Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/379/2013

Zmenené rozhodnutím K2-22C/152/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľa O. H. X.. X.X.XXXX, L. F. X. E., zastúpeného BM.e, proti odporkyni R. H., X.. XX.X.XXXX, L. N. X, F., právne zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 40, Košice, v konaní o zrušenie výživného takto rozhodol: Konanie o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti na odporkyne za obdobie od 1.9.2012 do 31.5.2013 zastavuje. Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 23P 161/2009-424 zo dňa 15.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 379/2013-495 tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu od 1.6.2013. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľov 1. B. V. nar. XX.X.XXXX a 2. Z. V. nar. XX.XX.XXXX obidvoch bývajúcich na L. ul. č. X v K. proti odporcovi H. V. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na K. ul. č. X v K. za účasti matky navrhovateľov V. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na L. ul. č. X v K. zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Hlavnej ul. č. 20 v Košiciach v konaní o zvýšenie a zníženie výživného a zmenu výchovy o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 15.5.2013 č.k. -424 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku v 1. rade za obdobie od 22.6.2009 do 31.5.2013, dlžnom výživnom za obdobie od 22.6.2009 do 31.5.2013 a zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného za obdobie od 20.8.2009 do 31.5.2013.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení a znížení výživného pre navrhovateľku v 1. rade od 1.6.2013 do budúcna a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľa v 2. rade za obdobie od 22.6.2009 do budúcna, zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného za obdobie od 20.8.2009 do budúcna.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 10.11.2006 č.k. -33 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 7.12.2006 č.k. -72 tak, že zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku v 1. rade z 59,75 € na 120 € mesačne od 22.6.2009 do budúcna, ktoré zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke vždy k 1. dňu v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 2.847,83 € za obdobie od 22.6.2009 do 31.5.2013 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľa v 2. rade z 59,75 € na 80 € mesačne od 22.6.2009 do 31.8.2010 a od 1.9.2010 do budúcna na 90 € mesačne, ktoré zaviazal odporcu prispievať navrhovateľovi v 2. rade vždy k 1. dňu v mesiaci dopredu, v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného od 22.6.2009 do 31.8.2010 zamietol. Dlžné výživné 1.287,19 € za obdobie od 22.6.2009 do 31.5.2013 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie o zvýšenie výživného pre navrhovateľov v 1. a 2. rade od 1.6.2009 do 21.6.2009, ako aj o zverenie navrhovateľa v 2. rade do osobnej starostlivosti odporcu zastavil a zamietol návrh odporcu na zníženie výživného pre

navrhovateľov v 1. a 2. rade od 20.8.2009 do budúcna. O trovách konania rozhodol tak, že rozhodne o nich osobitným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, v ktorom okrem irelevantných skutočností vzťahujúcich sa k predmetu konania a obsahujúcich hodnotenie a priebeh štúdia navrhovateľov vytkol konajúcemu súdu, že zvýšil výživné pre navrhovateľku napriek tomu, že už nie je študentkou strednej školy, ani nie je zamestnaná, a tiež nie je zdravotne postihnutá, preto jej nič nebráni zamestnať sa. Konštatoval, že navrhovateľka v 1. rade je zastúpená advokátkou a preto mu nie je zrejmé, kto jej platí trovy právneho zastúpenia, keď nepracuje. V tejto súvislosti zdôraznil, že navrhovateľka v 1. rade vedie nákladný spôsob života spočívajúci v tom, že navštevuje diskotéky, solárium, nákladne sa oblieka do značkových vecí, nosí gélové nechty a umelé mihalnice. Vytkol konajúcemu súdu aj skutočnosť, že zvýšil výživné na navrhovateľa v 2. rade z 59,75 € na 80 € od 1.6.2009 a od 1.9.2010 do budúcna na 90 € po tom, čo bol zverený do osobnej starostlivosti matky v čase jeho maloletosti napriek tomu, že v čase, keď bol zverený jemu, bolo určené výživné 59,75 €. Z uvedenej skutočnosti vyvodil záver, že výživné pre navrhovateľa v 2. rade nebolo potrebné zvyšovať a jeho odôvodneným potrebám je primeraná suma 59,75 €. Zdôraznil, že navrhovateľ v 2. rade nemá zvýšené odôvodnené potreby súvisiace s futbalom, pretože ho nehrá a nemá registračný preukaz hráča za FC Zdoba, čo je nepochybne zistiteľné na webovej stránke tohto klubu. Vyjadril názor, že žiaden hráč nemôže hrať futbal bez platného registračného preukazu s jeho fotografiou. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil jednorázovú úhradu za pobyt navrhovateľa v 2. rade v Nemocnici Košice

