Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cbi-23-2020.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: Y.. Y. L., G. XX, X., značka správcu U správca konkurznej podstaty úpadcu Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53, Bratislava, IČO: 31 722 261 proti žalovanému: L.. G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U. vŕšok XXX/XXXX, X., štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária MCL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369 o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.9.2020 žiadal žalobca, aby súd určil: · že právny úkon - nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným na základe kúpnej zmluvy z 6.10.2017 k nehnuteľnosti zapísanej pôvodne na LV č. XXXX pre k.ú. Z. X., okres X. IV ako pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 138 m2, druh zast. plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 132 m2, druh ostatné plochy, pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 441 m2, druh zast. plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX, súp. č. XXXX je voči veriteľom v konkurzne na majetok úpadcu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXK/XX/XXXX právne neúčinný · žalovaný je povinný vydať do všeobecnej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXK/XX/XXXX nehnuteľnosti zapísané pôvodne na LV č. XXXX pre k.ú. Z. X., okres X. IV ako pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 138 m2, druh zast. plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 132 m2, druh ostatné plochy, pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 441 m2, druh zast. plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX, súp. č. XXXX · v prípade nemožnosti vrátenia nehnuteľností žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ako plnenie do podstaty v konkurze na majetok úpadcu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXK/XX/XXXX peňažnú náhradu 2. Uznesením sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa 13.8.2019 tunajší súd začal konkurzné konanie voči úpadcovi. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 23.8.2019. Za správcu konkurznej podstaty úpadcu súd ustanovil žalobcu. 3. Žalobca uviedol, že na základe súčinnosti tretích osôb zistil, že úpadca je právnym nástupcom spoločnosti O. Táto spoločnosť v období od 8.6.2016 do 26.10.2017 vlastnila predmetné nehnuteľnosti a tieto dňa 6.10.2017 previedla kúpnou zmluvou na žalovaného, ktorý bol štatutárom spoločnosti RJ one s.r.o. a kúpnu cenu uhradil započítaním pohľadávok. Na základe spriaznenosti žalovaného s právnym predchodcom úpadcu a úpadku právneho predchodcu v rozhodnom čase vyplývajúceho z účtovnej závierky za rok 2017 žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
4. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 23.8.2021. Namietol splnenie podmienok podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR, spriaznenosť a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. 5. Podľa ust. § 57, ods. 2, ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 6. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 7. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 8. Súd v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu aj bez námietky ako prvé skúma dodržanie prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 57, ods. 2 ZKR. 9. Ako nesporné súd vyhodnotil, že: · konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa 13.8.2019 · uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo zverejnené v OV dňa 23.8.2019 · účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 24.8.2019 · lehota na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57, ods. 2 ZKR uplynula 24.8.2020 10. Žalobca v žalobe tvrdil, že lehota na podanie žaloby v zmysle ust. § 1, písm. a zákona č. 62/2020 Z.z. neplynula v období od účinnosti zákona od 27.3.2020 do 30.4.2020 a preto sa k lehote podľa § 57, ods. 2 ZKR pripočítalo 34 dní a skončila 28.9.2020 a preto je žaloba podaná 28.9.2020 podaná v rámci lehoty. 11. Súd v súlade s odôvodnením rozsudku KS BA sp. zn. XCob/XX/XXXX konštatuje, že s poukazom na zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby S.-XX a v justícii, podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Súd má za to, že výkladom predmetného ustanovenia nemožno dospieť k záveru, žeby sa toto ustanovenia malo vzťahovať aj na plynutie lehoty pri právach, kde lehota zániku práva končí tak ako v uvedenom prípade v auguste 2020. Súd má za to, že toto ustanovenie zákona poskytovalo ochranu právam, pri ktorých by k premlčaniu alebo zániku práva došlo práve v zákonom určenej lehote, teda od účinnosti zákona do 30.4.2020. Súd uvádza, že v zmysle Dôvodovej správy správu k zákonu č. 62/2020 Z.z. opatrenia prijaté týmto zákonom mali za cieľ dočasne zabezpečiť to, že v čase od 27.3.2020 do 30.4 2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021 prekluzívne lehoty nebudú plynúť a prijaté opatrenia mali prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku preklúzie. Zákonodarca teda nemienil a ani neupravil spočívanie všetkých prekluzívnych lehôt v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021, ale zákonodarca mienil a aj upravil len neplynutie tých prekluzívnych lehôt, uplynutím ktorých by došlo k zániku práva v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021, t.j. tých prekluzívnych lehôt, ktorých koniec by uplynul v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021. Nešlo preto o zákonné neplynutie všetkých prekluzívnych lehôt tak, ako to mienil žalobca, ale zákon č.62/2020 Z.z. sa pri posudzovaní otázky preklúzie aplikuje len v prípadoch, kedy prekluzívne lehoty mali uplynúť, t.j. ich koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021. 12. Nemožno preto akceptovať názor žalobcu prezentovaný v žalobe, že v zákonom vymedzenom časovom období (od 27.3.2020 do 30.4.2020) zo zákona spočívali všetky prekluzívne doby, ktoré boli počas trvania platnosti a účinnosti zákona v behu, ale uvedená úprava sa vzťahuje len na tie prekluzívne a premlčacie doby, ktoré by vo vymedzenom období uplynuli. Súd ustálil začatie plynutia prekluzívnej lehoty od 24.8.2019 tak ročná lehota uplynula 24.8.2020 a teda v čase keď plynutie tejto lehoty nebolo prerušené zák. č. 62/2020 Z.z. (od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021). Neplynutie lehoty nemá za následok pripočítanie počtu dní jej neplynutia k prekluzívnej lehote, ale účelom zákona bolo, aby bola obmedzená mobilita obyvateľstva v čase pandémie a po skončení takto vymedzeného obdobia bolo možné úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv uskutočniť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, po uplynutí ochranného obdobia, mal možnosť podať žalobu včas a to v období od 1.5.2020 do 24.8.2020.
13. Vzhľadom na to, že súd posúdil žalovaný nárok ako prekludovaný meritórne neposudzoval ďalšie vznesené prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. 14. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal včasné uplatnenie žaloby v zmysle ust. § 57, ods. 2 ZKR a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 15. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa ust. § 255, ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 17. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 19. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 20. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.. 22. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.