Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/166/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX I. a otec S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX I. o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. J. zo sumy 645,- Sk mesačne na sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 26.8.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom na mal. J. za čas od 26.8.2013 do 30.4.2014 v sume 359,68 eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Senica č. k. -19 zo dňa 29.6.2006 v časti výšky výživného otca na maloletú J..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podala dňa 26.08.2013 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného na mal. J. zo sumy 645,- Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2013. Svoj návrh matka odôvodila tým, že náklady na maloletú sa zvýšili, matka je na rodičovskej dovolenke, poberá materskú a rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 245,80 eur.

Okresný súd Skalica postúpil dňa 28.10.2013 vec na Okresný súd Senica z dôvodu trvania miestnej príslušnosti. Okresný súd Senica preniesol miestnu príslušnosť na tunajší súd. Spis bol tunajšiemu súdu odstúpený dňa 23.12.2013.

Otec sa napriek výzve súdu k návrhu písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na hlavnom pojednávaní s tým, že navrhol zvýšenie výživného s prihliadnutím na schopnosti a možnosti rodičov a odôvodnené potreby maloletej.

Otec sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie na pojednávanie mal riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Keďže boli splnené podmienky dané v , súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom, obsahom pripojeného spisu sp. zn. , potvrdeniami o príjmoch, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -19 zo dňa 29.06.2006 súd zvýšil výživné otcovi na mal. J. zo sumy 300,-Sk mesačne na sumu 645,- Sk mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola zamestnaná vo firme K. W. s hodinovou mzdou 48,- Kč. Matka poberala rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 1.080,- Sk mesačne. Matka mala celkom dve vyživovacie povinnosti a to k mal. J. a mal. S., nar. XX.XX.XXXX. Otec bol zamestnaný vo firme C. I. s hodinovou mzdou 45,- Sk. Otec mal celkom dve vyživovacie povinnosti a to k mal. J. a mal. S.R., nar. XX.XX.XXXX. Mal. J. navštevovala 2. ročník základnej školy.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že návrh si podávala nakoľko sa zvýšili výdaje na mal. J.. Matka býva v prenajatom 2 izbovom mestskom byte spoločne s mal. deťmi - J. a mal. K. N., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej s nimi býva plnoletý syn S.. Pokiaľ ide o syna S. tento ukončil štúdium pred dvomi rokmi. Odvtedy vystriedal viacero zamestnávateľov, momentálne je zamestnaný vo C. I.. Matke ubudla jedna vyživovacia povinnosť k synovi S., zároveň jej však od posledného rozhodnutia jedna vyživovacia povinnosť pribudla a to k mal. K. N.. Celkom má matka 2 vyživovacie povinnosti. Otcovstvo k mal. K. bolo určené. Výživné na mal. K. jeho otec K. A. platí minimálne vo výške 27,13 eur. Matka poberá materskú vo výške 203,20 eur, ďalej rodinné prídavky 2 x 23,52 eur. Matka je zamestnaná v T., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške cca 300,- eur netto. Iné príjmy nemá. Nájom na byt platí 238,- eur a elektrinu 40,- eur mesačne. Ďalšie výdaje má na oblečenie, stravovanie, hygienu. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca dieťaťa matka uviedla, že tento býva so svojou družkou na ubytovni, na R. B. v I.. Jedná sa o sociálnu bytovku. Otec má celkom dve vyživovacie povinnosti. Okrem mal. J. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. I., ktorá má cca 10 rokov. Túto dcéru má so svojou družkou. Matka inak v kontakte s otcom nie je.

Matka ďalej uviedla, že mal. J. momentálne navštevuje 2. ročník SOŠ H.. Mal. je zdravá. Platené záujmové krúžky mal. nenavštevuje. Výdaje na mal. sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena a školské potreby. Ďalej platí cestovné do školy cca 15 eur mesačne. Otec sa o mal. nezaujíma, nestretávajú sa. Výživné na mal. neplatí. Otec má od 8/2013 zaplatené len výživné za mesiac 1/2014 a to vo výške 50 eur. Za ostatné mesiace výživné otec uhradené nemá. Za august, september, október, november a december 2013, a február, marec, apríl 2014 nezaplatil nič.

Z potvrdenia o výške príjmu otca súd zistil, že otec je zamestnaný v spoločnosti I.C. K. K. I..W..V.. od 01.03.2011, jeho priemerná mesačná čistá mzda je vo výške 437,01 eur.