- Šaca v rozsahu 160 € za operáciu jeho kolena a v tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľ v 2. rade operáciu nemusel podstúpiť, bola mu iba odporúčaná, ak by chcel hrať futbal. Konštatoval, že v súčasnosti navrhovateľ v 2. rade je už plnoletý, dávno nie je v období rastu, preto nepotrebuje sústavne nové ošatenie a neplní si ani svoju jedinú povinnosť, ktorou je návšteva školy, pretože opakoval 1. ročník. Zdôraznil, že navrhovateľ v 2. rade hrával na hracích automatoch, podáva stávky Niké a hrá poker a rovnako ako navrhovateľka v 1. rade odmieta si obliekať iné ako značkové ošatenie. Zdôraznil, že maloletého žiadal zveriť do osobnej starostlivosti, ale jeho matka s tým nesúhlasila. V odvolaní poukázal aj na nákladný spôsob života matky navrhovateľov, konkrétne na jej dovolenku v Turecku, kúpu motorového vozidla, mobilného telefónu na splátky a na právne zastupovanie v štyroch právnych veciach právnym zástupcom. Konštatoval, že jeho manželka ukončila štúdium na vysokej škole, kúpila na úver 2-izbový byt, ktorý spláca v rozsahu 272,19 € mesačne, štúdium na vysokej škole si hradila z prémií, prípadne jej doplatili jej rodičia a jej príjem bol pozitívne ovplyvnený buď z odmien v období volieb, pretože vykonávala činnosť zapisovateľa okrskovej volebnej komisie alebo za doručovanie volebných materiálov do poštových schránok voličov. Vytkol konajúcemu súdu, že sa zaoberal výživným určeným pre syna jeho terajšej manželky P. M., pretože toto nesúvisí s predmetom konania, rovnako ako nesúvisí mzda jeho manželky s týmto konaním. Aj v odvolaní rovnako ako pred súdom prvého stupňa zdôraznil, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi z terajšieho manželstva k mal. Š., ktorý navštevuje 4. ročník základnej školy, ktorú reprezentuje v športových súťažiach, v matematike a vo voľnom čase sa venuje futbalu za polročný poplatok 100 €. V závere odvolania konštatoval, že bol registrovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ale nepoberal žiadnu sociálnu dávku ani dávku v hmotnej núdzi, pretože mu na ňu nevznikol nárok a poprel konštatovanie súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že si nehľadal zamestnanie a v tejto súvislosti uviedol, že je povinnosťou zaevidovanej osoby v evidencii uchádzača o zamestnanie predkladanie aktívneho hľadania si zamestnania, o čom predložil konajúcemu súdu dôkazy. Taktiež mu vytkol, že pri rozhodovaní vychádzal z priemernej mesačnej mzdy taxikára uvedenej Štatistickým úradom SR a nie z jeho reálneho zárobku, o čom predkladal v priebehu konania dôkazy. Pracovný pomer s posledným zamestnávateľom skončil dohodou, pretože majiteľ firmy v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy nemal pre neho prácu a následne začal pracovať ako taxikár. V tejto súvislosti poukázal na SR, podľa ktorého má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Žiadal, aby súd zobral do úvahy, že je ženatý, má ďalšie dieťa, a je povinný vytvárať zdravé rodinné prostredie. Navrhol odvolaciemu súdu návrh navrhovateľov na zvýšenie výživného a jeho návrh na zníženie výživného zamietnuť a zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v 1. rade od 1.9.2012.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka v 1. rade, v ktorom konštatovala, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, pretože riadne doplnil dokazovanie nariadené zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach a na základe neho zákonne a spravodlivo rozhodol. Odvolanie odporcu

označila za účelové v snahe oddialiť plnenie si svojich zákonných povinností voči nej a v súčasnosti už plnoletému Z., ktorému sa v minulosti nevenoval napriek tomu, že to Z. akútne potreboval. Konštatovala, že k skutočnostiam, opätovne uvedeným v odvolaní, sa už vyjadrila v podaní doručenom súdu prvého stupňa ešte 12.10.2011 a vyjadrila názor, že vyživovacia povinnosť odporcu voči nej a jej bratovi Z. naďalej trvá. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v rozsahu 245,15 €.

