Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-35-2014.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/35/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 06 22 35 proti žalovanému B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 4 850,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 17.10.2012 č.k. 70/2010 - 161 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v sume 112,22 Eur a žalovaný je p o v i n n ý ju uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk alebo na účet advokáta JUDr. Jána Šoltésa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nepovolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 214,32 eura ( trovy právneho zastúpenia ) na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Šoltésa, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 4 850, 97 eur s príslušenstvom.
Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/70/2010 -122 zo dňa 8.12.2011 súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 850,97 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 23.8.2008 do zaplatenia a povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 200,00 eur od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Súčasne zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu.
Uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 8Co/23/2012-131 zo dňa 29.11.2012 bol na základe odvolania žalovaného zrušený prvostupňový rozsudok vo výroku o povolení žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 200,- eur a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Po vrátení veci sa súd zaoberal hľadiskami pre priznanie výhody splátok žalovanému v smere naznačenom odvolacím súdom a po doplnení dokazovania zistil nasledovné:
Žalobca podal dňa 17.3.2010 žalobu o zaplatenie istiny vo výške 4.850,77 eura s príslušenstvom. Súd pokračoval v konaní tak, že dňa 7.4.2010 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že dopravnú nehodu nespôsobil, a preto predmetné motorové vozidlo nepoškodil. Namietal hmotnoprávny vzťah žalobcu voči jeho osobe. Súd nariadil nasledujúce
pojednávania: dňa 24.5.2010, dňa 1.7.2010, dňa 21.10.2010, dňa 16.12.2010, dňa 24.2.2011, dňa 30.6.2011, na ktorých sa žalovaný nezúčastnil. Až na pojednávaní konanom dňa 24.10.2011 právny zástupca žalovaného uviedol, že nenamieta žalobu čo do dôvodu a výšky, preto v tomto smere nie je potrebné vykonávať dokazovanie. Poukázal na zlú finančnú situáciu žalovaného, keď sú proti nemu vedené exekúcie od nebankových subjektov a je pred osobným bankrotom. Na tomto pojednávaní súd uložil žalovanému povinnosť predložiť doklady preukazujúce jeho osobné a majetkové pomery. Žalovaný predložil súdu potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, z ktorého je zrejmý celý čistý príjem žalovaného zo zamestnania za rok 2010 vo výške 7.129,97 eura. Ďalší majetok v potvrdení žalovaný nešpecifikoval a pokiaľ ide o dlhy uviedol len veriteľov bez špecifikácie dlhov. Žalovaný na preukázanie svojej finančnej situácie nepredložil žiadne listinné dôkazy. Po vrátení veci súd nariadil pojednávanie na deň 21.2.2013, na ktorom žalovaný opätovne nebol prítomný. Súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to: potvrdením ORPZ Svidník, ODI Stropkov o evidencii motorového vozidla Opel Frontera, EČ: SP 659 AF na meno žalovaného a LV č. XXXX k. ú. B., kde je žalovaný vedený, ako výlučný vlastník bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXX na parcele KN č. 876 a podielu spoločných častiach a spoločne zariadeného domu vo veľkosti 7142/131409. Z uvedeného LV súd zistil, že v časti C je zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech VÚB, a.s. Žalovaný bol vypočutý na pojednávaní dňa 6.3.2013, kde uviedol, že je ženatý a má dve deti vo veku 3 a 10 rokov a navštevujú základnú školu a materskú škôlku. Žalovaný pracuje ako mestský policajt v B. a jeho čistý príjem je 480,- eur až 500,- eur mesačne. Jeho manželka je nezamestnaná. Poukázal, že žije v byte a má rad úverov vo VÚB, a.s., Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Poštovej banke, a.s., Triangli a rôznych nebankovkách. K celkovej výške úverov sa žalovaný nevedel vyjadriť. mesačne však potrebuje na splácanie 1.000,- eur. Na uvedenom pojednávaní bola žalovanému opäť uložená povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce výšku príjmom a výdavkov a majetkové pomery. Do rozhodnutia veci na pojednávaní dňa 17.10.2013 žalovaný žiadne listinné dôkazy súdu nepredložil. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol splátkový kalendár po 50,- eur mesačne.
Žalobca nesúhlasil s povolením splácať dlžnú sumu formou splátok, vzhľadom na správanie sa žalovaného, ktorý počas celého konania žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil ani len časť žalovanej pohľadávky.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Uvedené ustanovenie umožňuje súdu určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Pre úvahu súdu v tomto smere bude významná, okrem iných okolností, výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, prejavená snaha žalovaného o plnenie záväzku a dopad zdržania v plnení súdom stanovenej povinnosti na pomery žalobcu.
