Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/292/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Minxovej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkýň: X/ F. P., S.. XX.XX.XXXX, M. W. N. H. Č.. XX, X/ O. E., S.. XX.XX.XXXX, M. W. N. H. Č.. XX L. X/ M. E., S.. XX.XX.XXXX, M. W. N. H. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 27, proti žalovanému F.. R. N., V. O. V. V. W. R., S.. M. Č.. X, o náhradu škody, za účasti vedľajšieho účastníka Komunálnej poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 17, IČO: 31 595 545, o odvolaní žalobkyne v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. júla 2011 č.k. -418, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1. návrh navrhovateľov (žalobu žalobkýň) z a m i e t o l a

2. v y s l o v i l, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyne (ich právny predchodca - otec žalobkýň v 1. a 2. rade a manžel žalobkyne v 3. rade pôvodne so žalobkyňou teraz v 3. rade) domáhali proti žalovanému náhrady škody vo výške 2.500.000,- Sk s prísl. proti žalovanému ako súdnemu exekútorovi, ktorý na základe exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu v Poprade sp. zn. zo dňa 02.09.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.09.1997) vykonal v exekučnom konaní sp. zn. Ex 73/98 dražbu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. V. H. zapísanej na LV č. XXX - R. U., Q., parc. č. XXX/XX - C. Q., Q.. Č.. XXX/XX - C. a pri výkone svojej exekučnej činnosti nepostupoval v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Nesprávnym postupom pri vykonávaní dražby im spôsobil škodu, ktorá spočíva v rozdiele medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby a ktorú je potrebné vyčísliť podľa metodického pokynu MS SR č. 820/98 zo dňa 06.04.1998 a sumou, ktorá bola získaná a vyplatená jedinou vydražiteľkou O. Č.. Podľa ich laického odhadu, vzhľadom na polohu a lukratívnosť nehnuteľnosti tento rozdiel predstavuje minimálne sumu 2,5 mil. Sk.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov uzavrel, že nie sú dané všetky predpoklady zodpovednosti súdneho exekútora za škodu

v zmysle uvedeného ustanovenia. Poukázal na odôvodnenie žalobného návrhu, z ktorého vyplýva, že žalovaný ako súdny exekútor mal uplatňovanú škodu spôsobiť vykonaním dražby nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku, ktorým nebola zistená trhová hodnota vydraženej nehnuteľnosti a škoda teda spočíva v rozdiele medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti a sumou, ktorá bola získaná a vyplatená jedinou vydražiteľkou O. Č.. V tejto súvislosti zaujal stanovisko Krajský súd v Košiciach svojim uznesením zo dňa 30.04.2004 (č.k. -70, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci) v tom smere, že trhová cena v povinnom obsahu znaleckého posudku pre účely vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti bola ustanovená až novelou Exekučného poriadku vykonanou , ktorý nadobudol účinnosťou 09. novembrom 1999, t.j. po uskutočnení dražby. Žalovaný teda nepochybil, keď dražbu vykonával na základe znaleckého posudku, ktorým bola určená cena nehnuteľnosti na základe vtedy platných cenových predpisov. Pokiaľ žalobkyne (pôvodní žalobcovia) namietali, že nebola zachovaná lehota na určenie termínu dražby s poukazom na ust. Exekučného poriadku uzavrel, že určená lehota síce nebola zachovaná, ale termín dražby bol vyvesený na tabuli v kancelárii exekútora, ako aj na Obecnom úrade v V. H. a aj keď vyhláška o vykonaní dražby bola vyvesená na Obecnom úrade v V. H. dňa XX.XX.XXXX a dražba sa konala XX.XX.XXXX, záujemcovia mali možnosť sa dozvedieť o dražbe. Pokiaľ o dražbu nehnuteľnosti mali záujem viacerí, ktorí mali jednať so žalovaným, súdny exekútor nie je povinný telefonicky oboznamovať prípadných záujemcov o termíne dražby. Napokon uzavrel, že predmetná nehnuteľnosť bola vydražená za sumu ako ju ohodnotil znalec E.. N. podľa vtedy platných cenových predpisov, t.j. za sumu 1.192.770,- Sk, preto ku vzniku škody nedošlo. Tvrdenia vypočutých svedkov, že oni by boli nehnuteľnosť vydražili za podstatne vyššiu cenu sú len účelové a nemajú význam pre posúdenie nároku žalobkýň. Okrem toho išlo o rozostavanú stavbu, ktorá v čase dražby ešte nebola skolaudovaná. Pokiaľ teda žalobcom škoda nevznikla, žalovaný ani nemôže zodpovedať za ich prípadnú škodu, pretože chýba jeden zo základných predpokladov zodpovednosti žalovaného ako exekútora za prípadnú škodu.

