Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/57/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcov: v 1. rade M. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O. XXXX/XX, A., zast. JUDr. Petrom Peružekom, advokátom, AK so sídlom Radlinského 1, Hlohovec, a v 2. rade O. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. X, A., proti žalovaným: v 1. rade L. D., F.. C., D.. XX.XX. XXXX, H. N. O. Č.. XXX, t. č. neznámeho pobytu, zast. pre toto konanie ustanoveným opatrovníkom O.. O. G., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trnava, v 2. rade I. V., F.. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O. Č.. XXX, a v 3. rade O. N., F.. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Ď. XX, N. N., o zaplatenie 13 941,45 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7 468,64 eura so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 468,64 eura od 20.09.1999 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 2 489,54 eura so 16,0%- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 489,54 eura od 20.09.1999 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade z a m i e t a.

IV. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade titulom náhrady trov konania sumu 1 38,35 eura (pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 814,28 eura a zo súdneho poplatku v sume 224,07 eura), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2. rade titulom náhrady trov konania sumu 74,69 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaným v 2. a 3. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade (S. C., D.. XX.XX.XXXX, R.. W. XX.XX.XXXX) sa žalobou zo dňa 07.02.2001 (došlou súdu dňa 16.02.2001) domáhal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných (v 1.

rade L. D., D.. XX.XX.XXXX V. S. X. F. M. C.) na zaplatenie sumy 420 000,- Sk (= 13.941,46 eura) s príslušenstvom, a na náhradu trov konania.

Žalobu vecne odôvodnil tým, že dňa 19.07.1999 so žalovanou v 1. rade podpísali Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo zapožičanie sumy 300 000,- Sk (= 9 958,18 eura), so splatnosťou do 19.09.1999; ako svedkovia podpísali uvedenú zmluvu žalovaný v 2. rade (t. j. M. C.) ako aj manželka žalobcu. Uviedol, že v zmluve bola uvedená suma 420 000,- Sk (= 13 941,45 eura) z dôvodu dohodnutej odmeny vo výške 120 000,- Sk (= 3 983,27 eura), ktorá odmena bola zahrnutá do sumy pôžičky. Žalovaná v 1. rade ani žalovaný v 2. rade požičanú sumu nevrátila napriek viacerým výzvam žalobcu. Vec bola riešená v trestnom konaní, kde bola žalovaná v 1. rade bola trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany č. k. -143 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a vo veci náhrady škody bol žalobca odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Právne žalobu odôvodnil ust. (ďalej len "").

K podanej žalobe pripojil ako dôkazy: zmluvu o pôžičke zo dňa 19.07.1999; obžalobu, sp. zn. -21 zo dňa 02.10.2000; Trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany -143 zo dňa 06.10. 2000; výzvy na zaplatenie.

Žalobca zaplatil súdny poplatok z podanú žalobu vo výške 21 000,- Sk (= 697,07 eura).

Žalovaná v 1. rade sa podanej žalobe nevyjadrila, žalovaný v 2. rade sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.07.2001.

Riadne a včas predvolaní žalobca v 2. rade a žalovanej v 1. rade pre toto konanie ustanovený opatrovník svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnili, odročenie pojednávania nežiadali, návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

Za použitia ust. (ďalej len "") súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v 2. rade a žalovanej v 1. rade pre toto konanie ustanoveného opatrovníka.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výpoveďami účastníkov, resp. právneho zástupcu žalobcu v 1. rade, a zistil tento skutkový a právny stav:

Podľa ust. , konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 357/2002, zo dňa 17.04.2007 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 17.4.2007) po poručiteľovi S. C., D.. W. XX.XX. XXXX, R.. W. XX.XX.XXXX súd zistil, že pohľadávku poručiteľa voči L. C. (t. j. voči žalovanej v 1. rade) vo výške 420 000,- Sk nadobudli M. C., F.. N., D.. XX.XX.XXXX (žalobkyňa v 1. rade) v podiele 6/8-ín (t.j. v sume 315 000,- Sk/10 456,08 eura) a O. C., D.. XX.XX.XXXX (žalobca v 2. rade), v podiele 2/8-iny (t. j. v sume 105 000,- Sk/3 485,36 eura).

Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , D not 42/2009 zo dňa 30.12.2009 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 23.01.2010) po poručiteľovi súd zistil, že dedičkami poručiteľa sú L. D., F.. C., D.. XX.XX.XXXX (žalovaná v 1. rade), I. V., F.. C., D.. XX.XX.XXXX (žalovaná v 2. rade) a O. N., F.. C.

(žalovaná v 3. rade), každá z nich v podiele 1/3-ina. Ďalej súd zistil, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty.

V súlade s ust. súd v konaní pokračoval s dedičmi poručiteľov - žalobcu a žalovaného v 2. rade.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19.07.1999 súd zistil, že pôvodný žalobca S. C. požičal žalovanej v 1. rade sumu 420 000,- Sk, ktorú sumu mu mala vrátiť do 19.09.1999, jednou splátkou.

Na zmluve sú okrem podpisov veriteľa a dlžníčky aj podpisy svedkov; podľa tvrdenia v podanej žalobe ide o podpisy M. C. (pôvodného žalovaného v 2. rade) a M. C. (žalobkyne v 1. rade).

Z korešpondencie pôvodného žalobcu (aj jeho vtedajšieho právneho zástupcu) súd zistil, že vyvíjal aktivity smerujúce k vráteniu sumy 420 000,- Sk.

Z vyjadrenia pôvodného žalovaného v 2. rade zo dňa 11.06.2001 súd zistil, že namietal nielen žalovanú výšku 420 000,- Sk, keď pôžička bola poskytnutá vo výške 300 000,- Sk, a tiež namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko on nebol účastník predmetnej zmluvy o pôžičke ako dlžník či ručiteľ, ale iba ako svedok; žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.

Z obžaloby sp. zn. -21 zo dňa 02.10.2000 a trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany č. k. -143 zo dňa 06.10.2000 súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal na obv. L. C., D.. XX.XX.XXXX, obžalobu pre spáchanie tr. činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona z dôvodu, že dňa 19.07.1999 v Piešťanoch od S. C. (t. j. pôvodného žalobcu) vylákala finančnú hotovosť vo výške 300 000,- Sk, a že bola uznaná vinnou v zmysle obžaloby zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a že vo veci náhrady škody bol žalobca ako poškodený odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne v 1. rade súd zistil, že sa pridržiaval podanej žaloby a žiadal, aby súd rozhodol v žalobnom návrhu.

Z výpovede žalobkyne v 1. rade súd zistil, že na podanej žalobe trvala. Žiadala, aby súd zaviazal zaplatiť jej zo žalovanej sumy 6/8-ín aj s príslušným úrokom z omeškania a žalobcovi v 2. rade 2/8-iny s príslušným úrokom z omeškania v zmysle dedičského rozhodnutia po poručiteľovi S. C. (pôvodnom žalobcovi) a zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania. K veci samej uviedla, že dňa 15.07.1999 telefonicky požiadala žalovaná v 1. rade jej manžela (t. j. pôvodného žalobcu) ich o pôžičku 300 000,- Sk s tým, že potrebnú sumu potrebuje na kúpu hotela v Tatrách, s čím jej manžel nesúhlasil. Následne volal s M. C. (t. j. s pôvodne žalovaným v 2. rade), s ktorým sa poznal, ten potvrdil tvrdenia žalovanej v 1. rade o účele pôžičky a sa svojim slovom zaručil (rozumej za vrátenie pôžičky). Podľa nej to bola dostatočná záruka na poskytnutie pôžičky, keď sa zaručil aj jeden aj druhý. Peniaze boli odovzdané C.. Pôžička bola vo výške 300 000,- Sk; podmienka žalovanej v 1. rade bola, že vráti 420 000,- Sk.

Ďalej uviedla, že žalovaná v 1. rade už vtedy mala za sebou miliónové podvody, čo nevedeli. Zdôraznila, že za účelom vyriešenia sporu a vrátenia peňazí jej manžel cestou právnika oslovil p. C. Ten v liste adresovanom poverenému právnikovi tvrdil, že si je vedomý celej veci ohľadom pôžičky, že aj on má na tom svoj podiel, a preto sa s manželkou rozhodli predať chalupu pri N. N. a tak vrátiť dlžobu. Vyjadril nad celým prípadom ľútosť a tvrdil, že urobí všetko možné, aby sa to dalo do poriadku.

