Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-120-2014.pdf
PDF · 78.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/120/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci mal. I. Y. nar. X.X.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom A. C., G. D. Z. M. I. dieťaťa rodičov I. Y. rod. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na W. ulici č. X Z zast. X. C. C. so sídlom na T.. G.. XX v H. a I. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. na W. ulici č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 15.1.2014 č.k. 15P 324/2013-31 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. I. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 12.3.2010 sp.zn. 7P 11/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 22.9.2010 č.k. 8CoP 161/2010-121 zo 40,- € na 90,- € mesačne od 15.11.2013, ktoré uložil otcovi platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 100,- € za obdobie od 15.11.2013 do 14.1.2014 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- € s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky určil 15. dňom od právoplatnosti rozsudku. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa §-u 78 ods. 1, 3, §-u 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine a konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov u mal. I. najmä tým, že je starší a preto je samozrejmé, že výdavky na jeho výživu, ošatenie, kultúrne a športové vyžitie sú vyššie ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Uviedol, že aj u rodičov maloletého došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že príjem otca sa v porovnaní s jeho príjmom v čase poslednej súdnej úpravy výživného zvýšil o 210,99 € a matkin o 45,40 €. Pri rozhodovaní zohľadnil, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére I., pripravujúcej sa štúdiom na vysokej škole na budúce povolanie. Zdôraznil, že všetky odôvodnené potreby maloletého zabezpečuje osobne matka. Vyjadril názor, že na úhrade všetkých zvýšených potrieb maloletého sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, v ktorom vytkol súdu prvého stupňa nedostatočne zistený a následne zhodnotený skutkový stav a skutočnosť, že pri rozhodovaní nezohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej študujúcej dcére I.. Uviedol, že k zvýšeniu jeho čistého priemerného mesačného zárobku došlo iba vďaka motivačnému príplatku a nepravidelným nočným zmenám, čo je len dočasnou záležitosťou z dôvodu jeho preradenia na iný druh práce počas trvania pracovného pomeru. Zdôraznil, že jeho mesačné náklady sa od posledného súdneho rozhodnutia nezmenili, pretože stále pravidelne spláca zo svojho príjmu pôžičky a úvery vzniklé za trvania manželstva s matkou maloletého v rozsahu 252,02 € mesačne. Vyjadril názor, že mesačné náklady mal. I. prezentované matkou pred súdom prvého stupňa v rozsahu 150,- € považuje za prehnané. Uviedol, že náklady na výživu maloletého môže matka uspokojovať z kúpnej ceny získanej z predaja trojizbového
bytu na G. ulici č. XX v I. a zdôraznil, že maloletého má veľmi rád, snaží sa mu v rámci svojich možností pomáhať tak, že ho prepravuje na tréningy a pokiaľ má možnosť kúpi mu aj školské pomôcky alebo športovú výstroj, prípadne mu prispeje k úhrade nákladov na telefón. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky v celom rozsahu zamietnuť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s odôvodnením, že mal. I. je vo veku intenzívneho psychického a fyzického vývoja a jeho odôvodnené potreby sa od roku 2010 podstatne zvýšili.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s nižším výživným ako určil súd prvého stupňa s odôvodnením, že výdavky na maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti podstatne vzrástli primerane jeho veku, pričom jediným zdrojom jej príjmu je invalidný dôchodok a prídavok na dieťa, preto nie je schopná doplňovať zdroj výživy maloletého na hranicu jeho odôvodnených potrieb. K odvolacej argumentácii otca maloletého, že predala byt na G. ulici č. XX v I. uviedla, že majiteľom bytu bol jej otec, v dôsledku čoho nezískala z tohto predaja žiadnu finančnú čiastku a byt v ktorom v súčasnosti s deťmi žije, jej darovali rodičia, pretože jej finančná situácia neumožňovala kúpiť si akúkoľvek nehnuteľnosť. Zdôraznila, že otec maloletého neplatí žiadne pôžičky z manželstva ako to uvádza v odvolaní ale spláca pôžičku za auto, ktoré užíva výlučne on a jeho priateľka a z ďalšej pôžičky ktorú spláca si kúpil PC a notebook, pričom ona tieto nevyhnutné veci musela kúpiť pre maloletého sama. Uviedla, že aj ona spláca úver v rozsahu 169,- € mesačne, ktorý zobrala na refinancovanie pôžičiek a úhradu nákladov na stužkovú slávnosť I., jedla, školských potrieb a liekov pre obidve deti. Vyvrátila tvrdenia otca v odvolaní, že prispieva okrem súdom určeného výživného a v tejto súvislosti uviedla, že žiadnym spôsobom jej nepomáha a dokonca odmieta odviesť deti autom k lekárovi. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 100,- € mesačne je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkových schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby mal. I. preukázané v rozhodnom období, ako aj skutočnosť, že otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére I. pripravujúcej sa štúdiom na vysokej škole na budúce povolanie. Odvolací súd poznamenáva, že súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby 3 rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné mimoriadne skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa. Od posledného rozhodnutia o výživnom 22.9.2010 (rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 161/2010-121) ubehlo ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa cca 3,5 roka, počas ktorých sa rozsah odôvodnených potrieb mal. I. nepochybne podstatne zvýšil v každom smere tak výrazne, že je odôvodnená zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom za skutkového stavu, že príjem otca dosahovaný v súčasnosti a v porovnaní s jeho príjmom v čase
predchádzajúcej úpravy výživného je vyšší o 210,99 €, čo rozhodne možno považovať za kvalifikovanú zmenu pomerov v súlade s ust. §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zák. ust., v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec má dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytoval svojmu mal. synovi I. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.