Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-4-2014.pdf
PDF · 88.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/4/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K., s.r.o., K. XX, G., F.: XX XXX XXX proti povinnej: M. Z., nar. X.X.XXXX, I. XXX, A. K. o vymoženie XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom Z.. V. H., D. úrad G., L. č. XX, G. pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Q. súdu V. zo dňa XX.X.XXXX č. k. XEr/XXX/XXXX-XX, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume XX,XX eura do X dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa X.X.XXXX poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Z.. V. H. na vymoženie istiny XXX,XX eura s príslušenstvom podľa vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti N. rozhodcovská a.s. v G. sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 103 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka preskúmal podmienky predmetného exekučného konania a zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená zmluva o úvere. Predmetná zmluva v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahovala rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou N. rozhodcovská, a.s., so sídlom H. rameno 8, G., alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa posúdil túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu vysvetlil ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a splýva s ostatnými obchodnými dojednaniami, o ktorých je známe, sa s nimi
spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek tomu, že v samotnej zmluve deklaruje opak. Zdôraznil, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, lebo bola na predtlačenom formulári, to znamená, že spotrebiteľ mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam vrátane rozhodcovského konania. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že ustanovenie bodu 17 zmluvy o úvere upravujúce rozhodcovskú doložku je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka a ako také je absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Keďže právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 196, § 199, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie vo výške XX,XX eura zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko tento zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na jej vykonanie na základe nespôsobilého exekučného titulu. Súd prvého stupňa trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom preskúmal podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a priznal súdnemu exekútorovi v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 vyhlášky, tzv. minimálnu odmenu - odmena za vykonanú exekúciu vo výške XX,XX eura a XX % DPH z odmeny exekútora v sume X,XX eur, spolu XX,XX eura.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že s povinnou bola uzavretá zmluva o úvere obsahujúca tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Preto nevyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prejednávanom prípade mal spotrebiteľ právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Podľa odvolateľa sú tzv. alternatívne rozhodcovské doložky právne prípustné podľa vnútroštátneho práva (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) aj podľa práva európskeho. Zdôraznil, že podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, teda ide o prípady rozhodcovského konania ad hoc uskutočňovaného bez príslušného právneho podkladu, v danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený nesúhlasil s výrokom napadnutého uznesenia, ktorým bol zaviazaný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume XX,XX eura.
Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa X.XX.XXXX a povinnej dňa X.XX.XXXX.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Oprávnený namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví a/ z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom H. rameno 8, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Q. súdu G. I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.
Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. (§ 4 ods. 1 až 3 zákona o rozhodcovskom konaní).
Z uvedeného vyplýva, že podmienkou platnosti dohody strán o rozhodcovskej doložke je písomná forma dohody, ktorej súčasťou je aj podpis konajúcej osoby, v danom prípade, keďže ide o dohodu strán, musí byť podpísaná tak veriteľom (oprávneným), ako aj dlžníkom (povinnou). V posudzovanej veci je rozhodcovská doložka zakomponovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru, s ktorými síce povinná vyslovila v zmluve súhlas, tieto však nepodpísala. Medzi účastníkmi konania ako veriteľom a dlžníčkou na základe uvedeného nedošlo k uzavretiu platnej dohody o rozhodcovskej doložke v zmluve o úvere, lebo všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú zmluvnými stranami podpísané, z tohto dôvodu je takáto dohoda absolútne neplatná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X U. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je v preskúmavanej veci exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, preto rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a oprávňuje exekučný súd exekúciu zastaviť v ktoromkoľvek jej štádiu.
Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Náklady podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku). Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 200 Exekučného poriadku).
Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku).
Súd prvého stupňa v súvislosti so zastavením exekúcie rozhodol o trovách exekúcie a oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
XX,XX eura. Oprávnený v odvolaní vyslovil nesúhlas s rozhodnutím o trovách exekúcie, neuviedol však žiadne dôvody svojho nesúhlasu. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie a o výške trov exekúcie za súladné so zákonom a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O .s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.