Tvrdila tiež, že C. nebol len ako svedok - jemu tie peniaze boli podané do ruky a on ich dal žalovanej v 1. rade.

Z výpovede žalovanej v 2. rade súd zistil, že s podanou žalobou nesúhlasila, pretože o tejto pôžičke nevedela, nevedela, aké kšefty robili - hlavne L. (t.j. žalovaná v 1. rade) ako sestra. Nemá prečo platiť

za žijúcu sestru. Po otcovi (t.j. po pôvodne žalovanom v 2. rade) nededila nič, len auto, ktoré dala za 1 000,- Sk zošrotovať. Žiadala návrh voči nej zamietnuť, náhradu trov konania si neuplatnila.

Z výpovede žalovanej v 3. rade súd zistil, že so žalobou nesúhlasila, nakoľko s uvedenou vecou nemala absolútne nič spoločné, o žiadnej pôžičke nevedela. Uviedla, že jej sestra L. D. žije v Anglicku, tak keď chcú (žalobcovia) peniaze naspäť, nech si ju nájdu. Peniaze si požičala ona a ich otec (pôvodne žalovaný v 2. rade) tam bol podpísaný len ako svedok, nebol ani ručiteľ ani nič inšie. Žiadala, aby súd žalobu voči nej zamietol, náhradu trov konania nežiadala.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca so žalovanou v 1. rade dňa 19.07.1999 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej v 1. rade pôžičku vo výške 300 000,- Sk, splatnú jednou splátkou do 19.09.1999, a že sumu 300 000,- Sk žalovaná aj prevzala. Tiež mal súd za preukázané, že rozdiel medzi sumami 420 000,- Sk (v zmluve uvedená ako požičaná suma) a 300 000,- Sk (reálne požičaná suma), t. j. suma 120 000,- Sk, mala predstavovať odmenu veriteľa (pôvodného žalobcu) za poskytnutie pôžičky. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaná v 1. rade bola v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. uznaná vinnou z trestného činu podvodu podľa ust. § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a že poškodený bol v trestnom konaní odkázaný na podanie žaloby v občianskoprávnom konaní.

Zmluvu o pôžičke upravujú ust. a 658 .

Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Ako je už zhora uvedené, pôvodný žalobca uzatvoril zmluvu o pôžičke so žalovanou v 1. rade, a žalovaný v 2. rade (práve tak ako žalobkyňa v 1. rade) neboli zmluvnými stranami uzatvorenej zmluvy, boli iba svedkami, a teda neboli nositeľmi práv či povinností u uzatvorenej zmluvy. Pôvodne žalovaný v 2. rade teda správne namietal nielen výšku požičanej sumy, ale tiež svoju pasívnu legitimáciu (nebol nositeľom žiadnej povinnosti zo zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ak veriteľom a žalovanou v 1. rade ako dlžníčkou). Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že pôvodný žalobca požičal peniaze žalovanej v 1. rade na základe známosti s pôvodne žalovaným v 2. rade a ani skutočnosť, že pôvodne žalovaný sa vo svojom liste zo dňa 07.10.2000, adresovanom pôvodným žalobcom poverenému právnikovi uvádzal, že sa rozhodol vec vyriešiť predajom svojej chalupy a z takto získaných prostriedkov vrátiť pôžičku. Toto jeho vyjadrenie je treba posúdiť len v rovine ním pociťovaného morálneho (nie právneho) záväzku.

Rovnako nie je možné vyhodnotiť toto vyjadrenie ani ako prevzatie dlhu podľa ust. až 3 (Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. (2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. (3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.), ani ako pristúpenie k záväzku podľa ust. (Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne) a (Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.).

Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade (ako právnym nástupkyniam pôvodne žalovaného v 2. rade) zamietnuť; preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

Žalovanej v 1. rade bola poskytnutá pôžička v sume 300 000,- Sk (= 9 958,18 eura), ktorú mala splatiť jednou splátkou do 19.09.1999, čo ale doposiaľ neurobila. Dostala sa tak do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to dňom 20.09.1999.

Podľa ust. a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom tu je vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj "").

Podľa ust. (v znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovanej v 1. rade so splnením peňažného dlhu, t j. ku dňu 20.09.1999), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba NBS (do 31.12.2002 diskontná sadzba) ku dňu 20.09.1999 bola stanovená vo výške 8,8%; z toho potom úrok z omeškania je 17,6% (= 2x 8,8%) ročne.

Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal okrem prisúdenia žalovanej sumy 420 000,- Sk (= 13 941,45 eura) aj prisúdenia úrokov z omeškania, a to vo výške 16% ročne, teda o 1,6% ročne nižšej, ako podľa ust. žiadať mohol.

Podľa ust. , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V súdenej veci je súd viazaný návrhom, nakoľko nejde o prípady uvedené v ust. , kedy by mohol prisúdiť aj viac, ako sa žalobca podanou žalobou domáhal.

Ako je už zhora uvedené, pôvodný žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej pôžičku v sume 300 000,- Sk, za ktorú pôžičku mal dostať odmenu vo výške 120 000,- Sk.

Zmluva o pôžičke je odplatná len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri zmluve o pôžičke odplatnosť spočíva v záväzku dlžníka platiť úroky ( ), čo ale nie je tento prípad. Z uzatvorenej zmluvy je ale zrejmé, že zmluvné strany si úroky nedohodli, a dohodnutú "odmenu" 120 000,- Sk (= 3 983,27 eura) zahrnuli do sumy pôžičky. Tu je potrebné povedať, že bez ohľadu na to, ktorá zo zmluvných strán navrhla "odmenu" vo výške 120 000,- Sk za požičanie sumy 300 000,- Sk na dobu dvoch mesiacov, je takáto odmena (aj keby bola inak prípustná) jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi (predstavovala by 240%-ný ročný úrok!) a nebolo by možné prisúdiť ju žalobcovi/žalobcom.

Tu je potrebné poukázať aj na ust. (ďalej len ""). Podľa tohto ustanovenia (týka sa zmluvy o úvere, ktorá na rozdiel od zmluvy o pôžičke je konsenzuálnym kontraktom), za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Požadovať odplatu za dojednanie úveru môže len veriteľ, ktorý má poskytovanie úveru ako predmet činnosti, a odplata za dojednanie úveru musí byť dohodnutá v zmluve, a to aj jej výška.

Od kogentného ust. § 499 sa zmluvné strany nemôžu v zmluve odchýliť, teda subjekt, ktorý síce môže poskytnúť úver, ale poskytovanie úveru nie je predmetom jeho podnikania, nemôže dohodnúť odplatu za dojednanie úveru. Takáto dohoda by bola relatívne neplatná ( ), ktorá je ustanovená na ochranu dlžníka, a preto iba dlžník sa jej môže dovolávať.

Pri preukázaní skutočnej výšky požičanej sumy (300 000,- Sk/9 958,18 eura), za použitia ust. , , ust. v spojitosti s ust. a pri rešpektovaní Osvedčenia o dedičstve po pôvodnom žalobcovi ako poručiteľovi, podľa ktorého jeho pohľadávku voči žalovanej v 1. rade nadobudli terajší žalobcovia v 1. a 2. rade v podieloch 6/8-ín a 2/8-iny, a pri ustálení, že žaloba je v časti o zaplatenie "odmeny" vo výške 120 000,- Sk (= 3 983,27 eura) a k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania nedôvodná a v časti o zaplatenie sumy 300 000,- Sk (= 9 958,18 eura) so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 20.09.1999 až do zaplatenia jer dôvodná, rozhodol súd tak, že žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7 468,64 eura (= 6/8-ín zo sumy 9 958,18 eura) so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 468,64 eura od 20.09.1999 až do zaplatenia, a žalobcovi v 2. rade sumu 2 489,54 eura (= 2/8-iny zo sumy 9 958,18 eura) so 16,0%- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 489,54 eura od 20.09.1999 až do zaplatenia, a vo zvyšku (t. j. u žalobkyne v 1. rade v časti o zaplatenie sumy 2 987,45 eura so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.09.1999 až do zaplatenia, a u žalobcu v 2. rade v časti o zaplatenie sumy 995,82 eura so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.09.1999 až do zaplatenia) žalobu zamietol tak, ako je uvedené o výrokoch I. a II. tohto rozsudku.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Zo žalovanej sumy 420 000,- Sk (= 13 941,45 eura) so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.09.1999 až do zaplatenia na žalobkyňu v 1. rade pripadala suma 10 456,09 eura (= 6/8ín zo sumy 13 941,45 eura), pričom úspešná bola v časti o zaplatenie sumy 7 468,63 eura so 16,0%- ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.09.1999 až do zaplatenia (= 71,43% zo sumy 10 456,09 eura) a neúspešná bola v časti o zaplatenie sumy 2 987,45 eura so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.09.1999 až do zaplatenia, a na žalobcu v 2. rade pripadala suma 3 485,36 eura so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.09.1999 až do zaplatenia, pričom úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 2 489,54 eura so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.09.1999 až do zaplatenia a neúspešný bol v časti o zaplatenie sumy 995,82 eura so 16,0%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.09.1999 až do zaplatenia.

