Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/47/2024

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. X. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX, naposledy trvalé bydlisko Čadca, C. B. D. E. F. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa matky A. B., nar 28. 3. 1992, trvalé bydlisko Čadca, C. B. D. E. F. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky a otca G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko Krásno nad Kysucou F. 1331, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na Okresnom súde Žilina dňa 17. 7. 2024, takto

rozhodol:

I. Súd uzavretú rodičovskú dohodu medzi matkou A. B., nar. XX. X. XXXX a otcom G. B., nar. XX. XX. XXXX, zo dňa 25. 4. 2024, ktorej predmetom bola úprava práv a povinností k maloletému A. B., nar. X. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX,

n e s c h v a ľ u j e.

II. Súd konanie o návrhu matky A. B., nar. XX. X. XXXX, zo dňa 11. 2. 2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 12. 3. 2024, na úpravu práv a povinností k maloletému A. B., nar. X. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX,

z a s t a v u j e.

III. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, zo dňa 11. 2. 2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 12. 3. 2024, sa matka domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu.

Matka navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca platiť výživné pre maloleté dieťa v sume 200 EUR mesačne, k jej rukám.

2. Otec sa k návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu písomne nevyjadril.

3. Rodičia predložili súdu písomnú (podpísanú) rodičovskú dohodu, o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, zo dňa 25. 4. 2024 (uzavretú v rámci COCHEMSKEJ PRAXE), ktorú navrhli schváliť.

4. Obsahom predloženej písomnej rodičovskej dohody bola nasledovná úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu:

„Súd maloletého A. B., nar. X. XX. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX. X. XXXX. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec G. B., nar. XX. XX. XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 150 EUR mesačne, od 12. 3. 2024, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

Súd, na základe dohody rodičov, n e u p r a v u j e styk otca G. B. s maloletým A. B..“

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu – aj o uzavretej rodičovskej dohode o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu.

6. Na pojednávanie určené na deň 26. 6. 2024 sa nedostavila matka dieťaťa, ktorá bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie (č. l. 53).

Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila telefonicky (úradný záznam z č. l. 53).

7. Súd so zreteľom na skutkové špecifikum prípadu, pojednávanie odročil (aby umožnil matke zúčastniť sa pojednávania) a určil nový termín pojednávania na deň 17. 7. 2024. Matka, otec aj kolízna opatrovníčka zobrali termín pojednávania na vedomie, osobitne písomne predvolávaní neboli.

8. Matka ani otec sa na pojednávanie konané dňa 17. 7. 2024 nedostavili, termín pojednávania zobrali na vedomie riadne a včas, neúčasť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania.

Kolízna opatrovníčka navrhla vykonať pojednávanie.

9. Podľa , po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

10. Účasť matky aj otca na pojednávaní súd síce považoval za dôležitú, avšak so zreteľom aj na skutkové špecifikum prípadu rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v ich neprítomnosti. Prítomnosť rodičov na pojednávaní súd opakovane umožnil, čo však nevyužili. Vec bolo možné zákonne a spravodlivo rozhodnúť aj bez účasti rodičov na pojednávaní.

11. Na pojednávaní navrhla kolízna opatrovníčka konanie zastaviť, pretože maloleté dieťa zomrelo dňa XX. X. XXXX.

12. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu v knihe narodení MATRIČNÉHO ÚRADU MESTA ŽILINA, zväzok 206, ročník 2023, strana 39, poradové číslo 1323, mal súd preukázané, že matkou maloletého A. B., nar. X. XX. XXXX je A. B., nar. XX. X. XXXX a jeho otcom je G. B., nar. XX. XX. XXXX.

Rodičia predložili súdu písomnú rodičovskú dohodu, o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 25. 4. 2024 (uzavretú v rámci COCHEMSKEJ PRAXE), ktorú navrhli schváliť, ktorej obsahom bolo zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 EUR mesačne, od 12. 3. 2024, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. Styk otca s dieťaťom rodičia nenavrhli osobitne upraviť.