Súd rozhodol tak, že žalovanému nepovolil plnenie v splátkach a to predovšetkým s ohľadom na jeho celkový postoj v konaní, ktoré začalo dňa 17.3.2010 a súd rozhodol meritórne o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu dňa 8.12.2011. Počas celého priebehu konania až doposiaľ / viac ako 3 roky / žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu. Žalovaný poskytol súdu len tvrdenia o svojej platobnej neschopnosti a napriek viacerým výzvam nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz ( napr. o exekúciách, úverové zmluvy, výzvy na zaplatenie pohľadávky a pod. ) na preukázanie svojich tvrdení. Ustanovenie § 160 O.s.p. má uľahčiť dlžníkovi plnenie uloženej povinnosti za predpokladu, že dlžník je reálne ochotný a schopný plniť dlh v splátkach. Z doterajšieho správania žalovaného nie je možné vyvodiť záver o jeho skutočnej vôli plniť dlh v splátkach. Doterajšie námietky voči povolenému splátkovému kalendáru, resp. žiadosť o splátkový kalendár po 50,- eur mesačne považuje súd za účelové, ktorých cieľom je oddialiť plnenie povinnosti. Vzhľadom na celkovú platobnú neschopnosť žalovaného, ktorú v konaní tvrdil, je preto pochybná aj schopnosť žalovaného plniť predmetný dlh v splátkach po 50,- eur. Inak povedané, povolením splátkového kalendára, by nebol naplnený zmysel uvedeného zákonného ustanovenia. Pokiaľ ide o osobu žalobcu súd je toho názoru, že napriek tomu, že ide o právnickú osobu zriadenú zákonom, okrem iného, na správu garančného fondu, nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby „strpela“ zaplatenie sumy 4.850,97 eura s príslušenstvom v splátkach po 50,- eur, t. j. viac ako 8 rokov a to bez ohľadu na to, či by malo na ňu takéto plnenie nepriaznivý ekonomický dopad. Z uvedeného pohľadu ide o nepomer medzi dlhovanou sumou a výškou splátky, čo namietal aj žalobca.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalovanému nepovolil splácať dlžnú sumu v splátkach a uložil mu povinnosť zaplatiť dlžnú sumu podľa rozsudku zo dňa 8.12.2011 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že odvolanie podáva len proti výroku rozsudku pod bodom I., ktorým mu Okresný súd nepovolil splácať dlh v splátkach. Ďalej uviedol, že je si vedomý toho, že nepredložil súdu písomnosti preukazujúce jeho predĺženosť, ale nemal ich k dispozícii a podarilo sa mu ich zadovážiť až po vyhlásení rozsudku. Súčasne s podaným odvolaním predložil súdu dôkazy o svojej predĺženosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o nepovolení splátok zmenil a povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 50 Eur od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že jedinou snahou žalovaného je oddialiť povinnosť plniť žalobcovi súdom priznanú pohľadávku. Žalovaný v odvolaní predkladá dôkazy po vyhlásení uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Právny zástupca žalovaného bol poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., pričom sám na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013 potvrdil, že žiadnymi ďalšími dôkazmi nedisponuje a návrhy na doplňovanie dokazovania nemal. Žalobca je presvedčený, že žalovaným predložené dôkazy po skončení dokazovania nie sú odvolacím dôvodom.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.,
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p.,
Odvolací sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jeho napadnutému výroku.
Podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Treba prisvedčiť žalobcovi, že žalovaným predložené dôkazy spolu s podaním odvolaním po skončení dokazovania a poučenia podľa § 120 ods. 4 O. s. p. nie sú odvolacím dôvodom.
Konštatovanie odvolateľa, že uvedené dôkazy nemal k dispozícií a podarilo sa mu ich zadovážiť až po vyhlásení rozsudku bez ďalšieho nepreukazuje to, že ich tento účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Z toho titulu v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 112,22 Eur. Keďže predmetom odvolacieho konania bol návrh na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k odvolaniu) vo výške 170,97 Eur sa znížili na 1/2, teda na čiastku 85,48 Eur (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2 písm. f) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Po pripočítaní režijného paušálu za úkon
vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur a 20 % DPH v sume 18,70 Eur, celkove trovy vynaložené žalobcom v odvolacom konaní dosiahli sumu 112,22 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.