Pomer úspechu a neúspechu u oboch žalobcov je 71,43% : 28,57%. V zmysle ust, potom obom žalobcom súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade vo výške (71,43 - 28,57 =) 42,86%.

Ako je už zhora uvedené, pôvodný žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 21 000,- Sk (= 697,07 eura); z uvedenej sumy pripadá na žalobkyňu v 1. rade suma 522,80 eura (= 6/8ín zo sumy 697,07 eura) a na žalobcu v 2. rade suma 174,27 eura (= 2/8-iny zo sumy 697,07 eura).

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu a na skutočnosť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi v 2. rade nejaké trovy konania vznikli, súd mu priznal právo na náhradu trov konania v sume 74,69 eura (= 42,86% zo sumy 174,27 eura) tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto rozsudku.

Podľa ust. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj ""), vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. (2) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto o tarifnej odmene ( až 14). (3)

Výpočtovým základom na účely tejto je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").

Podľa ust. , základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty

veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak.

Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura je suma 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.

Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.07.2013, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: d/ účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

Podľa ust. a v znení účinnom do 30.06.2013, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a/ prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b/ písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Podľa ust. veta prvá , od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu (tzv. režijný paušál, ďalej len "RP") vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.

Podľa ust. , advokát upozorní klienta pri rokovaní o zmluvnej odmene na to, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa odmena advokáta určí podľa ustanovení tejto o tarifnej odmene.

Žalobkyňa v 1. rade sa prostredníctvom jej právneho zástupcu domáhala priznania náhrady trov konania v sume 1 262,28 eur, pozostávajúcich bližšie nešpecifikovaných trov konania v sume 448,- eur a z trov právneho zastúpenia v sume 814,28 eura, za tri úkony právnych služieb po 237,34 eura/úkon, vypočítanej z prisúdenej sumy 7 468,64 eura (prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2012 a účasť na pojednávaní v r. 2012 a v r. 2014) + 2x RP po 7,41 eura/úkon + 1x RP po 8,04 eura/úkon + náhrada za stratu času - 2 polhodiny po 12,35 eura/polhodinu v r. 2012 + 2 polhodiny po 13,40 eura/polhodinu v r. 2014 + náhrada cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA URBAN CRUISER, EČV: A.-XXXBX na trase C. - A. a späť na pojednávania v r. 2012 a 2014 (2x 25 km), paušálna náhrada po 0,183 eura/km + spotrebované pohonné hmoty - benzín B95, priemerná spotreba 6,5 l/100 km, cena 1,479 eura/liter.

Podľa ust. , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobkyni v 1. rade (ktorá mala vo veci pomerný úspech - viď zhora), súd priznal (výrok IV. tohto rozsudku) titulom náhrady trov konania sumu 1 38,35 eura, pozostávajúcu z náhrady pomernej časti súdneho poplatku v sume 224,07 eura (na žalobkyňu v 1. rade zo súdneho poplatku zaplateného v sume 697,07 eura/21 000,- Sk pripadá suma 522,80 eura, t. j. = 6/8ín zo sumy 697,07 eura; podľa pomeru

úspechu a neúspechu jej súd z tejto sumy priznal náhradu vo výške 42,86%, t. j. sumu 224,07 eura) a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 814,28 eura, ktoré právny zástupca žalobkyne v 1. rade vyčíslil a špecifikoval v súlade s ust. , , a , a , až c/ a .

Podľa ust. veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko žalované v 2. a 3. rade, voči ktorým bola žaloba vzatá späť, výslovne uviedli, že náhradu trov konania si neuplatňujú, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku VI. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

1. v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),

2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( , t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).