Z ÚMRTNÉHO LISTU z KNIHY ÚMRTÍ MATRIČNÉHO ÚRADU Bratislava – Nové Mesto mal súd preukázané, že maloletý A. B., nar. X. XX. XXXX dňa XX. X. XXXX zomrel.

13. Súd rozhodoval podľa nasledovných ustanovení právnych prepisov:

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa (ďalej len ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa – (ďalej len ), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa , vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa , súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa až 3 , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len ,Z“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania, zistil nasledovný skutkový (skutočný) stav veci:

Rodičia uzavreli o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu na Okresnom súde Žilina, pracovisko Čadca, dňa 25. 4. 2024 rodičovskú dohodu, ktorú navrhli súdu schváliť.

Sudca Okresného súdu Žilina dňa 6. 5. 2024 určil termín pojednávania na deň 26. 6. 2024. Predmetom tohto súdneho konania malo byť rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, aj schválenie alebo neschválenie predloženej písomnej rodičovskej dohody.

Dňa 26. 6. 2024 bol zákonnému sudcovi predložený úmrtný list, z ktorého je preukázané, že maloleté dieťa zomrelo (po uzavretí rodičovskej dohody dňa 25. 4. 2024), a to dňa 14. 6. 2024.

15. Súd kedykoľvek v priebehu súdneho konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

Jednou z procesných podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná subjektivita), ktorú má len ten subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ).

V predmetnej veci je to aj maloleté dieťa – ako fyzická osoba, zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú v zásade fyzické a právnické osoby.

Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť mať práva a povinnosti narodením a stráca ju smrťou ( ).

Smrťou maloletého dieťaťa dňa 14. 6. 2024 zanikla nielen jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť byť účastníkom civilného mimosporového súdneho konania.

16. Z predmetného druhu konania jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o majetkový spor (, ), ale o nesporové konanie, týkajúce sa najmä maloletého dieťaťa.

Smrťou maloletého dieťaťa zaniká právo a povinnosť rodičov starať sa o maloleté dieťa, zastupovať ho a spravovať jeho majetok, ako aj právo na styk s maloletým dieťaťom.

Narodením maloletého dieťaťa vzniká rodinnoprávny vzťah, na základe ktorého (okrem iného) vznikla zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu.

Smrťou maloletého dieťaťa zanikol tento rodinnoprávny vzťah, v dôsledku čoho zanikla aj vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu (aj vyživovacia povinnosť otca).

Podľa ustanovenia , smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Výživné (o ktorého výške ešte súd do smrti maloletého dieťaťa nerozhodol), sa vzťahovalo výlučne na osobu maloletého dieťaťa. Platí preto, že jeho smrťou (ako „veriteľa“) toto právo zanikne. Toto právo preto neprechádza ani na dedičov.

Zanikol teda dôvod na schválenie predloženej písomnej rodičovskej dohody a na pokračovanie v konaní vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré zomrelo.

Rodičmi podpísaná rodičovská dohoda, avšak súdom neschválená, je nevykonateľná (§ 24 od. 4 Zákona o rodine).

17. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne skutočnosti, súd v súlade s citovanými právnymi predpismi predloženú rodičovskú dohodu neschválil a konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zastavil. V konaní ďalej nemohol pokračovať.

18. Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak – generálne ustanovenie .

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní.

V konaní neboli preukázané takéto okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Súd poukazuje na to, že v týchto konaniach súd z úradnej povinnosti zisťuje skutočný stav veci a v konaní sa uplatňuje vyšetrovacia zásada. Návrh na začatie konania môže matke spísať aj príslušný ÚPSVaR, kde matke poskytnú a ďalšie poradenstvo. Preto nie je nevyhnutné, aby matka bolo v konaní zastúpená právnym zástupcom.

Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnili.

Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením , bez aplikácie .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.