Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-58-2014.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/58/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. na T., O. XX, o vymoženie 371,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 18. septembra 2013, č. k. 9Er/765/2005-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e . V zamietajúcej časti odvolanie oprávnenej o d m i e t a . Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú na Okresnom súde Komárno za neprípustnú a zastavil ju a návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné uznesenie. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie bolo vedené na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 3205/2005, NZ 30742/2005 zo dňa 03.07.2005 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4. Oprávnená a povinná uzatvorili dňa 25.02.2005 „zmluvu o úvere“ vo výške 7.000,- Sk, súčasťou ktorej bolo splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Keďže povinná neplnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas, dňa 03.07.2005 bola spísaná notárska zápisnica, pričom za povinnú konal a zápisnicu podpísal zástupca povinnej Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej v celkovej výške 14.733,- Sk a zároveň že úver a poplatok predstavujú sumu 11.200,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 20.04.2005 do zaplatenia s tým, že sa splatí v lehote do 01.08.2005, pričom v prípade nesplatenia dlhu súhlasí s exekúciou alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní riadil právnym názorom Krajského súdu v Nitre, ktorý vyslovil v rozhodnutí č.k. 15CoE/98/2011-80 zo dňa 28.04.2011. Poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, čo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenia § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 103, § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Zaujal názor, že ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a preto ani nemohol byť Mgr. Kušnír platne splnomocnený na takéto právo. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinnej, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinnej, bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinnou. Povinná bola takto zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusela mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Ustanovenie v zmluve o
úvere uvedené predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou malo za následok, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Podľa názoru súdu prvého stupňa notárska zápisnica musí byť spísaná osobou povinnou aj oprávnenou a teda nie iba so zástupcom povinnej, notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinnou je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je neplatné. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.
Odvolanie podala v zákonnej lehote na podanie odvolania oprávnená domáhajúc sa jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Odvolanie podala aj v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, teda pre odňatie možnosti konať pred súdom. Exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. Ďalej uviedla, že ak odvolací súd nezruší a nevráti vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, navrhla prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a predložiť Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrila. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V časti týkajúcej sa odvolania o zmene súdneho exekútora odvolanie oprávnenej odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. e/ OSP. Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces
neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný zaoberať sa v každom štádiu exekučného konania tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp., zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávnenej, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávnenej, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je platné. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, a tak povinná osoba nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh
uznať alebo nie, a ani nemohla splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zá- pisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Aby bola notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávneným, a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Keďže sa v priebehu odvolacieho konania oprávnená domáhala prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.