Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/251/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. nad C. XXX, zastúpená G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. nad C. XXX, proti odporcovi: H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. O., U. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. marca 2014 č. k. -27, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi bolo zakázané scudziť tretej osobe, zaťažiť záložným právom alebo iným právom zriadeným v prospech inej osoby nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území G. nad C., zapísané na LV č. XXX ako parcela č. 3522 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parcela č. 3524 -orná pôda o výmere 206 m2 a rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. 3522. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , . V danom prípade súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Jedným zo základných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia je povinnosť navrhovateľky osvedčiť okrem existencie nároku, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nezabezpečenie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Súd prvého stupňa poukázal na to, že vlastnícke právo navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam je momentálne otázne, pretože podľa aktuálneho listu vlastníctva, ako i vkladového spisu V 3203/2011 Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, bolo jej vlastnícke právo prevedené na odporcu. V terajšom štádiu konania nie je možné riešiť ako otázku predbežnú otázku platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, pretože s ňou sa musí vysporiadať súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej za predpokladu, že návrh vo veci samej bude navrhovateľkou podaný. Doposiaľ súd o existencii takéhoto konania nemá vedomosť a to aj napriek tomu, že kúpna zmluva mala byť uzatvorená ešte dňa 15. 07. 2011, resp. 18. 07. 2011 a konanie o nariadenie predbežného opatrenia bolo začaté až dňa 05. 02. 2014. Porovnanie uvedených časových období má vplyv aj na otázku reálnosti a bezprostrednej hrozby zmarenia výkonu rozhodnutia v prípade jeho nezabezpečenia. Vklad vlastníckeho práva vo vkladovom konaní V 3203/2011 bol povolený rozhodnutím bývalej Správy katastra Nové Zámky zo dňa 21. 07. 2011. Od tejto doby mal odporca dostatok času, ktorý prevyšuje dva a pol roka, aby sporné nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu, prípadne, aby ich zaťažil záložným právom alebo iným právom zriadeným v prospech tretej osoby. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie G. nad C. však súdom prvého stupňa nebola zistená žiadna plomba, ktorá by svedčila o prebiehajúcom vkladovom konaní, napríklad v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu alebo so zaťažením nehnuteľností záložným právom. Na tomto závere nič nemení ani subjektívny dojem navrhovateľky, ktorá žiadnym spôsobom neosvedčila, že by mal odporca vzniesť požiadavku na spätný prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na navrhovateľku za sumu 40.000 eur.

Záverom súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľka preukázala, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi konania, no nebolo preukázané, že by si tieto právne vzťahy vyžadovali dočasnú právnu úpravu a zároveň, že by táto dočasná úprava bola potrebná. O náhrade trov konania účastníkov súd prvého stupňa nerozhodol s poukazom na to, že v zmysle ustanovenia sa o týchto rozhodne až v konaní vo veci samej.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, domáhajúc sa ním zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa len jednostranne posúdil jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Tvrdenie súdu, že odporca mal už dostatok času, dva a pol roka, aby nehnuteľnosť predal alebo zaťažil, a teda, že konajúci súd nevidí dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, považuje za nesprávne. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala pred podaním návrhu vo veci samej z dôvodu, aby odporcu „nevyplašila“, pretože keby podala návrh vo veci samej a spolu s ním i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, súd by odporcovi návrh doručil na vyjadrenie a odporca by vedel, že sa chce proti nemu brániť a domáhať sa ochrany svojich práv. Súd prvého stupňa subjektívne posúdil jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Je toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré uviedla, súd prvého stupňa mal a mohol vydať predbežné opatrenie, aby tak zabránil zmareniu výkonu neskorších rozhodnutí a súčasne by jej uložil, aby v 30-dňovej lehote podala návrh vo veci samej. Uznesenie súdu prvého stupňa tak pokladá za nedôvodné a nezákonné.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľky a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, na vydanie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Podľa , pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa , predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa , súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Predbežné opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie nebude už mať pre hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť

podmienky na poskytnutie reálnej účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení sa nedokazuje, ale vychádza sa len z osvedčenia práva a z osvedčenia ohrozenia práva. Navrhovateľ predbežného opatrenia v sporovom konaní musí v návrhu dostatočne identifikovať majetok, ktorého sa má týkať zákaz disponovania. Pri predbežných opatreniach nie je treba osvedčovať naliehavý právny záujem. Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd pri nariadení predbežného opatrenia musí navyše skúmať, aby jeho nariadením nedošlo k zásahu do práva odporcu nad nevyhnutnú mieru. Vo výroku rozhodnutia treba konkretizovať povinnosť (zákaz), aby nenakladanie s určitou vecou alebo právom neprekročilo nevyhnutnú mieru.

