Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/39/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2014 prejednal odvolanie obžalovaného

W. H.

nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom B., I. N. XX/X,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -128 zo dňa 13.01.2014 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -128 zo dňa 13.01.2014 bol obžalovaný W. H. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák., pretože hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí X. H., narodená XX. XX. XXXX a X. H. narodená XX. XX. XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza číslo - 29 zo dňa 04. 08. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 09. 2009, bol zaviazaný platiť matky detí W. H. výživné 175 euro mesačne a to do 15. dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v Prievidzi vyhýbal od 31. 7. 2012 do 13. 01. 2014 tým, že jeden zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer pre neospravedlnené absencie, ďalší zamestnávateľ s ním skončil zamestnanie, pretože nenastúpil do práce po práceneschopnosti a dňa 27. 09. 2013 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce, pretože sa nedostavil na výzvu, od 28. 03. 2013 to 10. 10. 2013 zaplatil poškodenej W. H. 271 euro a na výživnom jej zostal dlhovať 2704 euro, pričom rozsudkom Okresného súdu Prievidza číslo 1T78/2012 - 90 zo dňa 30. 07. 2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne číslo - 105 zo dňa 04. 02. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2013 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ k trestu odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov v s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Bol za to odsúdený podľa , , písmeno m) k trestu odňatia slobody 38 mesiacov. Podľa pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že pokiaľ sa týka skutku, pre ktorý bol uznaný vinným, k nemu sa v celom rozsahu priznal, jeho vykonanie oľutoval a uviedol všetky skutočnosti pravdivo a v dobrej viere, že prvostupňový súd objektívne zhodnotí jeho úprimné priznanie a snahu po náprave jeho konania. Tieto

skutočnosti sa však neodrazili v uloženom treste, prešiel nepriaznivým obdobím života a má ozajstný záujem napraviť chyby, ktorých sa dopustil, zamestnať sa v zahraničí a uhradiť zmeškané výživné, pretože si je vedomý, že tieto prostriedky chýbajú najmä jeho deťom. Vzhľadom na vyššieuvedené žiada, aby odvolací súd zvážil opätovne mieru jeho zavinenia a po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o treste uložil mu miernejší trest, spočívajúci v podmienečnom odklade jeho výkonu, za súčasného nariadenia ochranného dohľadu.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a správne zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu nemal žiadne pochybnosti o správnosti skutkových a právnych zistení súdu prvého stupňa. Pokiaľ sa teda týka výroku o vine, tu odvolací súd nezistil zo strany súdu prvého stupňa žiadne pochybenie.

Odvolací súd však nezistil ani pochybenie zo strany súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu tak, ako to namietal obžalovaný vo svojom odvolaní. K veci je potrebné uviesť, že obžalovanému, ktorý sa aj v minulosti dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. a pre ktorý bol Okresným súdom Prievidza odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, už bola jedenkrát daná možnosť, aby prejavil svoju snahu po náprave a odstránil jeho konaním vzniknutý škodlivý následok na svojich deťoch. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -105 zo dňa 04.02.2013 bol totiž tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušený vo výroku o treste a obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na 32 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov, spolu s povinnosťou zaplatiť v skúšobnej dobe zmeškané výživné a s povinnosťou zamestnať sa v skúšobnej dobe. Skúšobná doba začala plynúť dňom 04.02.2013. Ako vyplynulo z trestného spisu, obžalovaný si toto dobrodenie nevážil, nezamestnal sa a naďalej neprispieval na výživu svojich maloletých detí, teda nielenže sa nesnažil zaplatiť zameškané výživné, ale neplatil ani bežné výživné. Správne mu bol súdom prvého stupňa potom uložený trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby § 207 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 38 mesiacov, avšak ako trest nepodmienečný. Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., súd totiž nemôže podmienečne odložiť trest odňatia slobody, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo je práve prípad obžalovaného.

Z uvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto potom podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.