Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-26-2023.pdf
PDF · 68.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/26/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci odsúdenej V. I., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. marca 2023 prejednal sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa 16.11.2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa 16.11.2022 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že odsúdená V. I. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa 17.12.2018 osvedčila.
Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť v zákonnej lehote, ktorej dôvody doplnil samostatným písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 10.02.2023. Prokurátor uviedol, že sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje a podľa jeho názoru neboli splnené podmienky podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, pretože podmienky uvedené v ust. § 50 ods. 1 Trestného zákona majú byť splnené kumulatívne. Jednou z nich je aj splnenie súdom uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné a na osvedčenie odsúdenej preto nepostačuje, že viedla v skúšobnej dobe len riadny život. Odsúdená neprejavovala riadny záujem o maloleté deti ani o prebiehajúce trestné konanie, keď sa nedostavila ani na jedno z 3 verejných zasadnutí. Okresný súd uložil odsúdenej rozsudkom sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa 17.12.2018 okrem úhrnného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom súčasne aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné poškodenému L. C. vo výške 1096,75 eur a poškodenému F. S. vo výške 929,45 eur. Z vykonaného dokazovania na verejných zasadnutiach vyplynulo, že povinnosť odsúdenej zaplatiť zameškané výživné bola splnená len v minimálnom rozsahu. Popri tom mala povinnosť platiť aj bežné výživné, čo nesplnila vôbec. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci rozhodol sám.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nebola podaná dôvodne, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona o osvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdená bola rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa 17.12.2018 uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky, ktorý jej bol podmienečne odložený s určenou skúšobnej doby v trvaní 3 rokov, súčasne jej bola uložená povinnosť zaplatiť poškodeným v skúšobnej dobe dlžné výživné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2019, ktorá právna skutočnosť bola určujúcou pre začatie plynutia skúšobnej doby a táto plynula od 17.02.2019 do 17.02.2022.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná.
Rozhodujúc vo veci krajský súd považoval procesné zákonné podmienky za dodržané a skutkové zistenia okresného súdu za správne, dôkazne podložené, pričom správne bolo aj ich hodnotenie z hľadiska vedenia riadneho života odsúdenou v skúšobnej dobe. Okresný súd preto dospel k správnym právnym záverom, s ktorými sa krajský súd stotožnil.
Dňa 16.11.2022 vykonal okresný súd vo veci verejné zasadnutie a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčila.
Jeho záveru krajský súd s poukazom na dokazovaním ozrejmené skutočnosti prisvedčil. Okresný súd si vykonaným dokazovaním vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, kedy mal náležite preukázané, že odsúdená sa v priebehu skúšobnej doby nedopustila žiadneho trestného činu či priestupku, teda z hľadiska dodržiavania normatívnych právnych predpisov možno u odsúdenej konštatovať, že táto počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia viedla riadny život. Pozornosť súdu je však potrebné taktiež zamerať na plnenie povinnosti odsúdenej počas plynutia skúšobnej doby uhradiť dlžné výživné poškodeným, ktorá povinnosť jej bola uložená vyššie uvedeným odsudzujúcim rozsudkom. Aj v tejto súvislosti je možné konštatovať, že okresný súd správne zistil, že odsúdená začala s uhrádzaním dlžného výživného už v priebehu roka 2019, čo mal súd preukázané jednak výpoveďou poškodených a jednak z predložených poštových poukazov z rokov 2019 až 2022, znejúcich zväčša na rôzne sumy. Pozornosti krajského súdu neušlo, že odsúdená je matkou maloletého dieťaťa, o ktoré má v zmysle príslušných právnych predpisov zákonnú povinnosť starať sa a dieťa zaopatrovať, napriek ktorej skutočnosti bola odsúdená schopná aspoň pomernými sumami plniť svoju povinnosť zaplatiť dlžné výživné. V tejto súvislosti dáva krajský súd do pozornosti ust. § 50 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť dlžné výživné „podľa svojich schopností“. Hmotné právo teda nevyžaduje, aby bolo dlžné výživné zaplatené bezvýnimočne v plnej výške, ale je nevyhnutné prihliadať na spôsobilosť odsúdeného v skúšobnej dobe toto výživné zaplatiť. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že odsúdená ako matka maloletého dieťaťa, o ktoré má povinnosť sa starať (a teda na jeho starostlivosť a zaopatrenie vynakladať, okrem iného, aj nevyhnutné finančné prostriedky) na svoju povinnosť zaplatiť dlžné výživné nerezignovala, túto povinnosť rešpektovala a podľa svojich možností sa podieľala na zaplatení dlžného výživného.
Je potrebné si uvedomiť, že s poukazom na povahu trestnej činnosti, za ktorú bola V. I. odsúdená, ako aj s poukazom na materiálny obsah ust. § 50 ods. 2 Trestného zákona, nie je zmyslom a účelom aplikovaných právnych noriem represia páchateľa, ale primárne zabezpečenie zákonnej vyživovacej povinnosti vzhľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Okresný súd potom dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, že odsúdená počas plynutia skúšobnej doby viedla riadny život a súdom uloženú povinnosť si v súlade s objektívnym právnom plnila podľa svojich možností a schopností, boli preto splnené všetky zákonné podmienky pre vyslovenie, že odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčila.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Vzhľadom na uvedené preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť okresného prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.