Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoP-28-2014.pdf
PDF · 71.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/28/2014
Uznesenie
Krajský súd Žilina, ako odvolací súd v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., A. X a otca Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., A. X, t.č. V., V. XX, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na obdobie do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21P/10/2013-42 zo dňa 17.09.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti zročnosti výživného (vo výroku II.) m e n í tak, že výživné vo výške 550,-eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,-eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Rozsudok v ostatnej časti (výroku II.), v ktorej otec bol p o v i n n ý platiť matke výživné na mal. T. za obdobie od 05.04.2013 do 12.08.2013 vo výške 550,-eur, (vo výroku I.) o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, (vo výroku III.), ktorým vo zvyšku návrh matky zamietol, zostáva n e d o t k n u t ý .
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril mal. T. na obdobie do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal zaplatiť výživné za obdobie od 05.04.2013 do 12.08.2013 v sume 550,-eur v lehote do 30.10.2013. Vo zvyšku návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/292/2012-60 zo dňa 18.06.2013, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej T. a zároveň maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke na čas po rozvode a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 130,-eur. Dokazovaním bolo preukázané, že pomery na strane účastníkov v porovnaní s obdobím, keď rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletej dcére T., sú rovnaké a nezmenili sa. Preto aj o úprave práv a povinnosti k maloletej na čas do rozvodu rozhodol rovnako, určil mesačne výživné 130,- eur a celkové výživné za obdobie od 05.04.2013 do 12.08.2013 stanovil v celkovej výške 550,-eur, ktoré zaviazal otca uhradiť do 30.10.2013. Umožnil otcovi zaplatiť tento dlh v dlhšej, než zákonnej lehote vzhľadom na jeho sociálnu situáciu, pretože v súčasnosti je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný.
V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec čo do zročnosti výživného a žiadal rozhodnutie zmeniť tak, že mu budú povolené splátky na zameškané výživné mesačne po 30,-eur. Poukázal na to, že od januára 2013 je nezamestnaný, zaregistroval sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie dňa 10.6.2013, nepoberá žiadnu dávku v nezamestnanosti. Aktívne sa snaží získať zamestnanie, ale bez úspechu. Od okamihu ako ostal bez zamestnania žil viac menej z úspor, výplatku kúpnej ceny za byt, ktorý s bývalou manželkou predali v mesiaci apríl 2013. Aktuálne však nemá žiadne úspory. Bežné výživné platí riadne a včas.
Matka maloletej sa k odvolaniu vyjadrila, že otec doposiaľ neuhradil žiadnu splátku na tomto výživnom. Sám otec potvrdil, že má aj iný príležitostný príjem. Má vedomosť o tom, že aj keď je evidovaný na úrade práce, pracuje. Bežné výživné jej dvakrát uhradil predčasne na jej požiadanie, avšak nastáva situácia, že otec jej uhradí bežné výživné po termíne splatnosti. Navrhla rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.
Krajský súd Žilina, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v intenciách ust. § 212 O.s.p. a výrok o zročnosti zameškaného výživného zmenil tak, že otcovi povolil mesačne splátky, pod stratou výhody splátok. V zostávajúcej časti, odvolaním nenapadnutej, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu otca je možné priznať čiastočný úspech. Prihliadajúc na kvantitatívnu stránku odvolania (medze, v ktorých sa odporca domáha preskúmania rozhodnutia) odvolací súd preskúmaval iba výrok súdu týkajúci sa určenia paričnej lehoty, t.j. lehoty určenej na splnenie zameškaného výživného, keďže z obsahu odvolania nevyplýva, že by otec namietol správnosť rozhodnutia vo veci samej o výške výživného.
Vo vzťahu k odvolaniu je treba uviesť, že v občianskom civilnom procese v zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je účastník, ktorému bola táto povinnosť uložená povinný splniť ju do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( § 160 ods. 1 O.s.p.). Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu. Takto postupuje podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a pod.. Ak má súd za to, že je v danom prípade na mieste určiť na plnenie lehotu dlhšiu, alebo stanoviť, že plnenie sa má stať v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver, že je vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným pomerom účastníkov vhodné určiť na plnenie lehotu dlhšiu, ako tri dni od právoplatnosti rozsudku, resp. stanoviť, že peňažné plnenie sa môže stať v splátkach.
V prejednávanom prípade odvolací súd prihliadol na žiadosť otca maloletej obsiahnutú v odvolaní podanom proti rozsudku o možnosť uhradenia dlhu na výživnom v splátkach. Pri tejto úvahe prihliadol na súčasné majetkové a zárobkové pomery otca maloletej. Otec bol živnostník v období od 1.6.2006 do 8.1.2013, dňom 9.1.2013 bol dobrovoľne nezamestnaný a privyrábal sa príležitostne. Dňa 10.6.2013 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Býva v 1-izbovom prenajatom byte, kde uhrádza mesačné nájomné spolu s energiami 300,-eur. Hradí bežné výživné mesačne 130,-eur. Bolo preto dôvodným zaviazať otca maloletej uhradiť zameškané výživné v primeraných mesačných splátkach.
V odvolaní otec žiadal stanoviť mesačné splátky 30,-eur, čo by znamenalo, že by zameškané výživné splácal 18 mesiacov. Súdom určené splátky nemôžu byť také, aby dĺžka doby splácania poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty. S prihliadnutím aj na výšku zameškaného výživného, bolo potrebné určiť splátky tak, aby dlh na výživnom bol uhradený najneskôr v horizonte jedného roka.
Na základe uvedeného potom rozhodnutie okresného súdu v tejto časti (napadnutej odvolaním) podľa § 220 O.s.p. zmenil a vo svojom rozhodnutí povolil zameškané výživné uhradiť v mesačných splátkach po 50,-eur spolu s bežným výživným. Odvolací súd pre spravodlivé vyváženie práv a povinností účastníkov zároveň určil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.