V ďalšom s poukazom na ust. až 3, a uzavrel, že (pôvodní) žalobcovia ako poškodení sa mohli dozvedieť o škode a o tom kto za ňu zodpovedá prevzatím uznesenia o pridelení príklepu zo dňa 21.12.1998, ktoré žalobkyňa (v 3. rade) prevzala dňa 08. januára 1999, žalobu podali na súde dňa 19.12.2001 a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože úspešný žalovaný si žiadne trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa v 3. rade M. E.. Z obsahu odvolania vyplýva, že uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. , , a , keď namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v a vytýkala súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Menovite namietala, že jej postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom a táto vada je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa neriadil zákonnými ustanoveniami ( ), preto jeho rozhodnutie sa javí byť nezrozumiteľné. Poukázala na to, že ústavne konformným výkladom ust. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. S poukazom na ust. namietala, že súd prvého stupňa dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu celého tohto dlhoročného súdneho sporu vyhodnotil nesprávne, výlučne jednostranne v prospech žalovaného, vec nesprávne

právne posúdil a nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a naviac aj procesne pochybil, keď nerozhodol v dôsledku úmrtia (pôvodného) žalobcu v 1. rade E.. Q. E. o zmene žalobného petitu, ktorý predniesol jej právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 20.06.2011, ako aj nepostupoval v zmysle . Tiež poukázala na to, že v prejednávanej veci predchádzajúce (dva) rozsudky súdu prvého stupňa boli uzneseniami Krajského súdu v Košiciach zrušené, pričom odvolací súd vo svojich zrušujúcich uzneseniach zaujal právny názor a súd prvého stupňa sa pri svojom ďalšom rozhodovaní týmto právnym názorom dôsledne neriadil tak, ako mu to ukladá ust. Úlohou prvostupňového súdu v uznesení Krajského súdu v Košiciach bolo zistiť skutočnosti rozhodne pre posúdenie, či sú naplnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ust. Exekučného poriadku a odvolací súd zaujal aj právny názor ohľadom vznesenej námietky premlčania. Pre začiatok behu subjektívnej dvojročnej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a nie vtedy, keď nastal protiprávny úkon a škodná udalosť, a kto za ňu zodpovedá. Podľa ustálenej súdnej praxe pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a jeho vedomosti o škode. Uviedla, že spolu so svojim neb. manželom (pôvodným žalobcom v 1. rade) v čase podania svojej žaloby nevedeli objektívne vyjadriť a vyčísliť svoju škodu za protiprávny výkon exekúcie zo strany žalovaného a túto si uplatňujú voči nemu iba odhadom s tým, že výška škody bude objektívne zistená a ustálená až nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností a ktorá by predstavovala rozdiel vyčíslenej všeobecnej, trhovej hodnoty exekvovanej nehnuteľnosti a výškou výťažku z predaja nehnuteľnosti. Náhrada škody, ktorú z hmotnoprávneho hľadiska uplatňujú voči exekútorovi za porušenie jeho povinností osobitne §-u 137 ods. 2, , a , a Exekučného poriadku, bola uplatnená riadne a včas. Z doplneného dokazovania, najmä výsluchom vypočutých svedkov, nepochybne vyplýva, že nehnuteľnosti uvedené vo vyhláške súdneho exekútora s určením termínu dražby na deň 15.12.1998 sa na žiadosť oprávneného v tomto termíne nemali dražiť, že tento termín bol telefonicky s exekútorom ako zo strany oprávneného zrušený, tak zo strany exekútora potvrdený s tým, že vymáhanie pohľadávky sa bude riešiť nie dražobne, ale iným postupom. I napriek tejto skutočnosti súdny exekútor dražbu vykonal, čo je potrebné považovať za nesprávne a odporujúce zákonu. Ďalšieho pochybenia sa dopustil v tom, že dražobnú vyhlášku nedoručil im, t.j. povinným do vlastných rúk, ani osobám uvedeným v Exekučného poriadku. Tým, že dražobnú vyhlášku doručil obecnému úradu v mieste, kde sa nehnuteľnosť dražila iba štyri dni pred vykonaním dražby a dražobnú vyhlášku nezverejnil ani v tlači (republikovej, ako aj regionálnej) a ani dobrým mravov nesplnil svoju povinnosť oznámiť termín dražby osobám, ktoré mali záujem o dražbu a ktorým oznámenie termínu dražby sľúbil (Q. Z., V. H., Š. U.), malo za následok že ním vykonanej dražby dňa XX.XX.XXXX sa zúčastnila jediná, verejnosti známa osoba O. Č., ktorá vydražila takýmto neprípustným spôsobom lukratívnu nehnuteľnosť v oblasti Vysokých Tatier za vyvolávaciu cenu a to i napriek tomu, že pokiaľ by bola dražba vykonaná v súlade so zákonom, bola by predmetná nehnuteľnosť, vzhľadom na záujem viacerých dražiteľov (Z., U., Q., Š.) vydražená za oveľa vyššiu cenu 5 až 6 mil. Sk, ako to títo svedkovia súdom vypočutí uviedli vo svojich výpovediach. Pri hodnotení dokazovania v prejednávanej veci nemožno obísť ani písomné podanie oprávneného Slovenskej sporiteľne, Okresná pobočka Q. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Q. dňa 30.12.1998, označené ako „žiadosť o preskúmanie zákonnosti dražby súdneho exekútora“, z ktorého vyplýva, že pri dražbe došlo zo strany súdneho exekútora X.. R.Ó. N. k porušeniu zákona ( Exekučného poriadku v doručovaní dražobnej vyhlášky povinným 1, 2), že o účasť na dražbe mali záujem viaceré osoby, ktoré boli exekútorským úradom uvedené do omylu tým, že im bolo oznámené odročenie dražby, ako aj samotný oprávnený bol súdnym exekútorom informovaný o odročení termínu dražby, čo môže potvrdiť jeho právny zástupca Mgr. Zummer, ktorý bol zo strany žalobcov tiež navrhnutý, aby ho súd vypočul ako svedka, čo však súd nerealizoval. Jediný dražiteľ O. Č. sa dražby zúčastnila zo ziskuchtivých a špekulatívnych dôvodov, čomu svedčí ten fakt, že bezprostredne po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti v dražbe, túto nehnuteľnosť odpredala so značnými miliónovými ziskami. Poukázala na obdobný prípad, kedy bol súdom schválený príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe vykonanej v novom termíne, ktorý nebol uverejnený v dražobnej vyhláške (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 7/2000), ktoré sa a contrario vzťahuje aj na prejednávanú vec.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Uviedol, že súhlasí s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko všetky skutočnosti už boli prejednané súdom a odvolanie považuje za účelové a absurdné. Odvolateľ v ňom poukazuje na skutočnosti, ktoré sú právnym poriadkom nepodložené, napr. opäť poukazuje na trhovú cenu, ktorá bola zavedená až o rok neskôr. Minimálne z dôvodu premlčania je právne irelevantné zaoberať sa inými skutočnosťami.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a v súlade so zákonom. Žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania, nakoľko bola podaná na súde až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Začiatok subjektívne premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže na okamih kedy sa poškodený dozvedel o zodpovednostnom subjekte a tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, pričom sa vyžaduje skutočná, teda nie preukázaná vedomosť poškodeného, t.j. vtedy keď poškodení zistia skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne jej rozsah tak, aby bolo možné aspoň približne určiť výšku škody v peniazoch. Zákon teda vychádza už z predpokladu výšky škody a možno požadovať, aby poškodená osoba uplatnila svoj nárok na súde, len čo má k dispozícii informácie o okolnostiam vzniku škody, na základe ktorých sa javí zodpovednosť určitej osoby a rozsah (výška) škody dostatočne pravdepodobná. Súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné považovať deň doručenia uznesenia o schválení príklepu žalobkyni M. E.. Poznamenal, že v danom prípade absentujú aj základné predpoklady zodpovednosti za škodu a to preukázaná protiprávnosť konania vyplývajúca z porušenia zákonnom stanovenej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a spôsobením škody. Keďže dražená nehnuteľnosť bola predaná za cenu určenú znalcom, žalobcom nemohla vzniknúť škoda. Nie je teda daný vznik škody ako predpoklad zodpovednosti žalovaného.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne v 3. rade nemožno vyhovieť.

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ods. 3 cit. ustanovenia).

Žalobkyňa v 3. rade vo svojom odvolaní namietala existenciu odvolacieho dôvodu podľa ust. , keď predovšetkým mala za to, že so zreteľom na nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku v konaní došlo k vade uvedenej v , t.j. postupom prvostupňového súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. S jej odvolaním v uvedenom smere sa nemožno stotožniť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva z akých skutkových zistení súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal a tiež z akých právnych dôvodov žalobu zamietol a to po vecnej stránke pre nedostatok zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného súdneho exekútora za škodu a z dôvodu premlčania, keďže žalovaný sa premlčania dovolával. Napadnuté rozhodnutie nie je arbitrárne, keďže po vecnej stránke z jeho odôvodnenia je zrejmé, že prvostupňový súd svoj záver o tom, že chýba jeden zo základných predpokladov zodpovednosti žalovaného ako exekútora za škodu (menovite vznik škody) vyvodil z medzi účastníkmi konania nespornej skutočnosti, že znalec E.. N. pre účel dražby ohodnotil nehnuteľnosti podľa vtedy platných cenových predpisov na 1.192.770,- Sk a nehnuteľnosti boli vydražené za túto sumu. Rovnako svoj záver o premlčaní nároku, ktorý bol predmetom konania súd prvého stupňa dostatočne vysvetlil uplynutím subjektívnej premlčacej doby počítanej od prevzatia uznesenia o pridelení príklepu žalobkyňou.

