Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-4Vyd/2/2021

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci navrhovateľa Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. H. X. Y., F. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Fraňom - advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Haškova 18, IČO: 37 918 460, proti osobe, ktorá má zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka C. V., v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2021 sa navrhovateľ domáhal, aby súd potvrdil, že navrhovateľ dňa 13.02.2014 nadobudol vydržaním vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1-ina na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. X. L., S. X. L., ako parcely registra „M.“: č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavbe súp. č. XXX - rodinný dom stojaci na parc. č. XXXX/X.

2. Dôvodil tým, že on je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností vo veľkosti 3-iny a C. V. v podiele 1-ina. Navrhovateľ tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti užíva v celosti, teda aj spoluvlastnícky podiel spoluvlastníčky, nerušene minimálne od smrti svojej starej matky F. G. v roku 1995. Rodinný dom súp. č. XXX postavili starí rodičia navrhovateľa E. G. C. F. G. v roku 1937. Tento rodinný dom a priľahlé pozemky užívali nerušene starí rodičia navrhovateľa až do svojej smrti, pričom po nich ich spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla matka navrhovateľa H. R.. H. R. previedla svoj spoluvlastnícky podiel na navrhovateľa a jeho sestru C. F. darovacou zmluvou zo dňa 17.12.2003. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 13.02.2004. Navrhovateľ spolu so sestrou sa o predmetné nehnuteľnosti v celosti starali, udržiavali a zhodnocovali ich až do roku 2019, odkedy ich užíval výlučne navrhovateľ. Navrhovateľ so sestrou hradil taktiež všetky náklady a dane, a to takým spôsobom, že sestra C. F. podávala daňové priznanie a navrhovateľ jej polovicu sumy uhradil. Sestra navrhovateľa previedla kúpnou zmluvou zo dňa 07.10.2021 svoj spoluvlastnícky podiel na navrhovateľa. Spoluvlastníčka C. V. je sesternica navrhovateľovej matky, teda neter starých rodičov E. G. C. F. G., ktorí dom súp. č. XXX postavili. Navrhovateľovi ani jeho sestre nie je známe, prečo je vedená ako spoluvlastníčka rodinného domu, keďže ten stavali sami starí rodičia navrhovateľa a podľa jeho vedomosti mali byť rodičia C. V. pri stavbe domu riadne vyplatení. O C. V. nikto nepočul od roku 1953, kedy údajne odišla z domu niekam do Ostravy. Mala sa narodiť v roku 1933, ale nič bližšie o nej navrhovateľ ani jeho sestra C. F. nevedia uviesť. Navrhovateľ sa o predmetné nehnuteľnosti stará nerušene, nielen o záhradu a jej údržbu, ale aj postupne opravoval a prerábal dom súp. č. XXX - strechu, okná, omietky a pod. Taktiež vybudoval plot zo zadnej a bočnej strany, vyvŕtal studňu a plánuje robiť bránu.

3. Navrhovateľ k návrhu pripojil darovaciu zmluvu zo 17.12.2003, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. L., obec X. L., potvrdenie obce X. L. z 20.10.2021 a čestné vyhlásenie C. F. z 21.10.2021.

4. Podľa (ďalej len „“), účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

5. Podľa konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

6. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

7. Podľa , účastníkom konania je a) navrhovateľ b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

8. Podľa , konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

9. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

10. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa .

11. Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

12. Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

13. Podľa , o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

14. Podľa až 4 (ďalej len „“), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. L., S. X. L. vyplýva, že pozemky registra „M.“, parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXX - rodinný dom stojaci na parc. č. XXXX/X je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa v 3 -inách a C. V. v 2/8- inách. Titul nadobudnutia podielu C. V. je v katastri nehnuteľností uvedená: II. etapa návrh vložky č. XXXX - VZ XXX/XX.

16. Vydržanie predstavuje originárny (pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, avšak len s oprávnenou držbou, ktorá môže, za súčasného splnenia ďalších podmienok vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci.

17. Zo skutočností opísaných v návrhu na potvrdenie vydržania musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri zákonom vyžadované predpoklady vydržania. V prvom rade je to spôsobilý predmet držby, t.j. najmä vec podľa . Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, že je jej vlastníkom. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré u neho objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže v tomto prípade byť naďalej subjektívne v dobrej viere. Predmetom dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno odvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov (ak ide o nehnuteľnosť), ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Z hmotnoprávneho hľadiska je však dôležité skúmať to, či navrhovateľ neprestal byť dobromyseľným držiteľom, teda či nezistil neexistenciu právneho dôvodu alebo jeho neplatnosť. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť.