Z potvrdenia o výške príjmu matky súd zistil, že je zamestnaná v spoločnosti T. I. I. O..I.., jej priemerná mesačná čistá mzda je vo výške 287,23 eur.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka poberá prídavok na dve deti spolu vo výške 47,04 eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Matka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Matka za obdobie posledných 12 mesiacov

nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Otec za obdobie posledných 12 mesiacov nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Zo správy Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, matka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Otec za obdobie posledných 12 mesiacov poberal len nemocenskú dávku, iné dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou nepoberal.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Senica č.k. -19 zo dňa 29.06.2006, pričom od tohto času uplynula doba necelých osem rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávneného, teda mal. J. a to v súvislosti s jej prechodom na vyšší stupeň školského systému. Mal. J. pri poslednej úprave výživného navštevovala 2. ročník ZŠ, v súčasnosti je už žiačkou 2. ročníka SOŠ H., teda v medziobdobí nastal prechod na vyšší stupeň školského systému, a to zo základnej školy na strednú. Zdravotný stav maloletej je dobrý, záujmové platené krúžky nenavštevuje. V súvislosti s prechodom maloletej na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletého. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že kým otec pri poslednej úprave výživného pracoval v spoločnosti C. I., kde dosahoval hodinovú mzdu vo výške 45,- Sk, momentálne pracuje v spoločnosti I. K. K. I..W..V.. od 01.03.2011, jeho priemerná mesačná čistá mzda je vo výške 437,01 eur.

Otcovi zanikla jedna vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi S. (rovnako ako matke). Momentálne má otec celkom 2 vyživovacie povinnosti a to k mal. J. a mal. I..

Na strane matky súd zistil, že pri poslednom rozhodnutí o výživnom bola zamestnaná vo firme K. W. s hodinovou mzdou 48,- Kč. Matka poberala rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 1.080,- Sk mesačne. Momentálne poberá prídavok na dve deti spolu vo výške 47,04 eur mesačne, rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, pričom matka aj pracuje v spoločnosti T. I. I. O..I.., jej priemerná mesačná mzda je vo výške 287,23 eur netto. Matka mala celkom dve vyživovacie povinnosti a to k mal. J. a mal. S.. Matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. K., avšak taktiež jedna vyživovacia povinnosť k synovi S. jej zanikla, teda celkový počet vyživovacích povinností sa nezmenil. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že otec sa k návrhu nevyjadril, ani sa nedostavil na, čim vyjadril svoj postoj k prejednávanej veci. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. J. zo sumy 645,- Sk (21,41 eur) na sumu 50,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 26.08.2013, teda od podania návrhu. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. J. je možné zvýšiť na sumu 50,- eur mesačne. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, príjem matky, ale aj na príjem otca, jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a i matka je povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Súd zvýšil výživné od 26.08.2013, teda od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd nezvýšil výživné na mal. dieťa s účinnosťou od 01.07.2013 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má mať celkom dve vyživovacie povinnosti a preto pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd určil otcovi zvýšené výživné vo výške 50,- eur mesačne, pričom ak bude obdobnou sumou prispievať i na druhú vyživovaciu povinnosť, výživné bude tvoriť približne 23% z dosahované čistého príjmu. Súd tiež poukazuje na to, že otec sa napriek výzve súdu k návrhu vôbec nevyjadril, napriek riadnemu predvolaniu na súd sa otec vôbec nedostavil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, ani nijakým spôsobom v konaní nereagoval na výzvy súdu, čím mal súd preukázaný taktiež jeho postoj k prejednávanej veci. Súd má teda za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem schopný platiť výživné na maloletú v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na jej vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletej upravili.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 26.08.2013, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 26.08.2013 do 30.04.2014 v sume 359,68 eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočností uvádzaných matkou, keď otec za mesiace august, september, október, november a december 2013, a február, marec, apríl 2014 nezaplatil žiadne výživné. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 6 dní mesiaca 8/2013 v sume 9,68 € (50/31x6), za mesiace 9/2013, 10/2013, 11/2013, 12/2013, 2/2014, 3/2014 a 4/2014 v sume 350,- eur (7x50), čo spolu predstavuje sumu 359,68 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci sa tohto práva vzdali.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )