Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20P-267-2012.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/267/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Silviou Lipovskou v právnej veci starostlivosti o medzičasom plnoletú P. W., R.. XX.X. XXXX, do plnoletosti zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, po nadobudnutí plnoletosti zastúpená A. W., R.. X.X. XXXX, D. H. XX, T., dieťa rodičov: A. W., R.. X.X. XXXX, D. H. XX, T. O. S. W., R.. XX.XX. XXXX, D. T., Š. X, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd s účinnosťou od 10.7. 2012 do 29.5. 2013 zaväzuje otca platiť na výživu maloletej P. W., R.. XX.X. XXXX zvýšené výživné zo sumy 85 eur na sumu 110 eur mesačne, ktoré výživné bude pravidelne zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za toto obdobie predstavuje sumu 275 eur a súd zaväzuje otca splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Súd s účinnosťou od 29.5. 2013 zaväzuje otca platiť na medzičasom plnoletú P. W. zvýšené výživné zo sumy 85 eur na sumu 170 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné bude otec pravidelne zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám P. W..
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.5. 2013 do 30.4. 2014 vo výške 935 eur súd zaväzuje otca platiť v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Trnava si dňa 10.7. 2012 podala matka v tom čase maloletej P. W. návrh, ktorým žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi maloletej, a to s účinnosťou od podania jej návrhu na sumu 200 eur mesačne. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že posledná úprava výživného bola daná rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 12 C 194/2002, zo dňa 6.2. 2003, ktorým rozsudkom bolo jej manželstvo s otcom maloletej právoplatne rozvedené. Maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol povinný prispievať na jej výživu sumu 26,55 eur mesačne. Maloletá od 1.9. 2010 študuje na Gymnáziu J. Herdu v Trnave, pričom sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili u nej náklady na štúdium, náklady na šport, pretože sa venuje aktívne plávaniu a v neposlednom rade aj náklady spojené so stravou. Ďalej uviedla, že ona pracuje v Tatrabanke, a.s. Bratislava a jej priemerný mesačný zárobok je 700 eur. Okrem maloletej má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi S., ktorý je síce plnoletý, ale nie je zárobovo činný, pretože študuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Otec bol síce zaviazaný platiť výživné vo výške 26,55 eur, ale dobrovoľne do júna 2012 platil výživné na maloletú vo výške 55 eur mesačne a od júna 2012 dobrovoľne uhrádza výživné na maloletú vo výške 85 eur mesačne. Okrem tejto sumy však nad rámec výživného ničím neprispieva ani sa s maloletou nekontaktuje. Maloletej nekupuje ani darčeky z príležitosti menín, narodenín, či Vianoc.
Na pojednávaniach 31.10. 2012 a 15.5. 2013, 17.2. 2014 a 30.4. 2014 matka uviedla, že od roku 2003 do podania návrhu 10.7. 2012 medzitým žiadny iný návrh na zvýšenie výživného pokiaľ ide o dcéru P. nepodala, pretože v roku 2006 obnovili s otcom manželské spolužitie a žili spolu v jednej domácnosti do roku 2008 a viedli aj spoločnú domácnosť. V roku 2008 definitívne prestali viesť spoločnú domácnosť, spoločne hospodáriť. Byt, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve si vyporiadali tak, že ona sa stala výlučnou vlastníčkou tohto bytu a vyplatila polovicou hodnoty z tohto bytu otca. Za týmto účelom si zobrala z Tatrabanky hypotekárny úver vo výške 55.000 eur a mesačné splátky, ktoré spláca sú 320 eur mesačne. I naďalej pracuje v Tatrabanke, a.s. Bratislava a jej priemerný mesačný zárobok je 700 eur. Vyživovaciu povinnosť má aj naďalej k svojmu synovi S., ktorý je plnoletý, ale nie je zárobkovo činný, pretože študuje na vysokej škole. V čase poslednej úpravy výživného mala maloletá P. 8 rokov a navštevovala základnú školu. Ako už uviedla, maloletá závodne pláva a v súvislosti s tým plaveckému klubu mesačne uhrádza 45 eur. Okrem toho s plávaním sú spojené aj ďalšie finančné prostriedky, ako je nákup plaviek a zvýšené náklady na stravu a na výživové doplnky. Uviedla, že jedny plavky, ktoré kúpi pre maloletú stoja 33 eur a tieto musí mať aspoň troje, ktoré za jednu sezónu potrebuje. Ďalej má náklady na štúdium, pretože maloletá navštevuje doučovanie z anglického jazyka, za ktoré platí 36 eur a za doučovanie z matematiky platí 32 eur. V neposlednom rade sú to náklady na ošatenie a maloletej musí dávať peniaze aj na trávenie voľného času, ako je napr. divadlo, kino. Pri úhrade nákladov jej musia vypomáhať jej rodičia, ktorí sú dôchodcovia. Matka ďalej uviedla, že v januári 2014 zaplatila svojej dcére vodičský kurz, ktorý stál 430 eur. Na pojednávaní dňa 17.2. 2014 uviedla, že dňom 31.1. 2014 prestala pracovať v Tatrabanke, a.s. Bratislava. Táto s ňou rozviazala pracovný pomer a od 1.2. 2014 je nezamestnaná. Je vedená ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce a doteraz žiadnu podporu v nezamestnanosti nepoberá. Zamestnávateľ Tatrabanka, a.s. Bratislava jej neponúkla žiadnu prácu a ani jej sa doposiaľ žiadna práca nepodarila nájsť. Otec s návrhom matky v celom rozsahu nesúhlasil a žiadal tento návrh v celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že vzhľadom na jeho príjem, ktorý dosahuje a výživné na dcéru P., ktoré zasiela 85 eur je primeranou sumou finančným nákladom, ktoré matka s dcérou má a aj nákladom, ktoré matka vynakladá v súvislosti so športovou činnosťou. Uviedol, že od roku 2003 do mája 2012 pracoval ako tréner ľadového hokeja v rôznym mestách v Senici, Skalici, Nitre, Michalovciach a v Trnave. Od mája 2012 pracuje v hoteli Impik ako manažér predaja. Od mája 2012 do januára 2013 priemerne mesačne jeho mzda dosahovala 550 eur a od januára 300 eur mesačne. Je rozvedený a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi S., ktorý je už plnoletý, ale nie je zárobkovo činný, pretože študuje. Uviedol, že je vlastníkom 2. izbového bytu, ktorý má v osobnom vlastníctve a jeho náklady sa pohybujú od 120 po 130 eur mesačne. Má zdravotné problémy ako vysoký krvný tlak, je diabetik, s čím má zvýšené finančné náklady na lieky a mesačne za ne dopláca 20 eur mesačne. Taktiež v súvislosti s tým, že je diabetik musí sa kvalitnejšie stravovať, a preto má zvýšené náklady na stravu. Tieto náklady sa mesačne pohybujú od 40 do 60 eur. Ďalšie náklady má 30 eur za telefón. Na pojednávaní dňa 17.2. 2014 uviedol, že od 17.7. 2013 je v stave PN, pretože má vážne problémy so srdcom. Ďalej uviedol, že prestal pracovať v hoteli Impik a následne začal vykonávať trénerskú činnosť v HK Nitra do 17.7. 2013, kde jeho priemerný mesačný zárobok bol 390,30 eur mesačne. V súvislosti so svojim plnoletým synom S. uviedol, že na tunajšom Okresnom súde Trnava bol dňa 10.10. 2012 vydaný rozsudok na základe ktorého ho súd zaviazal platiť zvýšené výživné vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou od 10.7. 2012 a taktiež je zaviazaný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.7. 2012 do 31.5. 2013 v celkovej výške 458,68 eur, ktorú sumu bude platiť spolu s bežným výživným vo výške 30 eur mesačne. V tejto súvislosti matka uviedla, že otec v súčasnosti platí synovi už iba 30 eur mesačne, čo predstavuje úhradu nedoplatku na výživnom za obdobie od 10.7. 2012 do 31.5. 2013. Tento nedoplatok bol vo výške 458,68 eur a otec ho mal uhrádzať v splátkach po 30 eur mesačne. Výživné vo výške 200 eur otec uhrádzal iba do 1.6. 2013, pretože týmto dňom syn ukončil vysokoškolské štúdium a do 1.5. 2014 bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Od 1.5. 2014 sa zamestnal a je zárobkovo činný. Súd má zato, že práve túto sumu, ktorú už otec ako výživné na svojho plnoletého syna hradiť nemusí, môže dávať ako zvýšené výživné na svoju medzičasom plnoletú dcéru P.. Matka je v súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. Poukázala na to, že otec sa o dcéru P. nezaujíma, nekomunikuje s ňou, nad rámec výživného ničím neprispieva a dáva iba výživné vo výške 85 eur. Otec priznal, že je pravdou, že sa s dcérou nestretávajú, nekomunikujú a že okrem výživného vo výške 85 eur mesačne nad rámec tejto sumy na úhradu nákladov ničím neprispieva.
V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného bola P. ešte maloletá, ale dňa 29.5. 2013 sa stala plnoletá. Dňa 17.2. 2014 ako plnoletá uviedla, že v plnom rozsahu sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného. Ďalej uviedla, že je študentkou 1. ročníka Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave od 1.9.2014 na Inštitúte fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Inštitút sa nachádza v Piešťanoch, preto jej vznikli náklady na cestovanie z Trnavy do Piešťan a späť, keď jedna cesta stojí 2 eurá. Ďalej uviedla, že si musela kúpiť knihu anatómie, za ktorú dala 30 eur, oblečenie na praktické vyučovanie, ktoré pozostáva z bielych nohavíc, trička a šlapiek a za toto zaplatila 20 eur. Stravuje sa v školskej jedálni tri krát do týždňa a za jeden obed zaplatí 2 eurá. Každý týždeň na úhradu nákladov spojených so štúdiom je dáva matka 20 eur. Do polovice roku 2013 závodne plávala, ale od polovice roku 2013 plávanie zanechala a teraz pláva iba rekreačne. Uviedla, že s otcom dlhodobo nekomunikujú, nestretávajú sa, a preto jej otec nad rámec výživného ničím neprispieva. Otec jej dokonca nekúpi darček ani z príležitosti menín, narodenín, či Vianoc.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 12 C 194/02, zo dňa 6.2. 2003 právoplatného dňa 7.4. 2003 bolo manželstvo rodičov medzičasom plnoletej P. rozvedené. V tom čase maloletá P. a jej maloletý brat S. boli zverení do starostlivosti a opatery matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletého S. 1100 Sk a na maloletú P. 800 Sk mesačne. Od roku 2003 doteraz si matka nepodala žiaden návrh na zvýšenie výživného, pretože po právoplatnosti rozvodu v roku 2006 rodičia obnovili spolužitie a do roku 2008 spolu bývali v jednej domácnosti a spoločne hospodárili. Otec na dcéru P. dobrovoľne začal prispievať výživným vo výške 55 eur mesačne, a tak tomu bolo do júna 2012. Od júna 2012 dobrovoľne začal prispievať na P. výživným vo výške 85 eur mesačne. Táto suma však, keď maloletá začala navštevovať Gymnázium J. Herdu v Trnave, začala závodne plávať nepostačovala na úhradu všetkých nákladov. Otec sa na týchto zvýšených nákladoch nepodieľal, teda suma 85 eur nepostačovala na pokrytie všetkých týchto nákladoch. Matka dňa 10.7. 2012 podala návrh na zvýšenie výživného na v tom čase maloletú P.. Naviac v tom čase mala matka vyživovaciu povinnosť k medzičasom plnoletému synovi S., ktorý bol študentom vysokej školy a nebol zárobkovo činný. To, že si matka zobrala úver z Tatrabanky, aby mohla vyplatiť otca vo výške 55.000 eur svedčí aj zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere, ktorá bola vyhotovená Tatrabankou, a.s., ako veriteľom so sídlom v Bratislave a dlžníčkou A. W. dňa 6.2. 2012. Z tejto zmluvy vyplýva, že matka si zobrala za účelom vyplatenia otca z bytu, aby sa stala jeho výlučnou vlastníčkou a mesačné splátky boli stanovené na 379,89 eur mesačne. Matka v tom čase pracovala v Tatrabanke, a.s. Bratislava a z vyjadrenia tohto zamestnávateľa zo dňa 23.10. 2012 za obdobie od 1.10. 2011 do 1.10. 2012 bol jej priemerný mesačný zárobok 890 eur. Z ďalšieho vyjadrenia Tatrabanky, a.s. Bratislava, zo dňa 30.9. vyplýva, že zárobok matky za obdobie od 1.1. 2013 do 1.10. 2013, ktorý dosahovala bol 1071 eur mesačne. Následne dňa 23.1. 2014 bola medzi zamestnávateľom a matkou uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru, z ktorej vyplýva, že sa obaja dohodli na skončení pracovného pomeru, ktorý bol uzatvorený so zamestnancom 1.9. 2000 podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 31. 1. 2014. Matka z toho titulu dostala vyplatenie odmeny vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku. Z ďalšieho vyjadrenia Tatrabanky, a.s. Bratislava, zo dňa 11.4. 2014 vyplýva, že matke po ukončení pracovného pomeru nebolo ponúknuté iné pracovné miesto, ktoré by jej umožňovalo pokračovať u nich v pracovnom pomere. ÚPSVaR Trnava, oddelenie sprostredkovania a poradenstva, dňa 9.4. 