil odchylne od súdu zaoberajúceho sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak by tu však naopak došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, znamenalo by to ako faktické prijatie argumentácie nasvedčujúcej vadám takéhoto titulu na ujmu pretrvania jeho ďalšej existencie, tak i stav, v ktorom rozhodnutím súdu bol takýto titul odstránený (takže by tu už odpadala diskusia o tom, či titul trpí alebo netrpí určitými vadami, nakoľko tento by tu už v čase dôjdenia veci na pretras pred exekučným súdom ani nebol).
Práve tým treba považovať za vyvrátenú argumentáciu oprávnenej o nutnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a nemožnosti „prevzatia iniciatívy“ pri vytýkaní prípadných vád rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, keď napokon trvať treba i na tom (opäť ustálenom tunajším súdom už v minulosti), že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu a prekážkou mu v tom nemôžu byť ako nie celkom totožné zákonné formulácie v E. p. a ZoRK (vytvárajúce priestor pre možný, avšak len prvoplánový, hoc aj zmluvnými partnermi spotrebiteľov v obdobných veciach s obľubou uprednostňovaný výklad, podľa ktorého by z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 45 ods. 1 a 2 ZoRK malo byť možným len zastavenie exekúcie), tak ani nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodujúcim tu totiž napokon je, že exekučný súd pri postupe podľa § 44 E. p. ani podľa § 45 ZoRK neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície opravného súdu a formálne zrušil exekučný titul (predstavovaný rozhodcovským rozsudkom ako rozhodnutím iného orgánu než súdu vedúcim k tomu, že konkrétnym problémom sa tzv. všeobecný súd môže - s výnimkou paralelne zachovanej možnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku - zaoberať najskôr v štádiu udeľovania poverenia exekútorovi), môže mu však (tu spomínanému titulu) za určitých okolností odoprieť vykonateľnosť. Prijatie opačného názoru by pritom malo za následok, že súdy by buď nevenovali žiadnu pozornosť exekučným titulom (ak by tieto nemali oprávnenie skúmať či už vôbec alebo len formálne), alebo by napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného titulu mali byť nútené najskôr do udelenia poverenia (a tým aj k legitimizovaniu exekučného vymáhania pohľadávky) a až následne by mali byť oprávnenými uvažovať o zastavení exekúcie.
I k námietke len obmedzenou možnosťou skúmania rozhodcovského rozsudku exekučným súdom tunajší súd už viackrát v obdobných veciach zdôraznil, že pri posudzovaní súladu so zákonom iných exekučných titulov než tých vydávaných súdmi nie vždy význam má len výrok rozhodnutia. Hoci najčastejšie rozpornosť exekučného titulu so zákonom (čo platí i pre postupy zákon „len“ obchádzajúce) je tak zjavná, že na ňu možno usúdiť už z jednoduchého porovnania výroku titulu s príslušnou právnou úpravou, to ešte neznamená, žeby rozpor titulu so zákonom nemohli založiť aj iné jeho nedostatky (najmä vady identifikácie účastníkov konania v úvodnej časti rozhodnutia či rôzne vady jeho odôvodnenia). Bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci ide o prípad výskytu vád len z prvej skupiny zhora, alebo vád z tej druhej či dokonca o prípad kumulácie vád z oboch skupín, u skúmania titulov predstavovaných rozhodcovskými rozsudkami sa exekučný súd nemôže vyhnúť skúmaniu zmlúv (v čom tak treba argumentáciu oprávnenej z jej odvolania priamo odmietnuť) už len pre potrebu vyhodnotenia rozhodcovskej doložky, posúdenia charakteru vzťahu a aj určenia rozhodného hmotného práva (za účelom zistenia súladnosti samotného titulu so zákonom). Práve tým je ale dané ako to, že hranice tu diskutovaného skúmania ťažko exaktne určiť (a odvolací súd tak kategorické úvahy oprávnenej i skalopevnosť presvedčenia o ich správnosti tejto účastníčke z určitého pohľadu závidí), tak i to, že pre posúdenie rozhodných otázok (čo osobitne platí pre možnosť výskytu vád odôvodnenia titulu, resp. možnosti zistenia nesúladnosti aj jeho výroku až porovnaním výroku, odôvodnenia a tiež hmotnoprávneho základu rozhodnutia - čiže zmluvy) spravidla nebude postačujúcim exekučný titul, návrh a žiadosť (v ktorých niekedy i zámerne môže byť len obmedzené penzum informácií - reálne sťažujúce plnenie úloh exekučného súdu).
Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.