Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Pc-1-2023.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
51Pc/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v právnej veci manželov: N. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, štátny občan SR, a X. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 599, štátny občan SR, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo manželov N. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a X. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, zv. XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. číslom XXX r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.01.2023 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s manželom. Svoj návrh odôvodnila tým, že uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v kostole vo O.. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese O. XXX,XXXXX O.. Na uvedenej adrese mala tak v minulosti, ako aj v súčasnosti trvalé bydlisko len manželka. Z manželstva nepochádzajú deti. Za dôvod rozvratu manželstva považovala časté manželské nezhody, ktoré sa spočiatku začali rôznymi menšími hádkami z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné názory spolužitia partnerov v manželstve. Tieto konflikty prerastali do čoraz častejších nezhôd a hádok, ktoré viedli postupne k tomu, že ich vzťah ochladol, citovo sa odcudzili, z manželstva sa vytratila láska a vzájomná dôvera. Ako príklad nezhôd uviedla opakované klamanie a neúprimnosť či už v maličkostiach, ale aj vo vážnejších veciach nielen v oblasti hazardu, ktorý v minulosti trval niekoľko rokov. Po priznaní sa k nemu po rokoch vrátil, čo viedlo k neustálemu zatajovaniu jeho finančného stavu a finančného príjmu a s tým neustály pocit neistoty a pochýb vo vzťahu. Niektoré situácie vyústili do psychického nátlaku. Na základe popísaného skutkového stavu považovala vzťahy s manželom za vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už neplní svoj účel, a ani nie je predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil.
2. Manžel vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 08.02.2023 uviedol, že s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Pracovne je dlhodobo v zahraničí, na pojednávaní sa nezúčastní.
3. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.03.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol v prítomnosti navrhovateľky. Manžel navrhovateľky sa na pojednávaní nezúčastnil. Svoju neúčasť ospravedlnil vo vyjadrení zo dňa 08.02.2023, o odročenie pojednávania nežiadal. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na návrhu na rozvod manželstva zotrváva. S manželom sú spolu 12 rokov. Počas týchto rokov sa stalo viacero vecí, ktoré zapríčinili to, že mu nemôže dôverovať. Je to v rámci najmä hazardu, ktorý v minulosti niekoľko rokov v tom bol, možno 3 - 4 roky niečo tušila, ale nevedela o tom priamo. Bola klamaná priebežne stále. Potom keď sa k tomu jedného dňa priznal, tak sa mu
rozhodla dať ďalšiu šancu. Toto ešte bolo vlastne mimo manželstva. Nakoľko jej bolo sľúbené, aj uverila, že to tak bude, tak sa rozhodli, že sa zoberú. V tej dobe trval na tom, že s hazardom úplne skončil a ona bola ochotná vždy pri ňom stáť, aj mu pomôcť, keby náhodou bolo najhoršie, nejako by to vyriešili, liečením. Aj pred svadbou, tak aj po nej stále nevedela jeho finančný stav, nakoľko jej ho nechcel priznať. Stále robil okolo toho tajnosti, aj keď ho koľkokrát v slzách prosila. Bolo jej to zvláštne, prečo jej nechce povedať, ako je na tom, pretože roky, roky pracoval v zahraničí. Ona mu zase nejako verila, že to bude asi v poriadku, tvrdil, že jej to potom povie a po svadbe založia spoločný účet. Už bolo po svadbe a vlastne stále pracovala na dôvere, lebo stále v podvedomí mala taký pocit, že je niečo zle. Boli tam také situácie, že niečo nesedelo a ona podvedome vedela, že je niečo zle, ale nevedela čo. Stále mu nevedela tak úplne veriť počas tých rokov, lebo sa to tam nazbieralo a tá dôvera tam bola narušená stále. Ďalšia vec nastala, ktorá toto vyvolala, že do očí jej povedal nejakú vec, ale nebola pravda, vtedy, to bolo v lete, 6 mesiacov dozadu, nastala tá situácia, že si povedala, že mu nemôže nikdy veriť, keď aj v takýchto banálnych veciach jej klame do očí. Následne v nej vyvolal taký pocit, že to obrátil proti nej a asi dva týždne ju úplne psychicky bombardoval, týral, následne bola aj u psychologičky a vtedy vedela, že nemôže mu veriť ani do budúcnosti. Snažila sa roky a vlastne následne sa dozvedela, že pred svadbou a pravdepodobne aj po svadbe sa vrátil znova k hazardu, takže u nej je to úplne uzavreté. Nežijú spolu už 6 mesiacov úplne a dôveru, ani lásku tam už nikdy nemôže obnoviť, pretože tomu vzťahu dala už priveľa energie. U nej je to úplne ukončené. Na otázku sudkyne uviedla, že s manželom nehospodária spoločne. Priestor na obnovenie rozvrátených vzťahov manželskou poradňou ani mediáciou nevidela.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to sobášnym listom účastníkov konania, lustráciou v Registri obyvateľov na oboch účastníkov a vec právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa ust. čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej v texte len „ZoR“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa ust. čl. 4 Základných zásad ZoR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoR, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
5. Predpokladom vyhovenia návrhu na rozvod manželstva podľa cit. ust. § 23 Zákona o rodine je preukázanie rozvratu manželstva - teda skutočnosti, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Toto ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi.
6. V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že sú naplnené obe podmienky stanovené v cit. ust. § 23 ods. 1 ZoR pre rozvod manželstva manželov. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoj účel, neplní žiadnu zo spoločenských funkcií, je len formálnym zväzkom. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako 6 mesiacov, nehospodária spoločne, nie je tak naplnená funkcia ekonomická, nakoľko každý z manželov zo svojho príjmu uspokojuje len vlastné potreby. Rozvod manželstva pritom nie je ani v rozpore so záujmom detí pochádzajúcich z manželstva, nakoľko z manželstva žiadne deti nepochádzajú a preto výchovná funkcia manželstva je v tomto prípade bezpredmetná. Nie je naplnená ani funkcia vzájomnej pomoci a dôvery, čo vyplynulo z vyjadrení navrhovateľky na pojednávaní.
7. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Navrhovateľka považovala za príčiny rozvratu manželstva hazard manžela, ako aj zatajovanie jeho finančnej situácie, pričom uviedla, že mu viackrát dala ďalšiu šancu. Uvedené príčiny vyústili do straty dôvery a lásky voči manželovi a k citovému ochladnutiu vzťahov medzi manželmi.
8. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že medzi manželmi došlo k hlbokému rozvratu vzťahov, ktoré vyústili k takému citovému aj fyzickému odcudzeniu, že nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil predovšetkým vo vzájomnom odcudzení účastníkov, najmä z dôvodu častých nezhôd, rozdielnosť názorov ohľadne spolužitia v manželstve, citové odcudzenie, poukaz na hazard manžela a zatajovanie jeho finančného stavu a príjmov.
9. Po výsluchu na pojednávaní súd dospel k záveru, že za stavu, kedy navrhovateľka je presvedčená že vzťahy sú vážne narušené a vylučuje pokus o obnovenie manželského spolužitia, nie je ani priestor na úpravu vzťahov mediáciou prípadne cestou manželskej poradne, ako aj vzhľadom na pevné rozhodnutie navrhovateľky, ktorá nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Súd preto nevyzval účastníkov na zmierne riešenie prostredníctvom mediátora, nakoľko to vzhľadom na vykonané dokazovanie nepovažoval za účelné a nesvedčili tomu ani okolnosti prejednávanej veci. Účelná je výzva iba tam, kde účastníci pozitívne reagujú na poučenie o možnosti zmierneho riešenia, čo v tomto prípade zo strany navrhovateľky nebolo.
10. Súd preto dospel k záveru, že ide o trvalý rozvrat v manželských vzťahoch medzi účastníkmi konania a nie je objektívne možné očakávať, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia manželmi, a to vzhľadom na dĺžku a hĺbku uvedeného odcudzenia. Všetky uvedené skutočnosti majú za následok len ďalšie odcudzenie medzi manželmi, pričom vzhľadom na dĺžku a hĺbku uvedeného odcudzenia, súd nevidí, možnosť obnovenia manželského spolužitia.
11. Manželstvo je pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Kvalifikovaný rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi bol preukázaný vyššie uvedenými skutočnosťami. Keďže obaja účastníci súhlasili s rozvodom manželstva, za súčasného konštatovania vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a nemožnosti očakávania obnovenia manželského spolužitia, nebolo možné žiadneho z manželov nútiť, aby v manželstve zotrval proti svojej vôli.
12. Súd tak dospel k nepochybnému záveru o naplnení podmienok stanovených pre rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1 ZoR a manželstvo manželov podľa ust. § 22 a § 23 ods. 1 ZoR rozviedol.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň súd nevzhliadol v zmysle ust. § 55 CMP také okolnosti v konaní, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania priznať niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.