2014 súdu oznámil, že matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 1.2. 2014. Pokiaľ ide o otca z vyjadrenia firmy Poldrasco, s.r.o. Trnava, zo dňa 14.1. 2013 vyplýva, že otec v tejto firme pracoval od 24.6. 2012 a za obdobie od apríla 2012 do 1.1. 2013 sa jeho priemerný mesačný zárobok pohyboval vo výške 496 eur mesačne. Ešte predtým otec pracoval u Slovenského zväzu ľadového hokeja na dohodu o vykonaní práce od 1.8. 2011 do 31.5. 2012 a ďalej na dohodu o vykonaní práce pracoval od 1.8. 2012 do 31.5. 2013. Za obdobie od 1.1. 2012 do 1.4. 2013 jeho príjem v hrubom bol iba v októbri 2012 84 eur a v čistom za ten istý mesiac 68,04 eur. Z ďalšieho vyjadrenia firmy Poldrasco, s.r.o. Trnava, vyplýva, že otec v tejto firme pracoval aj od 1.1. 2013. Jeho plat bol určený dohodou a hrubá mesačná mzda predstavovala sumu 340 eur. Pokiaľ ide o daňové priznanie otca v roku 2008 bol základ dane 111.700,- Sk, keď príjmy zo živnosti predstavovali sumu 265.000,- Sk a výdavky 153.300,- Sk. V roku 2009 bol základ dane u otca zo živnosti 4.107,80 eur, keď príjmy boli 7.060 eur a výdavky 2952,20 eur. V roku 2010 bol základ dane u otca 3360
eur, príjmy boli 8.600 eur, výdavky 5240 eur. V roku 2011 boli príjmy 9.200 eur, výdavky 5480 eur a základ dane bol 3720 eur. V roku 2012 boli príjmy zo živnosti 1000 eur, výdavky 865,39 eur a základ dane bol 134,61 eur. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, otec je od 17.7. 2013 práceneschopný a za obdobie od 1.7. 2013 do 1.4. 2014 obdržal na nemocenských dávkach sumu 3.122,40 eur. Podľa vyjadrenia MUDr. E. R., zo dňa 10.4. 2014 vyplýva, že otec bol opakovane liečený v jeho ambulancii pre závrate v rokoch 2006,2009. Naposledy bol v liečbe od novembra 2013 do marca 2014 pre závrate, bolesti hlavy, únavový syndróm. Otcovi boli robené vyšetrenia, ale nepotvrdili sa závažné, resp. život ohrozujúce neurologické ochorenia. Tieto ťažkosti môžu súvisieť s chronickými zmenami na krčnej chrbtici a sú podmienené aj psychicky. Posledná kontrola v jeho ambulancii bola 31.3. 2014, pacient je stále PN a podľa jeho vyjadrenia sa necíti nastúpiť do práce. Pacient už bol liečený aj u psychiatra. Perspektívne nebude vhodná práca vo výškach a fyzicky náročná práca so zaťažovaním krčnej chrbtice a pohybového aparátu. Z vyjadrenia MUDr. S. Q., N.. vyplýva, že otec v súčasnosti nemá komplikácie diabetes mellitus, ale v budúcnosti sa komplikácie diabetu nedajú vylúčiť. Otec trpí na ochorenie diabetes mellitus 2. typu od októbra 2009. Je zároveň liečený pre poruchu metabolizmu lipidov a artériovú hypertenziu. Pacient je optimálne metabolicky kompenzovaný. Posudzovanie pracovného zaradenia sa riadi aktuálnym stavom kontroly diabetu, jeho liečbou a akútnymi alebo chronickými komplikáciami. Z vyjadrenia MUDr. E. H., kardiologičky, zo dňa 14.4. 2014 vyplýva, že pacient je v jej ambulancii sledovaný pre vysoký tlak krvi, na kombinovanej antihypertenzívnej liečbe. Hodnoty tlaku má v súčasnosti v norme a z hľadiska kardiologickému je v súčasnosti stabilizovaný. Vzhľadom na pridružený diabetes mellitus pacient je vysokorizikový zo strany možných kardiovaskulárnych komplikácií, ale pri dodržaní odporúčaní ako aj liečby, prognóza do budúcna je relatívne dobrá. Toho času môže byť zaradený do pracovného procesu. Z vyjadrenia MUDr. H. je otec v stave PN od 17.7. 2013 na doporučenie odborných lekárov. Sledovaný je počas práceneschopnosti aj posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava. Opakovane a pravidelne je kontrolovaný odbornými lekármi. Práceneschopnosť zatiaľ trvá a predbežne bude trvať ešte jeden mesiac. Otec na pojednávaní dňa 30. 4. 