Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/372/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., V. XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., B. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, zast. HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 138,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11. septembra 2012 č. k. -47 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. mája 2013 č. k. -66, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 58,15 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Komárno č. k. -20 zo dňa 08. 02. 2012 v celom rozsahu. Súd konanie zastavil, právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením a a uviedol, že žalobca písomným podaním zo dňa 27. 08. 2012 vzal svoj návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na charakter vedľajšieho účastníka, ktorý je spotrebiteľským združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľa, súd nevidel dôvod na to, aby tento udelil splnomocnenie na zastupovanie advokátskej kancelárii v konaní, predmetom ktorého je spor vzniknutý zo spotrebiteľského vzťahu, keďže ochrana spotrebiteľa je samotným predmetom a náplňou činnosti vedľajšieho účastníka. S poukazom na uvedené súd nepovažoval trovy vedľajšieho účastníka, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia ako účelne vynaložené, a preto mu ich nepriznal. Náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému, keďže si ich náhradu neuplatnil a v súvislosti s týmto konaním mu ani žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu v časti, týkajúcej sa nepriznania práva na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, odôvodniac ho nesprávnou aplikáciou ustanovenia . Vedľajší účastník vystupoval na podporu žalovaného, proti ktorému podal žalobca žalobný návrh. Zo späťvzatia návrhu nevyplýva, z akého dôvodu vzal žalobca svoj

návrh späť. Podstatným pre posúdenie veci bolo, že nárok uplatňovaný žalobcom nebol uplatňovaný dôvodne, resp. bol premlčaný. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ustanovenia prvá veta a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či žalobca svojim nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že žalobca zobral návrh v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie žalovaného. Okrem toho dodal, že vedľajší účastník je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov a prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom štátu prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ. V kontexte uvedeného považoval stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, bol nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou SR a EÚ. Absurdnosť takéhoto stanoviska zvýrazňovala skutočnosť, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný žalobca je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si žalobca v konaniach uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia a súdy mu právo na náhradu trov priznávajú. Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka, pričom bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia. Súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Súd tak fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci súdneho konania. Vzhľadom k uvedenému žiadal napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy konania v sume 77,27 eura. V prípade, ak by sa súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, navrhol, aby odvolací súd konanie podľa prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že podľa jeho názoru musí združenie na ochranu spotrebiteľa byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Ak by len predsa z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže by vedľajší účastník nevedel naplniť predmet svojej činnosti. Z uvedeného bolo zrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Žalobca má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše dodal, že viaceré procesné podania nadbytočne opakuje, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V zmysle uvedeného zastal názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo bolo dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle . Navyše upozornil, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie uviedol, že má za to, že tento návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v sume 19,33 eura.

Uznesením zo dňa 07. mája 2013 č. k. -66 súd opravil výrok uznesenia č. k. -47 zo dňa 11. 09. 2012 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, že táto správne znie: „Súd žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.“

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti v medziach podaného odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka podľa zmenil.

Z obsahu podaného návrhu žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ním proti žalovanému domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 138,63 eura spolu s príslušenstvom a trovy konania. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že postupca so žalovaným uzatvoril dňa 13. 06. 2001 Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu odberateľovi plynu v domácnosti v zmysle ustanovení o energetike v znení neskorších predpisov a podľa ustanovení nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. Bolo nesporné, že na základe zmluvy vznikol medzi postupcom a žalovaným záväzkový vzťah, pričom z tohto záväzkového vzťahu vznikla postupcovi povinnosť poskytnúť dodávky plynu žalovanému za podmienok stanovených v zmluve a v obchodných podmienkach a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v cenníku platnom v čase uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnil a do podania žaloby dlžnú sumu vo výške 138,63 eura za poskytnuté služby žalobcovi neuhradil, dostal sa s úhradou dlžnej sumy do omeškania, na základe čoho si žalobca vyčíslil okrem dlžnej sumy aj úroky z omeškania.

Súd prvého stupňa vo veci dňa 8. februára 2012 č. k. -20 vydal platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Dňa 08. 06. 2012 vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania a žiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami, ako aj vzniesol námietku premlčania. Následne súd prvého stupňa zaslal žalobcovi oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania na strane žalovaného. Podaním zo dňa 27. 08. 2012 vzal žalobca svoj návrh v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho súd prvého stupňa napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Komárno č. k. -20 zo dňa 08. 02. 2012 v celom rozsahu, konanie zastavil a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V danej veci vedľajší účastník podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ktorým súd rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal. Popri zásade úspechu vo veci platí pri trovách konania aj zásada zavinenia, pričom zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak potom žalobca vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto je žalobca povinný nahradiť trovy konania. Keďže v danej veci vzal žalobca po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom návrh späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol, platí, že z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovaného a vedľajšieho účastníka. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa zmeniť a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka.

Argumentáciu, že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože práve po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania žalobcovi došlo k späťvzatiu návrhu žalobcom. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje, vedľajšiemu účastníkovi nemožno odoprieť jeho právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom a aby mu bolo v prípade úspechu vo veci priznané právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci nešlo zo strany vedľajšieho účastníka o účelne vynaložené trovy konania, preto uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti zmenil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 58,15 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a písomné podanie) po 16,60 eura podľa vyhl. č. , režijného paušálu za 2 úkony po 7,63 eura podľa citovanej vyhlášky a % DPH podľa citovanej vyhlášky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby (odvolanie v časti trov konania) v sume 8,30 eura podľa a vyhl. č. v znení účinnom do 30. júna 2013 zo základu 58,15 eura, pretože predmetom odvolacieho konania boli už len trovy konania, režijného paušálu 7,63 eura podľa citovanej vyhlášky a % DPH podľa citovanej vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.