18. Súd po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa je preukázané len splnenie prvého, tretieho a štvrtého predpokladu. Nehnuteľnosti (stavba a pozemky), ktoré sú premetom návrhu sú bezpochyby spôsobilým premetom vydržania. Rovnako možno konštatovať, že navrhovateľ resp. jeho právni predchodcovia majú nehnuteľnosti v držbe aspoň desať rokov. Z tvrdení navrhovateľa totiž vyplýva, že uvedené pozemky a dom užívali on resp. jeho právni predchodcovia nerušene a nepretržite fakticky desaťročia.

19. Za nepreukázaný však považoval súd v poradí druhý vyššie uvedený predpoklad vydržania, a to držbu oprávnenú. Oprávnená držba znamená, že držiteľ nemá žiadne pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Tento omyl má podobu presvedčenia držiteľa, že mu svedčí právny titul na základe, ktorého je vlastníkom veci. Ako podmienka vydržania však nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby bol držiteľ v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z hodnotenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i na právny dôvod („titul“), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Najbežnejším domnelým právnym titulom držby je neplatný právny úkon (napr. neplatná kúpna zmluva), na základe ktorého sa držiteľ ujal držby. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. Pre naplnenie dobrej viery nestačí, keď navrhovateľom tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti jeho výkonu inou osobou bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“ napr. aj inými obyvateľmi obce a pod. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo zodpovedajúce

vecnému bremenu patrí, že nekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na toto presvedčenie, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivom nadobudnutí. Nadobúdateľ teda musí byť presvedčený o tom, že on alebo jeho právny predchodca nadobudol v minulosti vec právne aprobovaným spôsobom, t.j. najmä kúpou alebo darovaním.

20. Podľa tvrdenia navrhovateľa, oprávnenosť držby v tomto prípade vychádza zo skutočnosti, že predmetné pozemky a dom boli cca od roku 1937 (kedy bol postavený dom) nepretržite a nerušenie užívané právnymi predchodcami navrhovateľa a navrhovateľom, s tým, že v minulosti mali byť rodičia súčasnej spoluvlastníčky z domu a pozemkov C. V. riadne vyplatení. O tom však nebol predložený súdu žiaden dôkaz. Samotné trvanie doby užívania, nerušenosť a nepretržitosť užívania nehnuteľností však pre záver o dobromyseľnosti nestačí. Navrhovateľ i jeho právni predchodcovia si totiž museli byť dávno vedomí toho, že uvedené nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve aj ich príbuznej C. V., ktorá je minimálne od roku 1983 aj zapísaná v evidencii nehnuteľností. Na strane navrhovateľa teda nebola preukázaná dobromyseľnosť držby predmetných pozemkov, ktorý ani svoje právo k predmetným nehnuteľnostiam neodvodzuje od žiadneho domnelého právneho titulu. Neexistuje teda napr. kúpna alebo darovacia zmluva (čo aj neplatná), na základe ktorej by boli navrhovateľ alebo jeho právni predchodcovia dobromyseľne presvedčení (aj omylom), že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností.

21. Tento záver súdu zodpovedá aj konštantnej judikatúre, podľa ktorej je vydržanie v prípade spoluvlastníckeho práva zásadne vylúčené, čo vyplýva aj z judikátu R 65/1972, str. 242.: „Vedomie, že niekto vlastní spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti vylučuje - ak nehnuteľnosť užíva celú výlučne sám - dobromyseľnosť o tom, že mu vec parí celá, ak nedošlo k udalosti, ktorá odôvodnene mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal spoluvlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov.

22. Na základe uvedeného súd konštatuje, že podmienku oprávnenej (dobromyseľnej) držby nehnuteľnosti nepovažuje v prípade navrhovateľa za splnenú a preto nepovažuje za splnené ani predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam vydržaním. Z uvedených dôvodov súd návrh na potvrdenie vydržania zamietol.

23. Súd len pre úplnosť dodáva, že preskúmaval návrh navrhovateľa a zistil, že mu nie je možné vyhovieť aj pre neúplnosť okruhu účastníkov upravených v . Keďže ide o návrhové konanie, kde navrhovateľom je osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Okrem navrhovateľa je účastníkom vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka (nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného vyzývacieho uznesenia podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania).

24. Navrhovateľ v návrhu neoznačil ako účastníka konania správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, z ktorého dôvodu neboli splnené ani procesné podmienky v zmysle v spojení s na vydanie vyzývacieho uznesenia. Súd podľa môže sám do konania pribrať ďalšieho účastníka len v prípade, ak ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu, kedy je účastníkom aj ten o koho právach a povinnostiach sa má konať ( ), čo však nie je prípad prejednávanej veci.

25. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa zamietol podľa .

26. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

27. V mimosporovom konaní súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( ). Nakoľko takýto

návrh nebol podaný, súd o trovách konania nerozhodoval, a vo výrokovej časti uznesenia sa nimi vôbec nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.