Pokiaľ žalobkyňa v 3. rade namietala existenciu ďalších vád konania pred súdom prvého stupňa a to nedostatok poučenia podľa ust. a procesné pochybenie prvostupňového súdu, keď nerozhodol o zmene žaloby vyplývajúcej z úmrtia pôvodného žalobcu v 1. rade E.. Q. E., vykonanej právnym zástupcom žalobkyni na pojednávaní na 20.06.2011 ( ), aj keď s odvolaním žalobkyne v 3. rade v tejto časti možno súhlasiť, na uvedené vady konania pred súdom prvého stupňa nebolo možné prihliadnuť, keďže môžu byť predmetom preskúmavania odvolacieho súdu len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Kvôli úplnosti vo vzťahu k vytýkanému nesplneniu si poučovacej povinnosti súdom prvého stupňa podľa možno dodať, že dôsledkom tohto procesného pochybenia prvostupňového súdu je (len) možnosť odvolateľa odôvodniť svoje odvolanie aj skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa ( ), žalobkyňa v 3. rade však takéto „nové“ skutočnosti alebo dôkazy vo svojom odvolaní neuplatnila.

Žalobkyňa v 3. rade svoje odvolanie ďalej odôvodnila existenciou odvolacích dôvodov podľa ust. , a , t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. predpokladá postup prvostupňového súdu, ktorý mal za následok vznik nedostatku v skutkových zisteniach, ktorý je treba odstrániť. Je tomu tak v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. spočíva v nesprávnom postupe prvostupňového súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

Nesprávne, právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza, ak súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

V posudzovanej veci postupu súdu prvého stupňa a jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť, že by nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou v 3. rade, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, ani porušenie ust. pri hodnotení dôkazov, ktoré by malo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia o zamietnutí žaloby a napokon ani omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol (o.i.) z dôvodu premlčania žalobkyňami uplatňovaného nároku.

Podľa ust. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovoláva, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (ods. 2 cit. ustanovenia).

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a tiež zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. V prípade uplynutia zákonom ustanovenej premlčacej doby, ak oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u súdu (príslušného orgánu) svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V prípade dôvodne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní totiž súd už nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( tretia veta ) a teda žalobu musí zamietnuť.

V prejednávanom prípade súd prvého stupňa s poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania správne uzavrel, že žalobkyne (pôvodní žalobcovia) svoj nárok na náhradu škody neuplatnili v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe v zmysle citovaného ustanovenia .

Žalobcami (pôvodnými) tvrdená škoda nemohla totiž vzniknúť skôr, ako schválením udelenia príklepu súdom ( a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase konania dražby) a pôvodní žalobcovia sa o nej a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedeli najneskôr doručením uznesenia, ktorým bol udelený príklep schválený (uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 21.12.1998 sp. zn. ), t.j. dňom 08. januára 1999, kedy toto uznesenie prevzala žalobkyňa v 3. rade. Vtedy už im bol zrejmý vznik majetkovej ujmy uplatňovanej v konaní v rozsahu rozdielu medzi sumou, za ktorú bola ich nehnuteľnosť vydražená a jej všeobecnou (trhovou) hodnotou, t.j. všetky okolnosti, z ktorých vychádzali aj pri neskoršom uplatnení svojho práva na súde žalobou podanou na Okresnom súde Rožňava dňa 19.12.2001. Uznesenie o schválení udeleného príklepu nadobudlo právoplatnosť dňom 17. januára 1999.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že pôvodní žalobcovia E.. Q. E. L. M. E. (odvolateľka) podaním žaloby na súde prvého stupňa dňa 19. decembra 2001 svoj nárok uplatnili po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a vznesená žalovaným námietka premlčania je preto dôvodná.

Za tohto stavu bez zreteľa na dôvodnosť, či nedôvodnosť odvolacích námietok žalobkyne v 3. rade týkajúcich sa jej práva na uplatňovanú náhradu škody (vzniku škody, jej výšky a podobne) danosť ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov nemožno uzavrieť.

Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostalo iné ako napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.