Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-75-2013.pdf
PDF · 83.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. D., D.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka
- G. R., D.. XX.XX.XXXX, bytom D. M. - U., Y.Í. XX, Č. F. a otec - U. D., D.. XX.XX.XXXX, bytom W. Z., R.Y. XXXX/XX, o návrhu otca na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 26.06.2013 sa otec maloletej domáhal zvýšenia výživného matke voči maloletej na sumu 100 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletej bolo v roku 2008 rozvedené, maloletá bola zverená do starostlivosti otcovi a výživné bolo matke určené vo výške 1.500 Sk (49,79 eur) mesačne. Medzičasom uzavrel nové manželstvo, v roku 2010 mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pomery sa zmenili aj na strane maloletej, je o5 rokov staršia, pričom matka ani určené výživné riadne neplatí, na starostlivosti o dieťa sa nijako nepodieľa.
Matka navrhla výživné ponechať v pôvodnej úprave.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, rozhodnutím súdu k predchádzajúcej úprave výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/83/2008-27 zo dňa 16.05.2008 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti otcovi a matke bolo určené výživné vo výške 1.500 Sk (49,79 eur) mesačne. Maloletá mala v čase úpravy 8 rokov. Od toho času k zmene úpravy výživného nedošlo.
Matka vypovedala, že žije s manželom (v decembri 2012 uzavrela nové manželstvo) a dvoma deťmi, nar. v marci 2009 a v septembri 2012. Staršie dieťa chodí do škôlky s poplatkom 640 Kč a stravným približne 600 Kč mesačne. S mladším dieťaťom je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 6.111 Kč a prídavky na dve deti 2x 500 Kč. Obe deti sú zdravé, zvýšené výdavky na ich starostlivosť nemá. Má príjem aj zo zamestnania, od marca pracuje na dohodu o vykonaní práce (do 31.12.2014). Podľa predloženej dohody o vykonaní práce (z 27.02.2014) matka pracuje od 03.03.2014, určený rozsah prác má na celkom 300 hodín, za mesiac marec mala príjem 1.246 Kč. Jej manžel pracuje ako skladník, pre osobný bankrot má vykonávané zrážky z príjmu. Za rok 2013 mal príjem 12.319,67 Kč mesačne (v priemere), z toho podľa správy plnenia oddlženia má zrážky okolo 2.100 až 2.500 Kč. Bývajú v prenajatom byte za 3.650 Kč mesačne, k tomu platia elektrinu 1.700 Kč, plyn a teplo 3.000 Kč. vlastní 2-izbový byt, zaťažený úvermi so splátkami 200 eur mesačne. Jej zamestnávateľ vykázal príjem za obdobie od apríla 2013 do marca 2014 v priemere 606,14 eur mesačne.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že má príjem zo zamestnania, 600 až 700 eur mesačne. Podľa predložených výplatných lístkov mal za obdobie roka 2013 príjem 821,81 eur mesačne, za obdobie od apríla 2013 do marca 2014 mal príjem 842,51 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a spoločným dieťaťom, nar. 2010, na starostlivosť oň má len bežné výdavky. Manželka pracuje na polovičný úväzok, s príjmom 113 eur mesačne ako upratovačka. Spoločne od decembra 2013 vlastnia byt, zakúpený na hypotéku od ŠFRB, so splátkami 193 eur mesačne.
Mal. A. je zdravá, má 14 rokov, navštevuje 8. triedu ZŠ, zvýšené výdavky na jej starostlivosť otec neuviedol. Naďalej má predpísané okuliare.
Kolízny opatrovník navrhol výživné matke s poukazom na odstup času od poslednej úpravy a odôvodnené potreby dieťaťa zvýšiť.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých
potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho teba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a teda zistených pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletej, súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného síce došlo k zmene pomerov, ale v takom smere, že nie je možné návrhu otca vyhovieť. Obaja (výživou voči mal. A. povinní) rodičia uzavreli nové manželstvo, otcovi vznikla jedna, matke dve nové vyživovacie povinnosti. Hoci je maloletá o 6 rokov staršia a inak by tu dôvod na zvýšenie výživného existoval, pomery na strane matky a celkový príjem jej rodiny (18.400 Kč) s prihliadnutím na výdavky na bývanie (8.350 Kč) a súčasnú výšku výživného (49,79 eur predstavuje cca 1.350 Kč), keď štvorčlennej rodine ostane na živobytie cca 310 eur na mesiac, zvýšenie výživného nedovoľujú. Preto súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).