Predbežné opatrenie podľa ustanovenia má zabezpečovací a preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami možno uložiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. odporcovi a predpokladom toho je, že odporca má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Aktívne legitimovaným je navrhovateľ, ktorý požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) z dôvodu, že veci alebo práva patria jemu a že je tu obava, že by ich odporca mohol poškodiť, zničiť, previesť na inú osobu a pod. Tieto skutočnosti navrhovateľ musí osvedčiť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a spravidla tu postačujú listiny ako dôkazné prostriedky, ktoré osvedčia, že sú tu dôvody na nariadenie predbežného opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť aj tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru, či nedochádza k obmedzeniu alebo zmareniu podnikania alebo inej zárobkovej činnosti odporcu.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 05. 02. 2014 v spojení s jeho doplnením zo dňa 07. 03. 2014, domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi zakázal scudziť tretej osobe, zaťažiť záložným právom alebo iným právom zriadeným v prospech inej osoby nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. nad C., zapísané na liste vlastníctva č. XXX a to parcela č. 3522 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parcela č. 3524 - orná pôda o výmere 206 m2 so stavbou súpisné číslo XXX postavenou na parcele č. 3522. V dôvodoch návrhu poukázala na kúpnu zmluvu, ktorú dňa 18. 07. 2011 uzatvorila s odporcom a ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k prejednávaným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území G. nad C.. Uviedla, že z dôvodu, že na nehnuteľnostiach viazli ťarchy z titulu peňažných záväzkov po lehote splatnosti, odporca jej ponúkol riešenie, v zmysle ktorého on dlhy uhradí, pomôže zabezpečiť úverové prostriedky, ktorými by bolo možné od neho späť odkúpiť nehnuteľnosti, nakoľko jeho podmienkou bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na jeho osobu. Odporca po prevode vlastníckeho práva a po splatení záväzkov vo výške 2.000 eur odovzdal prostredníctvom sprostredkujúcej osoby jej synovi sumu 10.000 eur, napriek tomu, že nehnuteľnosti majú podstatne vyššiu trhovú hodnotu, pričom sľub o vybavení úveru nedodržal. V prejednávaných nehnuteľnostiach naďalej spolu so synom býva a uhrádza všetky náklady spojené s bývaním, ako i miestne dane a poplatky. Odporca v poslednej dobe vzniesol požiadavku, že jej nehnuteľnosť odpredá späť za sumu 40.000 eur. V podanom návrhu ďalej poukázala na to, že odporca využil jej finančnú tieseň, v ktorej sa nachádzala v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom vypracoval taký návrh kúpnej zmluvy,

v ktorom je uvedená kúpna cena nehnuteľností 70.000 eur, ktorých prevzatie podpisom na kúpnej zmluve má potvrdzovať. Uvedené nie je pravda, pretože nikdy od odporcu neobdržala žiadnu peňažnú sumu a vonkoncom nie sumu 70.000 eur. Preto sa podľa jej názoru jedná o neplatné vyhlásenie a o simulovaný právny úkon, pričom vo veci samej sa mieni domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 18. 07. 2011. Dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia v požadovanom znení videla v skutočnosti, že akékoľvek nakladanie odporcu s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam vo vzťahu k tretej osobe odlišnej od jej osoby by výrazne, resp. absolútne sťažilo neskorší výkon rozhodnutia vydaného vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 18. 07. 2011. Navrhovateľka k návrhu pripojila upovedomenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Bratislava zo dňa 10. 12. 2013 o postúpení jej podania označeného ako „Trestné oznámenie“ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky na ďalšie konanie. Z obsahu tejto listiny je zrejmé, že navrhovateľka v podaní označenom ako „Trestné oznámenie“ poukazovala na protiprávnu činnosť odporcu a M. A., ktorí ju mali uviesť do omylu vo veci prisľúbenia vybavenia úveru a následného uzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie G. nad C.. Zo spisu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor č. V 3203/2011, vyžiadaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že navrhovateľka ako predávajúca uzavrela dňa 18. 