Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-12-2014.pdf
PDF · 77.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany, dieťa rodičov: otca G. U. nar. XX.XX.XXXX, bytom K., D. P. XXXX/XX a matky F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., D. P. XXXX/XX, o schválenie právneho úkonu, o odvolaní kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 12. decembra 2013, č. k. 9P/311/2013-22, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa schválil právny úkon v mene maloletého A. U., ktorý uzavrel v mene maloletého dieťaťa jeho zákonný zástupca G. U.. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 28, § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 179 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“), ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa ustanovenia § 473 ods. 1 OZ sú dedičmi po poručiteľovi pozostalá manželka E. T. a tri dcéry K. U., P. F. a F. Q.. Poručiteľ bol dvakrát ženatý a z prvého manželstva s O. A. rod. L. sa narodili deti a to F. T. a K. U. a z druhého manželstva poručiteľa s E. T. rod. Q. sa narodili dcéry a to P. F. a F. Q.. Poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení spísanú do notárskej zápisnice dňa 06.03.2002 notárkou JUDr. Emíliou Rosinovou pod č. N 89/2002 a NZ 77/2002 a uvedenou listinou poručiteľ zanechal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej manželke E. T.. Uvedenou listinou poručiteľ vydedil zo všetkého svojho majetku syna F. T., a dcéru K. U., rod. T., Syn poručiteľa F. T. zomrel dňa XX.XX.XXXX ako slobodný a bezdetný. Dňa 11.01.2012 účastníčky dedičského konania E. T., P. F. a F. Q. uznali závet a listinu o vydedení zo dňa 06.03.2002 za platné, dcéry P. F. a F. Q. si žiadali z dedičstva svoj neopomenuteľný podiel v súlade s ust. § 479 OZ. Dcéra K. U. dňa 11.01.2012 uznala závet poručiteľa za platný ale neuznala dôvody vydedenia, a bola odkázaná v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi T. T.. K. U. však žalobu o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi T. T. nepodala. Otec maloletého dieťaťa dňa 15.11.2012 čestným prehlásením uznal platnosť závetu a listiny o vydedení po neb. T. T. a ako zákonný zástupca maloletého A. U. čestným prehlásením dňa 09.04.2013 uznal platnosť závetu a listiny o vydedení po neb. T. T.. Na základe vykonaného dokazovania, najmä z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14D/1032/2011, mal za to, že právny úkon, ktorý vykonal zákonný zástupca v mene maloletého dieťaťa, síce nie je v záujme maloletého dieťaťa, avšak vychádzajúc z dôvodov uvedených v závete a listine o vydedení a s poukázaním na ustanovenie § 469a odsek 1 písm. a/, b/ OZ, prihliadol na morálne hľadisko a dobré mravy vyplývajúce z tohto ustanovenia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd neschváli právny úkon v mene mal. A. U.. Ako dôvod uviedol,
že v danom prípade nebolo rozhodnuté v prospech mal. A.. Mal. dieťa je neopomenuteľným dedičom, narodil sa 4 dni po smrti poručiteľa, a preto sa nemohol dopustiť takého konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a morálnymi dôvodmi.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie kolízneho opatrovníka bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie kolízneho opatrovníka nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Uvedené ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Podľa § 469a ods. 1 a 2 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d/ trvalo vedie neusporiadaný život. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Podľa § 473 ods. 1 a 2 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
Vydedenie sa bežne chápe ako vylúčenie inak k dedeniu zo zákona oprávneného dediča tým, že poručiteľ svojím závetom, či listinou o vydedení určí za dediča niekoho iného. Pri vydedení ide v podstate o odňatie práva potomkov na ich zákonné podiely, ktoré im zaručuje ust. § 479 OZ. Zákon umožňuje postihnúť odňatím povinného podielu nielen bezprostredného potomka poručiteľa, ale podľa výslovného prejavu poručiteľovej vôle v listine o vydedení aj jeho potomkov, teda vo vzťahu k poručiteľovi jeho vnukov, a to aj vtedy, ak u nich samých by žiadny z uvedených dôvodov vydedenia nebol daný. Ide o akýsi generačný postih, keď za „vinu“ predka postihuje ujma aj jeho potomkov. Dôvod tejto úpravy spočíva v tom, že majetok potomka vydedeného dediča, ak by bol tento potomok neplnoletý (nespôsobilý na právne úkony), by mal spravidla k dispozícii vydedený dedič ako zákonný zástupca ďalšieho potomka.
Odvolací súd mal za to, že dokazovanie prvostupňového súdu bolo veľmi starostlivo orientované na to, aby boli spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre schválenie právneho úkonu v mene maloletého A. U., ktorý uzavrel jeho zákonný zástupca G. U. a zároveň posúdil komplexne všetky okolnosti v predmetnej veci. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Skonštatoval, že prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že poručiteľ T. T. zanechal závet a listinu o vydedení spísanú dňa 06.03.2002 do notárskej zápisnice pod č. N 89/2002, NZ 77/2002, ktorou zanechal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok manželke E. T., zároveň uvedenou listinou
vydedil zo všetkého svojho majetku dve deti z prvého manželstva a to dcéru K. U. s poukazom na ust. § 469a odsek 1 písm. a/, b/ a syna F. T., ako aj ich potomkov z rovnakých dôvodov. G. U. - potomok K. U., vo svojom mene uznal závet a listinu o vydedení za platné a ako zákonný zástupca maloletého A. U. súhlasil so schválením tohto právneho úkonu. S poukazom na tento súhlas zákonného zástupcu maloletého, ako aj na skutočnosť, že K. U. uznala závet poručiteľa za platný, i keď neuznala dôvody vydedenia, a napriek odkázaniu na podanie žaloby o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi T. T., túto nepodala, odvolací súd mal za to, že rozhodnutie v predmetnej veci je vecne správne.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil v celom rozsahu a v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pre správnosť dôvodov tam uvedených.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.