Navrhovateľ v 2. rade a matka navrhovateľov sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu navrhovateľov na zvýšenie výživného u navrhovateľky v 1. rade od 22.6.2009 do 31.5.2013, aj o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a u navrhovateľa v 2. rade od 22.6.2009 do 31.8.2010 a od 1.9.2010 do budúcna, ako aj o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, rovnako zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa v 2. rade v prevyšujúcej časti a o zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného voči navrhovateľom v 1. aj 2. rade. Zákonne zastavil konanie o zvýšenie výživného pre navrhovateľov v 1.a 2. rade od 1.6.2009 a o zverenie navrhovateľa v 2. rade do osobnej starostlivosti odporcu. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a relevantnými námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvého stupňa v tejto právnej veci správne aplikoval ust. Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. , , a a ust. Zákona o rodine, ktoré konajúci súd prvého stupňa správne aplikoval na zistený skutkový stav. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného došlo k tak podstatným zmenám pomerov účastníkov konania, ktoré bolo nevyhnutné premietnuť aj do nového rozhodnutia o vyživovacej povinnosti odporcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky, ako aj osobné pomery usmerňovať tak, aby plnenie už existujúcej vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pri akomkoľvek plánovaní spôsobu života, zmeny zamestnania, vytvorenia novej rodiny a podobne rodičia si musia uvedomovať existenciu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a teda uspokojovať si vlastné odôvodnené potreby samostatne a prispôsobiť tomu

svoje pomery tak, aby uspokojovanie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa nebolo ohrozené a dieťa sa nemuselo prispôsobovať subjektívne zhoršeným pomerom rodičov. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby navrhovateľov sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili primerane veku. Odvolací súd považuje v súlade s za nevyhnutné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa o potencionálnom príjme odporcu, ktorý mohol dosahovať, ak by riadne využíval svoje subjektívne vlastnosti buď zotrvaním v pôvodnom pracovnom pomere alebo vykonávaním práce taxikára, pretože rodičia sú vždy povinní využívať svoje subjektívne vlastnosti, organizovať svoje pracovné aktivity a usmerňovať svoje výdavky tak, aby si mohli riadne plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Odporca nepreukázal svoje tvrdenia o objektívnej neschopnosti zamestnať sa, ale práve naopak, dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že sa mohol zamestnať u niekoľkých zamestnávateľov a vykonávať prácu, na ktorú má vzdelanie a mohol tiež vykonávať aj prácu taxikára, preto konajúci súd prvého stupňa správne rozhodol, ak pri rozhodovaní vychádzal z jeho potencionálneho príjmu. K ďalšej odvolacej námietke odporcu odvolací súd poznamenáva, že je bez právneho významu skúmanie opodstatnenosti výdavkov matky navrhovateľov, pretože ona spontánne dopĺňa zo svojho príjmu zdroj výživy navrhovateľov na hranicu prospešnú pre ich všestranný rozvoj. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku v 1. rade za obdobie od 22.6.2009 do 31.6.2013, dlžnom výživnom za to isté obdobie a zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného od 20.8.2009 do 31.5.2013 a o zvýšení výživného pre navrhovateľa v 2. rade za obdobie od 22.6.2009 do budúcna, o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného od 20.8.2009 do budúcna, odvolací súd rozsudok podľa v tejto časti ako vecne správny potvrdil a pretože sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti, obmedzil sa iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ho doplnil o ďalšie dôvody.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa písm.h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pokiaľ ide o zvýšenie výživného pre navrhovateľku v 1. rade od 1.6.2013 do budúcna, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku podľa a a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. ), pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z odvolania odporcu vyplýva, že navrhovateľka v 1. rade sa už nepripravuje štúdiom na budúce povolanie, pretože ho ukončila záverečnou maturitnou skúškou a z vyjadrenia navrhovateľky v 1. rade nepochybne vyplýva, že v súčasnosti nie je schopná ešte samostatne sa živiť, preto je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia nového skutkového základu od 1.6.2013 do budúcna a jeho následným právnym posúdením opäť rozhodol o návrhu navrhovateľky v 1. rade na zvýšenie výživného od 1.6.2013 do budúcna.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.