07. 2011 s kupujúcim H. N. kúpnu zmluvu, na základe ktorej predala odporcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. nad C., zapísané na LV č. XXX ako parcela č. 3522 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parcela č. 3524 - orná pôda o výmere 206 m2 a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. 3522, v podiele 1/1, za kúpnu cenu 70.000 eur, ktorá bola uhradená v plnej výške pri podpise zmluvy. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech odporcu bol povolený rozhodnutím bývalej Správy katastra Nové Zámky pod č. V 3203/11 dňa 21. 07. 2011. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G. nad C. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parcela č. 3522 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parcela č. 3524 - orná pôda o výmere 206 m2 a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. 3522, v podiele 1/1 je odporca H. N..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, pretože nielen zo skutkových okolností osvedčených v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale aj zo skutočností, ktoré sú osvedčené v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vyplýva, že dôvody pre nariadenie navrhovateľkou požadovaného predbežného opatrenia neboli dané. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je len také osvedčenie preukazujúce, že bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníkov ohrozené. V prejednávanej veci odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, teda, že je nevyhnutné upraviť pomery účastníkov konania, pretože inak by hrozila bezprostredne hroziaca ujma. Navrhovateľka neuviedla žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že odporca robí faktické alebo právne kroky smerujúce k disponovaniu s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam. Uvedené skutočnosti naviac nevyplývajú ani z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G. nad C.. Odvolací súd len opätovne uvádza, že zákonnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia, tak ako sa ho navrhovateľka podaným návrhom domáhala, je osvedčenie obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré ohrozenie je súd povinný skúmať a je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že odporca vykonáva také úkony, ktoré by smerovali k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie. Ohrozenie výkonu rozhodnutia musí mať reálnu podobu, pričom dôkazná povinnosť zaťažuje navrhovateľa. Z návrhu navrhovateľky ani zo žiadnych listinných dôkazov však takáto obava nevyplýva. V návrhu navrhovateľka vôbec neuviedla, aké konkrétne kroky podnikol odporca a prečo tieto kroky vedú u nej k reálnej obave z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Len vzbudzovanie obavy (bez doteraz nepodložených dôkazov), že by odporca v budúcnosti mohol urobiť nejaké kroky k zmareniu budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, nie je takou skutočnosťou, ktorej by prináležala ochrana vo forme nariadenia predbežného opatrenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že navrhovateľka síce preukázala, že je tu právny vzťah s odporcom, založený uzavretou kúpnou zmluvou z 18. 07. 2011, avšak neosvedčila odôvodnenosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, keď s ohľadom na ňou udávaný predmet konania vo veci samej, by mala byť daná reálna obava, že by výkon neskoršieho súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Navrhovateľka tak neosvedčila existenciu takých konkrétnych okolností, ktoré zhmotňujú dôvodnú obavu o výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej. Keďže navrhovateľka nepreukázala dôvodnosť nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana a neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spôsobom, ktorý osvedčuje pred súdom potrebu predbežnej úpravy, súd prvého stupňa správne jej návrh ako nedôvodný zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.