2012 uviedol, že vzhľadom na svoj fyzický vek má problém si nájsť prácu aj vzhľadom na svoje zdravotné problémy, pretože nemôže vykonávať hocijakú prácu. V súčasnosti poberá nemocenskú dávku vo výške 390,30 eur a aj keby išiel pracovať ako čašník dostal by priemerný zárobok 450 eur, čo nie je oveľa vyššie, a teda nateraz je pre neho lepšie, ak poberá túto sociálnu dávku, ako za túto sumu išiel pracovať. Otec navrhol matke ako aj medzičasom plnoletej dcére P., ktorú matka na pojednávaní zastupovala, že je ochotný od podania návrhu platiť výživné mesačne vo výške 110 eur. Matka s takýmto zvýšením výživným súhlasila, ale s tým, že ho otec bude zasielať dcére iba do dňa plnoletosti a odo dňa plnoletosti žiadala matka výživné 180 eur mesačne. Otec s týmto nesúhlasil. Kolízny opatrovník zastupoval P. iba do dňa plnoletosti a navrhoval, aby otec do dňa jej plnoletosti prispieval výživným vo výške 110 eur mesačne. Podľa potvrdenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnava vyplýva, že P. je študentkou 1. ročníka denného štúdia. Od 1.9. 2013 navštevuje prvý ročník tohto denného štúdia. Z vyjadrenia tejto školy vyplýva, že školné a poplatky spojené so štúdiom v akademickom roku 2013 a 2014, ktoré hradí v súčasnosti medzičasom plnoletá P. sú 40 eur za bakalárske štúdium, 15 eur za študentský preukaz, ročné školné 850 eur. Okrem týchto poplatkov sú do spisu založené poplatky nad rámec ako je hradenie vodičského kurzu 410 eur, ďalej náklady spojené s nákupom ošatenia, obuvi a náklady spojené s úhradou stravy v školskej jedálni. Z pripojených dokladov vyplýva, že strava mesačne stojí 25 eur. Pokiaľ ide o náklady spojené s nákupom ošatenia, tak matka vynaložila celkove na nákup ošatenia pre P. sumu 691 eur. Pokiaľ ide o náklady spojené s plávaním tak, podľa vyjadrenia AŠK STU Trnava P. W. je členkou plaveckého klubu STU Trnava a pravidelne sa zúčastňuje tréningového procesu a to od 1.1. 2011 do 18.10. 2012. Za toto obdobie zaplatila členské príspevku vo výške 542 eur. Z vyjadrenia Športového Gymnázia J. Herdu v Trnave vyplýva, že od 1.9. 2005 do 29.5. 2013 celkové náklady aké boli vynaložené na P. predstavovali sumu 4.486 eur.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd na základe vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že i keď otec dobrovoľne platí na P. zvýšené výživné vo výške 85 eur, tak táto suma už zďaleka nestačí na pokrytie všetkých jej nákladov. Naviac ako otec sám aj priznal, nad rámec výživného ničím neprispieva. Všetky tieto náklady hradí iba matka, ktorá je toho času nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Otec takisto priznal, že sa s dcérou žiadnym spôsobom nekontaktuje. Otec udáva, že má problémy so zdravotným stavom a nemôže vykonávať hocijakú prácu, ale toto nemá za následok, že by súd nezvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na dcéru. Sám otec priznal, že momentálne by mohol vykonávať prácu čašníka, ale príjem, ktorý by dosahoval by nebol oveľa vyšší ako jeho súčasné nemocenské dávky, a tak naďalej bude radšej v stave PN, pretože za taký zárobok sa mu v súčasnosti neoplatí pracovať. Podľa vyjadrenia ošetrujúcich lekárov otca tento má zdravotné problémy, ale tieto problémy nemajú za následok, že by nemohol riadne pracovať a zamestnať sa. Súd vychádzal pri zvýšenom výživnom na maloletú aj z toho, že otec momentálne už nemá vyživovaciu povinnosť, ktorú mal k svoju synovu S., na ktorého prispieval mesačne výživným 200 eur. Tomuto spláca iba 30 eur, čo predstavuje nedoplatok na výživnom. Teda aj táto skutočnosť zohrala podstatnú úlohu pri určení zvýšeného výživného. Súd berúc do úvahy všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti zaviazal otca platiť do dňa plnoletosti P. zvýšené výživné na sumu 110 eur mesačne a od jej plnoletosti zvýšil túto sumu na 170 eur mesačne. Súd má za to, že otec by mal čo najskôr ukončiť PN a zamestnať sa, aby mohol rovnomerne spolu s matkou sa podieľať na nákladoch, ktoré ich dcéra má. Preto súd pokiaľ ide o zvýšené výživné na základe návrhu matky rozhodol o zvýšenom výživnom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.