Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_11C-169-2014.pdf
PDF · 75.57 KB
No categories available
11C/169/2014
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.5.2013, č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Zamestnávateľ žalobkyne: M. D..I..S., U. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.5.2013, č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
O trovách konania o nariadení predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 18.4.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2014 domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.5.2013, č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne: M. J.A.S., U. XX, XXX XX H., O.: XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.5.2013, č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.5.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Zároveň si uplatnila aj právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení návrhu uviedla, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu
- zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa však túto zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej udržateľnú, pretože okrem iného obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore s 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a inými kogentnými ustanoveniami zákona (neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, revolving, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou tejto zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a nemá možnosť
ich priamo zastaviť, pretože jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Navyše výšku dlhu si veriteľ sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Žalobkyňa považuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, ktorý tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, pretože moc nad majetkom žalobcu (dlžníka) je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu (dlžníka) nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva totiž poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátení plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Tiež poukazuje na to, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že spotrebiteľ je v slabšej pozícií z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ nedokáže vyhodnotiť zmluvné podmienky. Slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy, a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.
Žalobkyňa zdôraznila, že ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa, nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, ani nedokázala rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ.
Vzhľadom na to, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy, obava, že žalovaný naplní zásah do jej majetku, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijového práva, sa tak reálne naplnila. V prípade, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s únijovým právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Na záver navrhla, aby súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy aj podľa ust. § 76 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže uložiť predbežné opatrenie aj inej osobe ako účastníkovi konania, ak to možno od neho spravodlivo žiadať (t.j. zamestnávateľovi žalobkyne).
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len z veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov v prípadoch, kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.
Znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter, nakoľko sa ním upravujú pomery účastníkov do doby, než súd rozhodne v merite veci. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania vo veci samej.
Predbežné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Súd sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného žalobkyňou dňa 23.4.2014 stotožnil, preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na § 145 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.